Burgas – Kam sa vybrať na výlet? 1

Chystáte sa na dovolenku do Bulharska, do niektorého letoviska v okolí prístavného mesta Burgas? Omrzelo vás celé dni vylihovať na piesku a z miesta vášho pobytu poznať len cestu na pláž a večerné korzo s obchodíkmi a reštauráciami?

Tak potom tu je niekoľko tipov, čo s načatým dňom.

Pre milovníkov romantiky

Ostrov sv. Anastázie

Každý deň sa niekoľkokrát vypravujú menšie výletné lode na tento ostrov, vzdialený len 6,5 km juhovýchodne od Burgasu. Nástupná stanica v Burgase sa nachádza na konci legendárneho mosta z roku 1936, ku ktorému sa zostupuje z rozsiahleho parku „Morská záhrada“.

Ostrov, vytvorený z vulkanických skál, je maličký, má dĺžku len 120 m, šírku 60 m a výšku 12 m, no zmestil sa tu maják (postavený v roku 1914), kostol, kláštor (dnes multimediálne múzeum), malý hotelový komplex, reštaurácia s kaviarňou a prírodná čajovňa „Lekarna“.

Ranokresťanská rímska svätica Anastázia (3. st. n.l.) bola liečiteľkou, nechýbajú tu jej ikony, na ktorých drží v rukách svoje symboly: palmu, meč, nožnice alebo nádobu s masťou.

Až do roku 1990 všetci Bulhari poznali tento ostrov pod názvom „Boľševik“. V pohnutých 20. rokoch minulého storočia bol totiž kláštor premenený na väzenie pre komunistických aktivistov a stal sa tak bulharským Alcatrazom. V roku 1925 sa 43 väzňom podarilo s dvomi loďkami utiecť a cez Istanbul sa dostať až do Odesy, kde sa však stali obeťami stalinských represií.

Ostrov má ale omnoho staršiu históriu (prvá písomná zmienka o ňom existuje z roku 1553) a je tiež opradený niekoľkými legendami, hlavne o kaukazských pirátoch, ktorí plienili bohaté mestá na čiernomorskom pobreží a viackrát atakovali aj ostrov. Podľa jednej legendy sa proti takémuto útoku bránili mnísi ikonou sv. Anastázie a svojimi modlitbami. Vzápätí začala strašná búrka a pirátska loď skamenela. Skalnú formáciu v tvare vraku lode tu ešte aj dnes omývajú morské vlny.

Na ostrove nájdete aj skamenelého draka a hríb. No a samozrejme sa tu niekde ukrýva aj pirátsky poklad – ten fiktívny je súčasťou expozície múzea, ten ozajstný treba hľadať, sprievodca vám ochotne ukáže aj tajuplný vchod do podzemia…

Na ostrove sa dá opaľovať, piknikovať alebo si v reštaurácii vybrať niečo typické bulharské, či už šopský šalát alebo studenú letnú polievku tarator. A ku kávičke nezabudnite ochutnať zákusok „Kapitánova odvaha“ – tú odvahu budete potrebovať skôr vy, aby ste zhltli to čudné, tmavozelené na zákusku. Je to zelená figa, toto „slatko“ – džem s celými plodmi – je špecialita tohto regiónu.

Prenocovať sa dá v novozreštaurovanom hotelíku, pričom sa pri pozorovaní nočnej oblohy môžete zoznámiť aj so strážcom majáku, ktorý vám možno aspoň na chvíľu dovolí nahliadnuť do svojho pracoviska.

Pre milovníkov prírody

Plavba po rieke Ropotamo

Podľa dávnej legendy žila raz krásna bohyňa Ro, ktorá svojím vzhľadom a spevom pobalamutila pirátov a presvedčila ich, aby toto územie opustili v mieri. Tak vzniklo pomenovanie rieky („Ro“ znamená utekať a „potamo“ rieka), ktorá sa vlieva do Čierneho mora medzi letoviskami Primorsko a Djuni.

Plavba výletnými loďkami na jej dolnom toku je príjemným spestrením horúcich dní, najmä ak ste si už stihli spáliť chrbát a potrebujete trošku pauzu od slnka. Počas plavby stále povieva osviežujúci vánok. Rieka je vyhľadávaná najmä kvôli vodným leknám, ale nič to, ak práve nekvitnú – celá oblasť tvorí biotop pre množstvo rastlinných druhov. V húštinách na brehu možno pozorovať dravé a vodné vtáky, ktoré striehnu na rybku, žabku alebo na nejaký hmyz.

Na kmeňoch popadaných stromov si zase korytnačky vyhrievajú svoje panciere. Dominantou na pravom brehu, ktorá udrie do očí hneď na prvý pohľad, je majestátna skalná formácia – tzv. Levia hlava, pripomínajúca egyptskú sfingu.

Viac info: tu

Pozorovanie sťahovavých vtákov na chránenom území Poda

Všetko sa začalo v roku 1989, keď sa skupinka nadšených ornitológov spojila do Bulharského združenia na ochranu vtákov a od Ministerstva ochrany životného prostredia dostala do vlastníctva a správy územie okolo Mandrenského jazera.

Oblasť sa nazýva podľa drevenej plte „pod“, ťahanou lanom, ktorou sa tadiaľto plavilo až do začiatku 20. storočia. Územie má rozlohu síce len 100 hektárov, ale má veľký význam. Tadiaľto totiž prechádza Via pontica. Kedysi sa takto volala stará rímska cesta, vedúca pozdĺž čiernomorského pobrežia cez Trákiu, t.j. dnešné Bulharsko. Dnes sa takto označuje cesta, ktorou každý rok tiahnu sťahovavé vtáky zo Západnej a Centrálnej Európy do teplých krajín. Vtáci využívajú k letu horúci prúd vzduchu, ktorý sa tu tvorí, a cez vzdušný koridor široký 40 km prelietavajú nad týmto územím. Niektoré sa tu zastavia a urobia si prestávku, ktorá môže trvať jeden deň, mesiac alebo i celé leto.

V okolitých močariskách sa do sýtosti pohostia, na umelo vytvorených ostrovčekoch si oddýchnu a vyliahnu sa im tu mláďatá. Potom pokračujú ďalej do Afriky. Sú medzi nimi bociany, volavky, lyžičiare, kormorány, pelikány z dunajskej delty, ibisy, kane, potápky, husi, kačky, orol kráľovský i sup a ďalších takmer 270 druhov vtákov! To je takmer jedna tretina zo všetkých druhov na európskom kontinente! Poda je jediným miestom v Bulharsku, kde sa celé kolóny kormoránov usídlili na opustených elektrických stĺpoch.

Je tu vybudovaná pozorovacia rozhľadňa – vnútri si môžete pozrieť ornitologickú výstavu a vonku prilepiť oko na niektorý teleskop alebo ďalekohľad a takto pozorovať prítomné vtáky bez toho, že by ste ich nejako nevhodne vyrušovali. Prelet vtákov tu možno vidieť po celý rok, no najväčší pohyb je zaznamenaný v auguste (okolo 26.8.), kedy tu v priebehu len niekoľkých hodín prefrčí 20 tisíc bocianov! Za celý rok je to až 75% európskej populácie bociana bieleho a 100%, t.j. všetkých 40 tisíc ružových pelikánov.

Pri troche šťastia môžete okrem vtákov zbadať aj nutrie, vydry a iné živočíchy.

Viac info: tu 

Ďalšie tipy v nasledujúcom článku: Burgas 2