Marlenka – sladké pokušenie z Arménska vyrobené v Česku

Prvú kaviareň vo Viedni otvoril arménsky obchodník Johannes Diodato v roku 1865. Podobne tomu bolo i v Prahe, kde v 17. storočí naučil Pražanov piť kávu jeho krajan Georgius Deodatus, ktorý ju vraj roznášal v džezve na hlave. Jeho podobizeň visí na stene vo vstupnom foyer veľkého podniku, kde sa vyrába sladká medová torta Marlenka.

Určite ju všetci poznáte, ponúka sa v kaviarňach a zabalenú v úhľadnej krabičke si ju môžete zakúpiť vo viacerých supermarketoch. Nie všetci však vedia, že táto torta má svoj pôvod v ďalekom Arménsku.

Gevorg Avetisjan pracoval ako interiérový dizajnér v Jerevane. Keď prišla kríza a v Náhornom Karabachu vypukla vojna, Gevorg sa zbalil s tým, že odíde hľadať šťastie do Prahy. Vystúpil však so svojou rodinou a kuframi na stanici v Ostrave a napokon sa ocitol vo Frýdku-Místku. Tu začal rôzne podnikať, ale nedarilo sa mu.

Jedného dňa, keď sedel na lavičke v parku a uvažoval nad návratom do svojej domoviny, všimol si pokrivený kríž na neďalekom kostolíku. Vtedy si povedal, že ten kríž opraví, ak aj Boh pomôže jemu. A naozaj, akoby zázrakom bar, ktorý prevádzkoval, sa zrazu rozbehol. Gevorg Avetisjan svoj sľub dodržal, kríž na kostole sv. Jošta bol zreštaurovaný.

Neskôr prišla za Gevorgom na Moravu aj jeho sestra Hasmik. Dlhší čas si nevedela zohnať prácu. Jej brat si spomenul na tortu, ktorá sa zvykla piecť v ich rodine. Hasmik napiekla niekoľko kusov a Gevorg ich začal ponúkať po okolitých kaviarňach. Išlo to ťažko, ale súrodenci sa nevzdávali. Až jedného dňa prišla z Ostravy objednávka na sto kusov! Týmto dňom sa medová torta, ktorú podnikavý Armén nazval podľa svojej matky a dcéry (jej podobizeň nájdete aj na obale) vydala na svoje víťazné ťaženie. Jej úspech je podmienený nielen chuťou a originálnou starou receptúrou, ale aj zložením (kvalitný prírodný materiál – mesačne sa spotrebuje 7 ton medu!) a dlhou trvanlivosťou.

Kde sú tie časy, keď sa pieklo niekoľko kusov torty denne. Dnes sa v modernej fabrike, ktorej dominuje výrobná linka – zhotovená v Holandsku presne na mieru a vlastne jediná na svete – vyprodukuje až 1000 Marleniek za jednu hodinu!!! Vyrába sa v modernej hale, ku ktorej v roku 2014 pribudla ešte ďalšia dvojposchodová budova, takže celá plocha areálu je teraz 8000 m². A pribudlo aj návštevnícke centrum. Cez sklenený balkón sa dá sledovať výroba na tej špeciálnej linke, vyzerá to tam ako v laboratóriu, všetci pracovníci mali na sebe biely pracovný odev ako doktori a na hlavách igelitové bledomodré čepce. Škoda len, že nám nedovolili fotografovať. Asi sa báli, že odhalíme tajomstvo receptu ich slávnej torty. Nuž, musíte sa tam vybrať sami, aby ste to videli na vlastné oči. Viac informácií nájdete tu.

Súčasťou prehliadky je samozrejme aj ochutnávka.

Na tanierik nám naložili nielen tortu, ktorú tvorí päť vrstiev medovo-orechového cesta a medovo-mliečny krém, ale aj iné sladké pokušenia: medové guľky a ich kakaové obdoby, pachlavu či napoleonky. K zákuskom patrí aj káva. Pán Gevorg sa zrejme inšpiroval svojimi dávnymi krajanmi a rozhodol sa vybudovať sieť vlastných kaviarní s vlastnou tortou i vlastnou kávou (ale musím sa priznať, že tá mi nechutila, popri tých všetkých sladkostiach mi pripadala kyslá). Aj tak sa mi zdá neuveriteľné, že v podstate s jedným produktom dobyla firma svet, veď dnes sa Marlenka vyváža až do 40 krajín. Konečne som však pochopila, čo to znamená, keď mi raz niekto povedal, že keď si niekde otvorí obchod Armén, ostatní obchodníci to môžu zabaliť…

Steny návštevníckeho centra v Marlenke zdobia početné fotografie pána Gevorga s jeho tortou a s najznámejšími českými celebritami, prezidentmi, politikmi a inými osobnosťami.

Mne najviac chutia napolenky. A čo chutí vám?

Ďakujeme CzechTourismu Slovensko za zorganizovanie návštevy firmy Marlenka.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri