Marchegg – miesto, kam sa každý rok vracajú bociany

Marchegg je malé mesto v Dolnom Rakúsku. Leží pri rieke Morave (po nemecky March, preto ten názov), ktorá tvorí hranicu so Slovenskom. Mesto bolo založené českým kráľom Přemyslom Otakarom II., preto ho niekedy nazývajú aj „jediné české mesto v Rakúsku.“

Nachádza sa tu zámok, postavený v 13. storočí ako vodný hrad, neskôr v období baroka prestavaný na lovecký zámok. A práve zámok, resp. jeho komíny a blízke okolie sa každý rok stávajú miestom, kde sa usadia bociany biele. Bociany sa v Marcheggu spomínajú už od roku 950. Kolónia bielych bocianov, ktoré hniezdia na tunajších starých zámockých duboch, jedna z najväčších v strednej Európe, je nepretržite evidovaná už vyše stodesať rokov.

Môj prvý výlet do Marcheggu bol v marci. Stromy ešte len začínali pučať, a tak sme mali výborný výhľad na obrovské hniezda, z ktorých sa ozývalo zvláštne klepotanie. To bociany vítali svojich druhov, prilietajúcich do hniezda.

Prvé bociany – príchod jari

Vo viacerých krajinách sa hovorí, že prichádzajúcu jar signalizujú bociany, ktoré sa navracajú z teplých krajov. V Marcheggu to býva v polovici marca, ale v dôsledku klimatických zmien to môže byť aj skôr. Najprv prilietajú samčekovia. Zaujímavé je, že sa neusadia vo svojom hniezde z predchádzajúceho roka, ale vyberú si to najvyššie a najmohutnejšie hniezdo s najlepším výhľadom. Niekedy sa o hniezdo aj pohádajú, pričom vyhrá ten starší a skúsenejší.

Svoje príbytky začnú hneď vylepšovať čerstvým materiálom – konárikmi, hlinou či uschnutou trávou. Časom môže hniezdo dosiahnuť výšku až 1-2 metre a vážiť aj niekoľko sto kilogramov. Bociany síce preferujú otvorenú krajinu, ale aj tak ako prvé obsadia hniezda na komínoch zámku. Ktovie, možno sú bociany aj zvedavé a zaujíma ich, čo sa deje dolu na zemi.

O jeden až dva týždne neskôr prilietajú samičky, ktoré sa vracajú do hniezda spred roka napriek tomu, že ho obsadil iný samček. Potom sa už zo všetkých strán ozýva ten klepot – pri vítaní, párení, ale aj pri ohlasovaní nebezpečenstva. Zvuk vzniká rýchlym zatváraním a otváraním zobáka.

Založenie bocianej rodiny

Po párení začne samička klásť vajíčka, každý obdeň jedno. V jednom hniezde je potom 2-5 vajec. Bociany sú vzorní rodičia, pri sedení na vajíčkach sa striedajú. Mláďatá sa vyliahnu tiež postupne, nie všetky naraz, o 25-38 dní. Aj potom vždy jeden rodič ostáva s nimi v hniezde, zatiaľ čo ten druhý letí zháňať potravu.

V Marcheggu a okolí majú na lovenie žiab a iných obojživelníkov, hadov, jašteríc, hmyzu či hrabošov ideálne podmienky. “Zabudnutý svet”, ktorým sa kedysi tiahla železná opona medzi Rakúskom a Slovenskom, si aj po otvorení hraníc zachoval svoj divý ráz – spodnou vodou trvale podmáčané luhy, zamokrené húštiny a močariská. Ak táto ponuka bocianom nestačí, preletia cez rieku Moravu na slovenskú stranu, kde sú polia. Nezriedka na poli vidno hlučný traktor a vedľa neho aj päť bocianov, čakajúcich, čo by si rýchlo mohli uchmatnúť.

V Marcheggu žije každý rok cca 45 párov bocianov. Jedno hniezdo na zámockom komíne monitoruje kamera – obrazovka s aktuálnym dianím sa nachádza v miestnosti, kde sa predávajú vstupenky do múzea a rôzne lokálne produkty.

Po dvoch mesiacoch sa mláďatá učia lietať (koniec júna) – najprv len stoja, potom nasledujú nesmelé pokusy, krátky vzlet hore a hneď dolu, kým konečne vyletia, ale stane sa aj to, že sa im pritom podarí pristáť vedľa u susedov. V polovici augusta sa bociany z Marcheggu vydávajú na dlhú cestu – cez Bospor v Turecku ponad Sudán až do Tanzánie a Južnej Afriky. Za deň preletia 100-200 kilometrov. Tam prečkajú zimu a potom sa sem vrátia, mladé až po 2-3 rokoch. Najprv musia pohlavne dospieť, až potom sa môžu vrátiť a založiť si rodinu.

Tieto bociany z Marcheggu letia do teplých krajín cez miesto Poda v Bulharsku, neďaleko Burgasu. Toto miesto som spomenula aj v mojom článku: BURGAS

Zámok Marchegg

Počas mojej druhej návštevy v polovici apríla bol otvorený zámok, kde som si mohla pozrieť päť miestností.

Prvá miestnosť bola venovaná prírode a jej obyvateľom, vrátane bocianov. V druhej miestnosti som si sadla na lavičku, zatvorila oči a započúvala sa do zvukov rôznych vtákov. Potom nasledovala miestnosť o histórii zámku. Ako súčasť mestského opevnenia ho dal v roku 1268 vybudovať český kráľ Přemysl Otakar II. O desať rokov neskôr sa odohrala historická bitka na Moravskom poli s Rudolfom I. Habsburským, v ktorej bol Přemysl nielen porazený, ale prišiel aj o život.

Zámok bol potom v priebehu ďalších storočí viackrát prestavovaný. Barokový vzhľad dostal od Pálffyovcov, ktorí ho využívali ako poľovnícke a letné sídlo. V štvrtej a piatej miestnosti zámku si pozrela krátky film o tom, ako sa zámok menil, a tiež maketu celého Marcheggu aj s hradbami.

Priamo so zámockým parkom susedia bývalé poľovné revíry, ktoré sú dnes vyhlásené za prírodnú rezerváciu Untere Marchauer. Na neďalekej lúke sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej môžete pozorovať bocianie hniezda na veľkých starých duboch. Na tieto stromy sa bocianom dobre nalietava a majú aj oni odtiaľ dobrý výhľad.

Počas prechádzky nám občas nad hlavami preletel bocian, ktorý si niesol konáre do svojho hniezda, v močariskách kŕkali žaby a našli sme aj stádo poľských koníkov.

Sú to robustné zvieratá. Do tejto oblasti boli privezené v apríli 2015 z poľskej rezervácie Popielno ako súčasť rakúskeho projektu WWF na ochranu lužnej krajiny.

Hoci sú tieto koníky pokojné zvieratá, zakazuje sa ich hladkať alebo kŕmiť.

Ako sa sem dostať:

– Bratislavy: autom (cca 34 km) alebo vlakom z Hlavnej stanice (20 minút) alebo bicyklom – trasa: Devínska Nová Ves/Devín – Cyklomost Slobody – Schloss Hof – Cyklomost VysoMarch – Marchegg (25-35 km, nízka náročnosť)

– z Viedne: autom (50 km) alebo vlakom z Hlavnej stanice (33 – 50 minút)

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Katka a Ingrid, Travelpotpourri