Burgas – Kam sa vybrať na výlet? 2

Aj tentoraz niečo pre tých, ktorí sa chystajú na leto do Bulharska. Zatiaľ čo v prvej časti (ktorú nájdete tu ) sme sa venovali výletom za romantikou a prírodou, tentokrát sa zameriavame na históriu a mysticizmus spojený s kultúrou dávnych Trákov.

Pre milovníkov mystiky

Spoznávanie tráckych svätýň (o Trákoch sa dozviete viac na našom blogu tu)

Beglik Taš, tzv. bulharský Stonehenge, sa rozkladá na stráni planiny Strandža len 6 km od známeho letoviska Primorsko. Bol objavený v roku 2003.

Predpokladá sa, že Tráci toto miesto používali na rituálne ceremónie od 2. tisícročia p.n.l. až do začiatku 4. storočia n.l.! Vo svätyni býval veštec, po jeho radu sa tu vraj dokonca zastavil aj Odyseus. No hlavne tu Tráci praktikovali kult plodnosti.

Jednotlivé zoskupenia megalitických kamenných blokov, zčasti opracovaných ľudskou rukou, symbolizujú fázy manželského zväzku Veľkej bohyne Matky a boha Slnka. K najzaujímavejším formáciám patrí manželská posteľ s vytvarovaným vankúšom na východnej strane, lono Veľkej Matky a prevrátené srdce, odkiaľ sa cez vydlabaný úzky priechod vchádzalo z pozemského sveta do podzemia.

V areáli nájdete aj bloky, zčasti zvalené po silnom zemetrasení, ktoré plnili úlohu slnečných hodín, a ďalšie zoskupenie, slúžiace ako kalendár.

Je tu aj kamenný trón, z ktorého hlavný kňaz riadil rituálne obrady a tiež oltár s vydlabanými otvormi, do ktorých Tráci liali štyri posvätné tekutiny: vodu, víno, mlieko a olivový olej.

Zaujímavé je, že sa tu nenašli žiadne pozostatky zvierat, čo znamená, že Tráci sem prinášali len rastlinné obety – hrozno, figy, lesné plody, olivy, chlieb, rôzne semená a pod. Našli sa tu staré nádoby, mince, náradie aj zbrane. Na centrálnej kamennej ploche sú vydlabané jamky, ktoré sú rozmiestnené tak, že vytvárajú odraz súhvezdia Plejády. Tráci ich plnili olejom a zapaľovali, čo pri ich rituáloch ešte viac znásobovalo magickú posvätnosť.

Aj dnes mnohí vyhľadávajú toto miesto, aby tu v tichej samote mohli meditovať.

Markov kameň

Markov kameň je obrovský kameň vysoký 8 metrov. Kde sa vzal, tu sa vzal… nikto to nevie, v tesnej blízkosti sa žiadne podobné kamene nenachádzajú. Preto si ho miestni obyvatelia spájajú s ľudovým hrdinom Krali Markom, ktorý je niečo ako náš Valibuk.

Podľa jednej legendy si ľahol na lúku, aby si oddýchol, a nechtiac pri tom zavadil malíčkom o túto skalu, ktorá sa potom odkotúľala na terajšie miesto. Podľa inej legendy sa Krali Marko zastavil na tomto mieste a nechtiac stúpil na túto skalu. Na jej povrchu ostali stopy jeho šľapají, ktoré domáci nazývajú „božie oči“ – keď prší, zbiera sa v nich voda, ktorá sa považuje za liečivú.

Miestny sprievodca vám prezradí aj celú komplikovanú procedúru, ktorú vykonávajú manželské páry, ktoré chcú mať dieťa, ale akosi sa nedarí. Úspešnosť je vraj veľká. Ľudia sa sem potom vracajú, prinášajú dary, na sviatok sv. Atanasa sa tu varí guláš a ožívajú aj iné rituály z dávnych čias. To, že je okolie silným energetickým miestom, vedeli už starí Tráci, ktorí si tu postavili oltár.

K Markovmu kameňu sa dá dostať len na džípoch, východzia stanica je malá dedinka Dolno Yabalkovo, kde sa medzi starými domami vyníma zrekonštruovaný dom nadšeného podnikateľa Žora, ktorý organizuje tieto výlety. V dedine s len 30 obyvateľmi ho ľahko nájdete. Pred domom je vždy zaparkovaný aspoň jeden džíp.

Po ceste môžete vidieť aj niekoľko dolmenov, to sú také menšie megalitické stavby, ktoré tvoria viaceré stojace kamenné bloky, ktoré sú prekryté jedným alebo viacerými horizontálne uloženými veľkými, plochými kameňmi.

Najzachovalejší dolmen je v časti nazývanej Korubata. Vyzerá ako malý domček pre lesných trpaslíkov, ale do jeho najzadnejšej miestnosti sa posediačky zmestí až 10 dospelých osôb. Väčšina archeológov sa prikláňa k názoru, že tieto dolmeny slúžili ako hrobky, no nenašli sa tu absolútne žiadne nálezy, ktoré by túto alebo nejakú inú teóriu potvrdili.

Celé okolie má mystickú atmosféru, niektorí miestni muži tvrdia, že tu občas stretávajú samodivy, čo sú prekrásne lesné žienky. Kto ich stretne, začne po nich túžiť tak silno, až začne upadať do depresií. Vyslobodiť sa môže jedine tak, že sa dotkne víliných šiat. Víla si ich ale odkladá len vtedy, keď sa ide kúpať do rieky…

Viac info: tu

Miškova niva

Územie Bulharska je celé posiate rôznymi monumentmi z čias starých Trákov. Niektoré boli dômyselne ukryté pod navŕšenými mohylami. To bol aj prípad tohto tráckeho chrámu, vybudovaného v 5. – 3. storočí p.n.l. Je to kruhovitá svätyňa, ktorú tvoria tri kruhy, vonkajší bol postavený z bieleho mramoru, druhý okruh tvorili žulové bloky a najvnútornejší predstavovalo najmenej 7 radov mramorových kameňov, ktoré sa dvíhali do výšky 4,35 m.

Na niekorých blokoch ešte aj dnes vidno železné skoby, ktoré Tráci – naozajstní majstri v metalurgii – zalievali olovom, aby skoby uchránili pred koróziou.

Aj sem Tráci prinášali ako posvätné dary víno, vodu, olivový olej či iné potraviny, no obetovali tu aj zvieratá, najmä psov.

K Miškovej nive sa tiež dá dostať len na džípoch, tieto výlety organizuje Turistické informačné stredisko v mestečku Malko Tarnovo. Mestečko je síce malé, ale je tu hneď niekoľko múzeí. Pred archeologickým múzeom si treba všimnúť trojuholníkový kamenný portál, ktorý kedysi ozdoboval vchod do svätyne na Miškovej nive.

Spoznáte ho podľa toho, že sú na ňom vyobrazené dve ľudské ruky, štít a šíp. Podľa niektorých archeológov tým chceli Tráci prichádzajúcich privítať, ak títo prišli v mieri. Ak tomu tak nebolo, potom gesto znamenalo, že sa svätyňa dokáže ubrániť.

Viac info: tu

Pre milovníkov histórie

Určite sa oplatí návšteva archeologického múzea v Burgase a v Sozopole, kde sú vystavené mnohé objekty zo života starých Trákov, nájdené v blízkom okolí.

Ak dávate prednosť rímskym pamiatkam, potom by ste mali navštíviť národnú archeologickú rezerváciu Deultum neďaleko dedinky Debelt, 17 km od Burgasu.

Práve tu bolo v 70. rokoch 1. storočia n.l. vybudované mesto pre vojakov vo výslužbe 8. Augustovej légie, ktoré malo až 10tisíc obyvateľov. Samozrejme, že ako jednu z prvých budov si vojnoví veteráni nechali postaviť termálne kúpele, kde sa nachádzali kúpele so studenou i teplou vodou, športové miestnosti, telocvičňa, sauna, masáže i verejný dom. Vykopávky stále pokračujú a postupne sa odkrývajú jednotlivé časti mesta.

Neďaleké Mandrenské jazero bolo kedysi dávno prepojené s Čiernym morom, nákladné lode mohli vplávať až do prístaviska v meste Deultum. Našlo sa tu množstvo amfor, pečate ktorých prezrádzajú, že tu boli čulé obchodné kontakty s gréckymi mestami i ostrovmi. Okrem toho do jazera často vplávali aj delfíni, aby si tu pochutili na rybách. Vyobrazených delfínov možno nájsť na mnohých kresbách a minciach, ale aj ako opierky pod lakte, ktoré sa používali vo verejných latrínach.

Toto územie má veľmi dôležitú strategickú polohu. V minulosti presne tadiaľto prechádzala hranica medzi bulharským kráľovstvom a byzantskou ríšou, stála tu aj colnica. V polovici 9. storočia n.l. tu bola vybudovaná bazilika, ktorú možno označiť za vstupnú bránu kresťanstva v Bulharsku. Podľa nájdených pečatí sa predpokladá, že práve tu sa nechal v roku 864 pokrstiť chán Boris, ktorý prijal meno Michail a titul knieža – podľa slovanského spôsobu. Bol to práve tento panovník, ktorý prijal žiakov sv. Cyrila a Metoda po ich vyhnaní z Veľkej Moravy. Z Bulharska sa stal kresťanský štát, ktorý bol prvým centrom slovanských písmen a slovanskej kultúry. Miesto, kde boli nájdené základy tejto starej baziliky, však nie je prístupné, pretože sa tu nachádza veľká metalurgická továreň. Deultum bolo v roku 2011 vyhlásené za jeden z Bulharských divov, ktoré sa vyberali na základe elektronického hlasovania.

Viac info o Burgase a okolí: tu