V Kráľovstve husaciny

Predpokladám, že každý, kto nie je vegetarián, mi dá za pravdu, že pečená hus je jedlo, ktoré jednoducho patrí na slávnostný stôl. Veď jej omamná vôňa a nezameniteľná chuť dokáže podráždiť zmysly aj toho najväčšieho gurmeta. No a na sviatok sv. Martina, t.j. 11. novembra, sa hus pečie takmer povinne – u nás na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Ak si sami netrúfate popasovať sa so statnou husou na pekáči, tak stačí zájsť do Slovenského Grobu – obce, kde bolo dokonca vyhlásené Kráľovstvo husaciny!

Slovenský Grob je obec s vyše 800-ročnou históriou a takmer všetko sa tu krúti okolo husí.

S ich chovom a pečením sa začalo pred sto rokmi. Vtedy tu boli mokrade, vďaka ktorým sa darilo kukurici. A práve kukuricou sa husi vykrmujú. Gazdinky chodili husi predávať na centrálne trhovisko do Bratislavy, ale aj do Viedne a Budapešti. Bohatí mešťania si hus kúpili, ale často narazili na problém, kde sedemkilový kus upiecť? Preto začali tunajšie gazdinky predávať husi už upečené. A v tejto tradícii sa pokračuje dodnes.

Keď sme Slovenský Grob navštívili, niektoré husi nás podozrievavo pozorovali… Vedeli ste, že už starí Egypťania považovali husi za lepších strážcov domu než sú psi? Ešte aj dnes sa niekde títo domáci operenci používajú ako strážne zvieratá, veď patria k najagresívnejším zástupcom hydiny!

Od septembra t.r. nájdete v Slovenskom Grobe aj obrovskú sochu husi. Odhaliť ju prišlo osobne Jej Veličenstvo Mária Terézia – mimochodom, ktorá bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v bratislavskom Dóme sv. Martina (zase ten Martin, ktorý je spájaný s husami…).

Socha meria 2,80 m! a váži takmer 150 kg. Husi majú rady vodu, preto socha stojí pri rybníčku. A ako mi prezradili jej tvorcovia zo Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, naštudovali si ju podľa veľkého množstva fotografií, pretože živú modelku použiť nemohli – hus je vraj neposedná… 🙂

No a čo by to bolo za kráľovstvo, keby sa k nemu neviazala aj nejaká legenda? Tunajší príbeh je síce vymyslený, ale kľudne sa to mohlo aj stať, že si Mária Terézia prišla obhliadnuť majetky Palatína Pálffyho, ktorý ju zaviedol aj do Slovenského Grobu… Uchýlili sa vraj pred búrkou u chudobného pastiera husí. Aby ich nepoznal, obliekli si jednoduché šaty. Pastier ich pohostil tým, čo mal – pečenou husou s kapustou a zemiakovými lokšami (vedeli ste, že to bola práve Mária Terézia, ktorá nechala v monarchii pokusne vysadiť prvé zemiaky?). Cisárovná vraj nič také dobré dovtedy nejedla. A keďže žiaden dvorný kuchár nevedel husacinu tak dobre pripraviť, musela sa opäť vrátiť do Slovenského Grobu… (voľne prerozprávané podľa http://www.kralovstvohusaciny.sk)

Pečená hus a husacie špeciality, to je aj dnes najväčšie lákadlo v Slovenskom Grobe. Do Husacieho kráľovstva patrí niekoľko podnikov, ich zoznam a príslušné linky nájdete tu.

My sme navštívili Pivnicu u Zlatej Husi, čo je veľmi príjemná reštaurácia s kapacitou 100 miest, plus 50 ďalších na letnej terase.

Najprv sme dostali husaciu pečeň na olivovom oleji, ktorá sa v ústach úplne rozplývala.

A potom pristáli na stole dve husi, do zlatista upečené – mäkkučké, rozváňajúce mäsko… Ročne ich tu vraj spotrebujú 2300, všetky husi pochádzajú z Galanty a pečú sa 3,5 hodiny v hlinených pekáčoch. K pečenej husi si môžete vybrať z bohatej ponuky kvalitných slovenských, ale aj zahraničných vín. Počas našej návštevy nechýbal ani vynikajúci burčiak.

Až sa rozhodnete pre tento kulinársky zážitok, počítajte s tým, že to nie je lacný špás, ale hus nie je jedlo na každý deň, tak prečo si ho nedopriať raz za čas? No hlavne si nezabudnite vopred urobiť rezerváciu! A ak to nestihnete na sviatok sv. Martina, nevadí. Hlavná sezóna husacích hodov je síce od septembra do decembra, ale aj v januári sa tu ešte môžete ohlásiť, a niektoré podniky ponúkajú husacie špeciality dokonca počas celého roka.

Ako sa sem dostať: autom z Bratislavy – smer Pezinok – cca 25 km

Ďakujeme: FIJET Slovakia a Turizmus regiónu Bratislava za podporu pri organizovaní tejto návštevy.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Save