Najkrajšie schodisko – Zaujímavosti z Viedne 15

Keby sa vo Viedni vyhlásila súťaž o najkrajšie verejné schodisko vo voľnom priestranstve, som si istá, že Strudlhofstiege by obsadilo jedno z prvých miest. Mnohí ho dokonca považujú za najkrajšie vo Viedni.

Ikonické secesné schodisko sa nachádza v 9. viedenskom okrese medzi ulicami Liechtensteinstrasse a Währinger Strasse. Pomenované je podľa sochára a maliara Petra Strudela (nazývaný aj Strudl). Ak ste už niekedy navštívili reprezentačnú sálu Rakúskej národnej knižnice – Prunksaal – tak ste si určite všimli aj sochy habsburských panovníkov v jej centrálnej časti. Tieto sochy sú dielom Petra Strudela a jeho brata Paula. Tento rakúsky barokový umelec býval v tejto časti mesta a v roku 1690 tu otvoril súkromnú maliarsku školu (predchodca dnešnej Akadémie výtvarných umení).

V roku 1907 bol komplex pomenovaný na jeho počesť Strudlhof a ulica Strudlhofgasse. Lenže ulica končila strmým svahom, za ktorým kedysi boli len mokré lúky na Liechtensteinstrasse, popri ktorej vtedy tieklo jedno bočné rameno Dunaja. Mestská správa sa rozhodla tento úsek prepojiť, plán vypracoval architekt Theodor Johann Jäger. V novembri 1910 bolo slávnostne otvorené schodisko Strudlhofstiege, postavené v secesnom štýle z mannersdorfského mramoru.

Keď som po prvýkrát kráčala po ulici Strudlhofgasse, stále som vyzerala, kde uvidím nejaké schody. No musíte prísť až k domu č. 19, kde už vám stĺpy so zavesenými lampami na ulici napovedia, že ste na vrchu schodiska. Spustíte sa dolu schodmi popri železných a kamenných zábradliach. Sú – tak ako aj lampy – natreté na zeleno, čím pripomínajú zábradlia Otta Wagnera v iných častiach mesta (pôvodne súčasť mestskej dráhy, dnes trasa metra), ale pôvodne boli modré. Za každou zákrutou sa pred vami otvorí nová perspektíva.

V strednej časti je fontána s medenou hlavou ryby (pôvodná), dookola obložená mozaikou z dunajského štrku (doplnené v rámci poslednej renovácie v rokoch 2008-2009).

Je tu aj pár lavičiek a v spodnej časti sa nachádza druhá fontána s ľudskou maskou.

Ak počítate schody, mali by ste ich narátať 58, kým zídete dolu. Prejdite ešte pár krokov, otočte sa a pozrite si schodisko v jeho plnej kráse. Ja som sem naschvál prišla v čase, keď boli stromy a kríky bez lístia, aby lepšie vynikol tvar. Schodisko dosahuje výšku 11 metrov a je symetrické len v dolnej časti.

Podľa mňa sú však tieto schody ešte krajšie, keď sa deň začína meniť na večer a na siedmich železných stĺpoch sa rozosvieti 16 zavesených lámp. Rozžaté teplé svetlo dodáva celej architektúre ten správny punc a výnimočnú atmosféru.

Schodisko však nie je významné len architektonicky, ale o jeho slávu sa postaral aj rakúsky spisovateľ Heimito von Doderer (päťkrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru) svojím najznámejším románom Strudlhofstiege alebo Melzer a hlbina rokov, ktorý vyšiel v roku 1951. Dej románu vráti čitateľa do Viedne na začiatku 20. storočia, ústredné udalosti románu sa odohrávajú práve okolo tohto schodiska. Keď budete potom zase vystupovať po schodoch nahor, všimnite si vedľa fontány s rybou aj tabuľu s Dodererovou básňou. Jej verše presne vystihujú atmosféru tohto miesta v čase, keď som tam bola aj ja: „Keď listy ležia na schodoch, jeseň dýcha zo starých schodov… veľa sa potopilo do nášho smútku a krása trvá tak veľmi krátko…“

Adresa: Strudlhofgasse 19, 1090 Viedeň

Ako sa sem dostať: električky 5, 37, 38, 40, 41, 42 – zastávka Spitalgasse, Währinger Strasse. Neďaleko paláca Liechtenstein (budova s červenou strechou na fotke)

Pre vyhľadanie spojenia použite stránku: www.vor.at

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri