V skrytom podkroví Hofburgu

Hofburg – bývalé zimné sídlo rakúskych cisárov, vlastne by sme to mohli preložiť ako Dvorný hrad, ale to pôsobí akosi menej vznešene. Veď Hofburg znie dosť podobne a rovnako honosne ako Habsburg, hoci treba povedať, že s jeho výstavbou začal už rod Babenbergovcov.

Je to obrovský komplex s plochou 240 tisíc m², jeho jednotlivé časti, ktoré vznikali počas siedmich storočí, sú úzko späté s históriou rakúskej monarchie. Hofburg má 18 traktov, 54 schodíšť, 2 600 miestností a 19 vnútorných nádvorí. Dnes sa tu nachádzajú rôzne inštitúcie, múzeá, Rakúska národná knižnica, kaplnky, cisárska pokladnica, jazdecká škola so stajňami, ale aj kancelária a reprezentačné priestory rakúskeho prezidenta či moderné kongresové centrum. Nádherný veľký sál zas patrí k najlepším plesovým adresám vo Viedni.

Každé krídlo musí mať aj svoju strechu. Podkrovie bývalej rezidencie je len veľmi ojedinele prístupné verejnosti, ja som sa tam dostala vďaka prehliadke organizovanej Rakúskym úradom pre správu historických budov. Bol to naozaj zážitok, tak by som sa s ním rada podelila.

Červené škridle, komíny, malé okná so záclonami a kvetináčmi… Na prvý pohľad celkom obyčajné strechy celkom obyčajných domov! Niečo na tom je, pretože – len si to predstavte – v priestoroch Hofburgu je až takmer 90 bytov! Malých i väčších, od 35 až po 120 m². Kedysi tu bývali dvorné dámy a iní členovia dvorného personálu, byty sa dedili, ktovie, kto v nich býva dnes? Že je to dobrá adresa, svedčí aj to, že keď Mária Terézia zaviedla vo Viedni očíslovanie všetkých domov, tak domom č. 1 bol Hofburg! What else? 🙂

Neobývajú ich ani myši ani netopiere, nestraší tu biela pani ani iný duch. Občas sa vraj dostane dovnútra holub, ale my sme žiadneho nestretli a nevideli sme ani žiadne stopy po vtákoch.

Na niektorých stenách možno lúštiť grafiti, ktoré tu zanechali robotníci, náhodní návštevníci z minulosti alebo dokonca aj sovietski vojaci na konci vojny. Do dreva si zas vyrývali svoje značky robotníci, ktorí opracovávali drevené trámy. Značky sa potom spočítali a podľa ich počtu bola vyplatená mzda.

Svetlo prenikalo do podkrovia cez malé okná, občas sme v nich zazreli budovu radnice, stajní alebo niektoré nádvorie. V Michaelskom trakte sme sa ale dostali aj von.

Vrátili sme sa do podkrovného labyrintu a čakalo nás ďalšie prekvapenie.

Pritom by stačila len zatúlaná iskra… Tak, ako sa stalo v noci z 26. na 27. novembra 1992, keď vyhoreli sály Reduty, lipicáni sa museli evakuovať a z knižnice sa muselo preniesť vyše 10 tisíc vzácnych kníh do bezpečia. Našťastie sa požiar do ďalších priestorov nerozšíril a Španielska jazdecká škola aj národná knižnica boli zachránené.

Ako čerešničku na torte sme sa na záver prehliadky mohli ešte pokochať pohľadom do Prunksaalu – reprezentačnej miestnosti knižnice.

Prečítajte si tiež:

Prunksaal – veľkolepý chrám poznania

3 najvychýrenejšie plesové adresy vo Viedni

Rakúsky prezident prijíma oficiálne návštevy v spálni!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri