3 dôvody, prečo si urobiť výlet na Monte
Madeira 4

Monte, vo výške 600 metrov nad hlavným mestom, bolo obľúbeným výletným miestom už aj v minulosti. Najmä v lete je tu vzduch sviežejší než dolu vo Funchale. Bohaté rodiny a zámožní hostia z európskej pevniny si tu preto prenajímali domy a letné mesiace tu trávili ako v klimatických kúpeľoch. Ale čerstvý vzduch, zeleň a pekné výhľady nie sú jedinými dôvodmi, prečo sme si aj my – tak ako aj iní návštevníci Madeiry – sem urobili výlet.

Keby sme žili pred sto rokmi, tak by sme sa sem mohli vyviezť zubačkou. Ozubnicová parná železnica tu premávala medzi rokmi 1893 až 1943, kvôli častým nehodám bola však zrušená. Dnes sa sem dopravíte autom, taxíkom, autobusom (20, 21, 22 a 48) alebo lanovkou (cca 15 minút). My sme si vybrali lanovku, ale dlhý rad, ktorý znamenal aspoň dvojhodinové čakanie, nás odradil. Vyviezli sme sa preto radšej autom, až ku konečnej zastávke autobusu.

Po vystúpení z auta som si myslela, že som sa ocitla v Benátkach a že sa tu práve koná zraz všetkých gondolierov. Z bieleho autobusu vyskočili desiatky mužov oblečených v bielom a so slamenými klobúčikmi na hlavách. Neboli to však žiadni gondolieri, ale „carreiros“, ktorí obsluhujú prútené (košíkové) sane, čo je jedna z najväčších atrakcií ostrova.

Z autobusovej zastávky je výhľad na bujnú vegetáciu Mestského parku, ktorý bol zriadený pod oblúkom bývalej zubačkovej štreky.

Zastavili sme sa pri malej kaplnke Capelinha da Fonte, ktorá stojí na mieste bývalej konečnej stanice zubačky. Pôvodnú kaplnku zo 16. storočia zničil spadnutý gaštanový strom počas búrky, svätyňa bola potom znovu postavená v roku 1897 z mramoru. Voda v studničke má vraj zázračné účinky, tak sa nezabudnite napiť.

Po cestičke z bazaltových kameňov sme pokračovali k prvému cieľu nášho výletu. Tých ostrých, prírodných schodov z čierneho kameňa je 170 a najzbožnejší pútnici ich dokážu zdolať po kolenách.

(1) Kostol Panny Márie z Monte (Igreja de Nossa Senhora do Monte)

Pútnický kostol sa začal stavať v roku 1741, práce však prerušilo zemetrasenie, a tak bol dokončený až v roku 1818 v barokovom štýle. Stavba s dvomi vežami je celá biela, s osadenými tmavými tufovými kameňmi.

Podľa legendy sa na tomto mieste v 15. storočí zjavila Panna Mária malej pastierke. Keď sem doviedla svojho otca, našli tu malú sošku (cca 30 cm), ktorá je dnes uložená v skrinke na oltári. Soška má chrániť pred prírodnými katastrofami a pripisujú sa jej aj liečivé účinky.

15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, tu býva plno. Pútnici sa po kolenách pohybujú po bazaltových schodoch alebo po 68 schodoch pred vchodom do kostola. Vzácna soška sa vyberie zo skrinky a vydá sa na procesiu po úzkych uličkách. Veriaci sa snažia v zbožnej úcte pobozkať lem jej šiat.

Na tento sviatok sem prichádzajú pútnici z celého ostrova. Pozdĺž chodníkov sa na ohni otáčajú špízy, na ktorých sa grilujú kusy hovädzieho mäsa, espada – najznámejší madeirský tradičný pokrm. Pečie sa aj tradičný chlieb a dobré jedlo sa zapíja lokálnymi vínami.

Zatiaľ čo sa 15. augusta stáva kostol cieľom domácich pútnikov, 1. apríla sem prichádzajú (nielen) rakúski monarchisti. Po zániku monarchie bol nútený rakúsky cisár Karol I. odísť do exilu, ale svojich titulov a nárokov sa nevzdal. V roku 1921 sa dvakrát pokúsil znovu uchopiť moc – avšak neúspešne, a tak musel odísť – najprv do Švajčiarska, potom až na odľahlý ostrov Madeira. Do Funchalu prišiel so svojou manželkou Zitou 19. novembra 1921 a ubytovali sa vo Ville Victoria, vedľa hotela Reid´s. Keď im boli odcudzené osobné šperky (posledná finančná rezerva), musel sa cisár so svojimi siedmimi deťmi a manželkou v pokročilom štádiu tehotenstva presťahovať z Funchalu na Monte, ktoré je síce v lete krásne a príjemné, ale v zime sa do domu vkradol chlad a vlhkosť. Cisár prechladol a 1. apríla 1922, len dva mesiace po presťahovaní, zomrel na ťažký zápal pľúc. Posledný odpočinok našiel v bočnej kaplnke kostola.

Okrem skromného sarkofágu sú tu aj kvety a dary od pútnikov, najmä s maďarskou trikolórou, ale aj plaketa v češtine, lebo posledný rakúsky cisár Karol I. bol aj uhorský a český kráľ. 3. októbra 2004 (82 rokov po svojej smrti) bol blahorečený pápežom Jánom Pavlom II.

Socha cisára v životnej veľkosti stojí pod impozantným schodiskom, vedúcim ku kostolu. Cisár má odtiaľto nádherný výhľad.

Keď budete odtiaľto odchádzať, zastavte sa ešte pri jazierku. V jeho strede je z kameňov vytvorená mapa ostrova Madeira.

(2) Narozdiel od pietnej úcty a ticha v kostole, poniže schodišťa bolo počuť živú vravu a zvláštne zvuky. Tu sa totiž nasadá na unikátny dopravný prostriedok – prútené sane.

Vzhľadom na extrémne strmé svahy a chýbajúce cesty tu až do 20. storočia nebola možná preprava na kolesách, ani ľudí ani tovaru. Všetko sa nosilo na chrbte, ľudia v nosidlách.

Ešte v 70. rokoch minulého storočia ste tu mohli vidieť sane, ktoré ťahali voly až do centra Funchalu. No zároveň sa tu využíval aj ojedinelý dopravný prostriedok – prútené sane. S týmto nápadom prišiel anglo-portugalský vojak a šľachtic Russel Manners Gordon v polovici 19. storočia, zrejme aj preto sa ešte stále používa aj anglický názov tobogán.

Kedysi sa na saniach viezlo až 10 osôb. Dnes len jedna, dve alebo tri osoby. Musím povedať, že nám prvý pokus nevyšiel. Podobne ako na lanovku, aj tu čakal veľmi dlhý rad. Preto sme sa na Monte vrátili v iný deň ráno. Taxíkom sme sa odviezli na začiatok tobogánovej dráhy tesne pred 9.00 hod. (t.j. pred spustením lanovky a pred začiatkom pracovnej doby saní). Niektorí carreiros ešte pofajčievali, iní vykladali (skôr hádzali na zem za veľkého rachotu) sane z korby nákladného auta.

Niekoľko saní čakalo opretých o stenu. Sú vyrobené z vŕbového prútia.

Prišli sme sem v ten deň ako prví a ako prví sme aj nasadli do prvých saní. Len čo sme sa usadili, z každej strany na sane priskočil muž v bielom oblečení so slameným klobúkom na hlave, a už sa s nami sane, namazané bravčovom masťou, kĺzali dolu kopcom. Carreiros brzdia sane nohami, preto majú obuv s hrubými gumenými podrážkami, ktoré ale aj tak musia po troch týždňoch vymeniť. V menej strmej časti muži zoskočili a ťahali sane za sebou.

V minulosti sa sane kĺzali až do Funchalu, dnes slúžia na vozenie turistov na 2-kilometrovej trase, ktorá je už poriadne vyjazdená, až sa leskne. Na niektorých miestach vedie popri alebo dokonca križuje riadnu cestu, po ktorej premávajú autá. Ale vždy tam stojí pomocník, ktorý usmerňuje dopravu. Okrem neho tam stojí aj fotograf a na konečnej stanici tobogánu si potom môžete kúpiť vašu fotku na saniach na pamiatku.

Sane prevádzkuje súkromná firma. 153 carreiros je platených podľa počtu jázd. Keď sa ich dole nazbiera za autobus, vyvezú sa hore tým bielym autobusom, ktorý sme aj my videli. Keď prší, sane nepremávajú.

Ceny v roku 2023:

sane s 1 osobou – 27,50 €

sane s 2 osobami – 35 €

sane s 3 osobami – 52,50 €

Táto atrakcia nie je lacná, ale určite je jedinečná a treba ju vyskúšať.

(3) Tropická záhrada Monte Palace (Jardim Tropical Monte Palace)

Tretia atrakcia, kvôli ktorej sa oplatí výlet na Monte, je Tropická záhrada. Pôvodne bola súčasťou vily anglického konzula Charlesa Murraya, dnes je to súkromná záhrada obchodníka a zberateľa umenia Josého Berarda. Pre verejnosť bola otvorená v roku 1991.

Na rozlohe 7 hektárov môžete obdivovať najrozličnejšie rastliny a stromy (niektoré som videla po prvýkrát v živote), areál skrášľujú jazierka, vodopády aj sochy. Dokonca tu nájdete aj Kleopatrinu vázu, zapísanú v roku 1992 do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčšia váza na svete (výška 534,5 cm, váha 550 kg).

Berardo obdivuje kultúru Japonska a Číny, a tak sú tu aj dve orientálne záhrady s vegetáciou z oboch krajín, ale tiež s pagodami, kamennými lampášmi a inými typickými ozdobnými elementami.

Pozreli sme si aj pavilón so sochami zo Zimbabwe a pavilón s mineráliami, kde určite k najkrajším objektom patria veľké, nádherné ametystové drúzy.

Otváracie hodiny: každý deň od 9.30 – 18.00 hod.

Vstupné: 15 €, deti do 15 rokov zdarma

Viac informácií a fotiek z Tropickej záhrady nájdete v článku: https://travelpotpourri.net/2024/01/09/zahrady-a-parky-fascinujuca-prehliadka-kvetov-a-stromov-z-celeho-sveta-madeira-1/

Okrem prechádzky po okolí, návštevy pútnického kostola a tropickej záhrady a zážitku z tobogánovej jazdy sme na Monte zašli aj na obed do reštaurácie Pátio das Babosas s terasou s panoramatickým výhľadom, neďaleko Tropickej záhrady.

V príjemnom interiéri si môžete vybrať aj z typických madeirských pokrmov. My sme tiež uprednostnili tradičnú kuchyňu, všetky jedlá chutili skvelo.

Keďže sme sa lanovkou nevyviezli hore na Monte, tento spôsob dopravy sme využili na spiatočnej ceste do Funchalu, a tak sme sa tiež mohli pokochať výhľadmi ponad strechy hlavného mesta.

Viac informácií o lanovke: http://www.telefericojardimbotanico.com/

Z terasy nášho hotela sme mali krásny výhľad aj na Monte. Po našej návšteve tohto miesta sme sa potom každé ráno pozerali na bielu stavbu s dvomi vežami – Kostol Panny Márie z Monte a spomínali na náš príjemný výlet.

Viac informácií o Madeire: visitmadeira

Monte, Funchal, Madeira, Portugalsko

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri