Skryté maľby celkom zblízka

Do múzea chodíme hlavne kvôli vystaveným exponátom. Umelecko-historické múzeum (Kunsthistorisches Museum – KHM) vo Viedni je výnimočné tým, že už pri vstupe človek ani poriadne nevie, kam sa má skôr pozerať – na čierno-bielu mozaiku na dlážke, mramorové stĺpy a sochy, bohato dekorované steny alebo na grandiózne schodište?

Jedným z prvých objektov, ktoré určite padnú hneď do oka, je socha Thesea porážajúceho Kentaura od Antonia Canovu na podeste schodišťa. Ak ste si prečítali môj článok o záhrade Volksgarten, tak si možno spomeniete na snehobiely Theseov chrám v tomto parku. Práve v ňom pôvodne stálo toto súsošie, ktoré sa ešte pred otvorením múzea záhadným spôsobom dostalo na toto prominentné miesto.

Práve tu sa skoro každý zastaví, nielen preto, aby sa odfotil s odvážnym gréckym hrdinom, ale aby sa tiež zaklonil a pozrel sa na strop nad hlavou. Je to Apoteóza renesancie z roku 1890 od maďarského maliara Mihályho von Munkácsy.

Po aspoň letmom pohľade na strop sa návštevníci vyberú hore schodmi a rozpŕchnu sa do jednotlivých miestností s bohatými umeleckými zbierkami. Tak to robím vždy aj ja, ale pri svojej poslednej návšteve KHM som venovala viac pozornosti ďalším maľbám v priestore okolo schodišťa. V tomto roku (2018) si totiž pripomíname 100. výročie úmrtia významného rakúskeho maliara Gustava Klimta a múzeum prišlo s geniálnym nápadom, ako priblížiť maľby, ktorými Klimt a ďalší umelci ozdobili steny vestibulu múzea.

Na severnej strane postavili konštrukciu, vďaka ktorej sa odkrýva celkom iný pohľad na tento priestor a jeho dekoráciu. Vidno aj maľby v rohoch a medzi dvojitými stĺpmi, ktoré by sme inak nemali šancu uvidieť.

Aj stropná maľba je teraz omnoho bližšie. V ľavom dolnom rohu sa dá lepšie rozpoznať Raffael s Leonardom da Vincim so zvitkom v ruke, pohrúžení do živej debaty.

Ale je tam aj Michelangelo za balustrádou, v pravej ruke drží kladivo, a Tizian, ktorý práve niečo vysvetľuje svojmu žiakovi, a Paolo Veronese, ako stojí na lešení pred veľkým plátnom.

Okolo stropu je 12 oblúkov (na každej strane tri), na ktorých sú umiestnené obrazy Hansa Makarta, významného protagonistu viedenského maliarskeho umenia na konci 19. storočia. Sú to maľby na zlatom pozadí, pripevnené na stenu, ktoré znázorňujú talianskych, španielskych, nemeckých a holandských majstrov 16. a 17. storočia so svojimi modelkami alebo obľúbenými predmetmi. Vznikli podľa ich autoportrétov alebo iných obrazov, ktoré sa nachádzajú nielen v KHM, ale aj v zbierkach iných renomovaných múzeí.

Počas prác na schodišti sa Makartovi rapídne zhoršilo zdravie a v roku 1884 zomrel. Strop aj priestory pod oblúkmi ostali nedokončené. Pokračovať mal Hans Canon, ktorý ale tiež nečakane zomrel. Preto bola stropná maľba zverená Munkácsymu, ktorý v tom čase žil v Paríži. Na dokončenie výzdoby ostávajúcich 40 (!) plôch bola prizvaná trojica mladých umelcov: 27-ročný Gustav Klimt, jeho mladší brat Ernst a priateľ Franz Matsch.

Bola to pre nich nielen otázka prestíže, ale aj obrovská výzva. Veď to určite poznáte – dokončiť po niekom načaté dielo býva spravidla ťažšie a zodpovednejšie, než keby sme to celé od začiatku robili sami. Maľby museli presne zapasovať do atypických priestorov a navyše, umelci boli pod hrozným tlakom času. S prácou začali v roku 1890 a otvorenie múzea bolo naplánované na október 1891! Vzhľadom na to, že sa múzeum stavalo už pomaly 20 rokov, verejnosť sa otvorenia už nevedela dočkať.

Vďaka skonštruovanej plošine má človek výhľad aj na tieto diela, tu je aspoň niekoľko z nich.

Na východnej stene (po vystúpení na plošinu je to stena vľavo) sú maľby Ernsta Klimta. Ide o zobrazenie nemeckej renesancie, španielske a holandské umenie a vrchol talianskej renesancie.

Južnú stenu (oproti plošine) dostal na starosti Franz Matsch. Hneď vľavo v rohu upúta pozornosť zobrazenie legendy o sv. Jurajovi. Je to síce tmavé, ale dá sa rozpoznať lebka, ktorá má pripomínať Holbeinov obraz Tanec smrti.

Západnú stenu (na mostíku po pravej strane) ozdobili všetci traja umelci:

No a konečne si môžeme pozrieť maľby Gustava Klimta na severnej stene, ktoré sú teraz vďaka plošine naozaj tak blízko, že sa ich takmer môžeme dotknúť.

Grécka Antika – mladé dievča vľavo pripomína postavy z gréckej Tanagry, pred veľkou vázou je soška zobúvajúcej sa Venuše, ktorú nájdete v zbierkach KHM.

Teraz sme sa presunuli celkom doprava – tieto výjavy symbolizujú starotalianske umenie.

Nakoniec som si nechala egyptské umenie, pretože mám k nemu špeciálny vzťah, nakoľko som štyri roky prežila v Egypte. Je úžasné, koľko námahy si Klimt dal. V KHM je síce celé jedno oddelenie venované umeniu starého Egypta, ale v čase, keď vznikali tieto maľby, exponáty boli ešte uskladnené v zámku Belvedere. Zabalené ešte len čakali na svoj presun do múzea. Klimt preto musel študovať rôzne publikácie, napríklad katalóg múzea v Káhire.

Postava nahej ženy symbolizuje život, preto v pravej ruke drží jeho symbol – anch. Vpravo je sarkofág, posmrtná maska a iné predmety, ktoré si Egypťania ukladali do hrobiek. Je tu až 21 objektov a sú tak detailne vypracované, že pri ich sledovaní má človek dojem, akoby sa už presunul do staroegyptskej sekcie múzea – papyrusy, bohovia, hieroglyfy, soška bohyne Isis, ozdobná náprsná spona pektorál, vešebty, slnečný disk…

Ako vidno, výzdoba vestibulu Umelecko-historického múzea presne zodpovedá tomu, čo je v názve múzea – približuje históriu umenia. Jej úlohou je nielen potešiť oko návštevníka, ale aj poučiť a inšpirovať ho k vstupu do tej ktorej umeleckej zbierky.

Umelecko-historické múzeum bolo slávnostne otvorené 17. októbra 1891. Ako to už býva, kritika bola veľká. Treba však povedať, že priestory nevyzerali tak, ako to poznáme dnes. Steny v múzeu boli od hora až dole pokryté obrazmi. Obrazy tak splývali, človek sa nedokázal sústrediť. V tom čase sa otváralo aj nové Dvorné divadlo, ktoré nemalo dotiahnutú akustiku. A tak sa v novinách písalo, že Viedeň má nové divadlo, v ktorom nie je nič počuť a nové múzeum, v ktorom nie je nič vidieť… 🙂

„Klimtov most“ bude v KHM prístupný do 2. septembra 2018. Ak to nestihnete, tak nabudúce príďte s ďalekohľadom, aby ste si mohli pozrieť aj tieto maľby.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri