Kúpeľné mesto Baden pri Viedni – svetové dedičstvo UNESCO

Mám rada kúpeľné mestá. Akoby v sebe nemali naliehavosť času, každodenný stres treba odložiť ešte pred vstupom do mesta. Vôbec sem nemusíte prísť ako pacient, ale len tak – vychutnať si špecifickú pohodovú atmosféru, zresetovať hlavu a zrelaxovať telo. Veď aj najslávnejší kúpeľný hosť v Badene pri Viedni, Ludwig van Beethoven, napísal v liste priateľovi: “Nikdy by som si nepomyslel, že by som mohol byť taký lenivý, ako som tu…”

V roku 2021 bola do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísaná desiatka kúpeľných miest zo siedmich krajín. Z Rakúska sa na zoznam dostal Baden pri Viedni (Baden bei Wien). Ako už názov napovedá, mesto sa nachádza neďaleko hlavného mesta Rakúska, len necelých 30 km južne od Viedne.

Každé kúpeľné mesto má svoju zaujímavú históriu

Ako Aquae – vojenské kúpele pre legionárov a veteránov bola táto osada zaznačená už na starých rímskych cestných mapách. Za to, že sa Baden stal prosperujúcim mestom, vďačí najmä 14 teplým sírnym prameňom, prezývaným “žlté zlato” (na niektorých miestach v meste aj dnes pocítite sírnatý zápach), ktoré poskytujú liečivú vodu na kúpanie, pitie a inhalačné kúry. Pramene dosahujú teplotu 36°C a obsahujú vysokú koncentráciu soli a radónu.

Od 16. storočia sem začali prichádzať kúpeľní hostia. Rakúsky cisár František II./I. tu po viac ako 30 rokov trávil takmer každé leto. A čo robil cisár, to hneď museli kopírovať aj členovia vysokej aristokracie a vyššej strednej vrstvy. Hlavne v nedeľu mesto zaplnili noblesní Viedenčania. Hovorí sa, že cisár mal už svoj klobúk celý ošúchaný od toho, ako ho pri prechádzkach mestom dvíhal pri zdravení… Ale bol veľmi šporovlivý, tak si nechcel kúpiť nový klobúk. Zato si však v centre mesta zriadil svoju letnú rezidenciu (Kaiserhaus). Cisárova šporovlivosť sa prejavila aj v jednoduchom zariadení (jeho manželke sa tu vôbec nepáčilo!) a ani si sem nenechal zaviesť vodovod so sírnou vodou.

Nielen šľachta, aj umelci

Čulý spoločenský život a vyberaná spoločnosť pritiahli do Badenu aj veľa kreatívnych osobností a umelcov slobodného ducha. Veď Viedeň bola v lete aj tak prázdna… Z tých najprominentnejších hostí spomeňme aspoň týchto troch:

Wolfgang Amadeus Mozart – navštívil Baden viackrát, jeho manželka Konstanca tu absolvovala niekoľko liečebných pobytov. Prekonané pôrody a nervové otrasy spôsobené stratou troch detí jej značne podlomili zdravie. Konstanca bývala v prenájme u Mozartovho priateľa, zbormajstra Antona Stolla. Žiarlivý Mozart si tak zabezpečil, aby Stoll dohliadal na to, aby sa Konstanca nestretávala s cudzími mužmi.

Ludwig van Beethoven chodil do Badenu pravidelne na niekoľko týždňov, sírne kúpele využíval v nádeji na zmiernenie svojich zdravotných problémov. V rokoch 1821, 1822 a 1823 obýval horné poschodie tohto domu (Rathausgasse 9), ktorého majiteľom bol kováč medi Johann Bayer. O Beethovenovi si ešte povieme viac.

Franz Grillparzer – známy rakúsky spisovateľ rád sedával na svojej obľúbenej lavičke v Kúpeľnom parku pri hudobnom pavilóne. V korunách gaštanov mu nad hlavami spievali vtáci, zatiaľ čo si robil poznámky do svojho malého notesa.

Ďalšie pamiatky v meste

Centrom mesta je Hlavné námestie (Hauptplatz) s barokovým morovým stĺpom Najsvätejšej Trojice z roku 1718. Z podstavca sa vznáša 10 metrov vysoká pyramída z oblakov, na zlatej zemeguli stojí Nepoškvrnená Mária a hore na špici sv. Trojica.

Pešia zóna pozýva k potulkám, stretávkam či nakupovaniu. Je tu veľa malých obchodíkov a butikov. Väčšina domov bola postavená na začiatku 19. storočia v štýle Biedermeier. Na mnohých z nich sú pamätné tabule, pripomínajúce ich dávnych obyvateľov. V Badene sa napríklad narodila Katharina Schratt – herečka a dôverná priateľka cisára Františka Jozefa I. alebo Max Reinhardt – režisér, spoluzakladateľ festivalu Salzburger Festspiele.

Synagóga (Grabengasse 14) z roku 1871 je spomienkou na kedysi tretiu najpočetnejšiu židovskú komunitu v Rakúsku.

Teraz sa pristavíme pri hlavnom farskom Kostole sv. Štefana s neprehliadnuteľnou 67 m vysokou vežou. Bronzová socha kľačiaceho muža je pamätník vojnovým obetiam. Vonkajšie múry sú ešte z románskeho obdobia, gotický chór a krypta zo 14. storočia.

Kostol bol viackrát poskodený, aj počas vojen s Osmanmi, interiér bol neskôr upravený v barokovom štýle. Na pôvodnej maľbe od Paula Trogera, zobrazujúcej ukameňovanie sv. Štefana, sa slávny rakúsky maliar zvečnil v ľavom rohu ako Saul.

Keď bol Mozart pol roka pred svojou smrťou v Badene, aby navštívil Konstancu, tehotnú s ich šiestym dieťaťom, práve pracoval na svojej slávnej opere Čarovná flauta a skladbe Requiem. Popritom skomponoval aj Ave Verum pre svojho priateľa Antona Stolla, ktorý tu pôsobil ako zbormajster. Ave Verum malo v tomto kostole premiéru v roku 1792 (po Mozartovej smrti).

Okrem piatich zvonov tu je aj miestnosť pre strážnika. Nikdy nesmel opustiť toto miesto, a tak mu jedlo posielali nahor vo vedre na oceľovom lane. Dolu sa zas spúšťalo vedro so (všetkým) odpadom. Ale na severnej strane, aby to nerušilo kúpeľných hostí prichádzajúcich do kostola. No a samozrejme, ak fúkal silný vietor, vedro sa nesmelo púšťať ani hore ani dolu…

Jubilejné mestské divadlo naprojektovala slávna architektonická firma Fellner & Helmer, ktorá v monarchii postavila veľa divadiel (aj to v Bratislave!). Otvorené bolo v októbri 1909. Pred divadlom stojí bronzová socha múzy Erato s lýrou.

Ak budete od divadla pokračovať po ulici Pfarrgasse, nezabudnite si všimnúť medzi domami 2 a 4 tzv. Lumpentürl. Baden je situovaný na slnkom zaliatych svahoch na okraji Panónskej nížiny. Vinohradníctvo tu má dlhú tradíciu, a taktiež láska k tomuto moku. V minulosti bolo mesto obkolesené hradbami. Niektorí obyvatelia to často s popíjaním vína prehnali a potom mali problém vrátiť sa domov pred zatvorením mestských brán. Aby nemuseli opicu vyspávať na ulici, do hradieb boli zapustené malé dvere. Stačilo zazvoniť a podplatiť strážnika… No okrem strážnika tu vraj na svojich opitých mužov čakávali aj ich manželky s klepáčom na koberce v ruke…

Niekto holdoval vínu, iný zas kartám. Prvá kaviareň bola v Badene otvorená v roku 1761. Mohli ste tu nielen popíjať kávu a čítať noviny, ale okrem biliardu hrať aj ilegálne kartové hry dlho do noci. Neskôr pribúdali ďalšie lokály s miestnosťou vyhradenou pre hazardné hry. Nuž, ono to tak trochu aj patrí k tej hravej atmosfére kúpeľného mesta. A tak tu bolo v roku 1934 otvorené kasíno, najstaršie v Rakúsku.

Pod kasínom vyviera najstarší sírny prameň. Môžete si ho pozrieť, ale len v rámci prehliadky mesta so sprievodcom.

Ak pôjdete okolo kasína, všimnite si, že namiesto kľučiek sú na dverách kolesá rulety. No veď čo iné? Ak nechcete pokúšať svoje šťastie v kasíne, môžete navštíviť aspoň tamojšiu reštauráciu. My sme si mohli vybrať 4-chodové menu buď červené srdcové alebo čierne pikové. Ja som si vybrala piky, a to hlavne kvôli dezertu. No všetky jedlá boli vynikajúce a krásne naaranžované.

Na prechádzke v parku

Keď sme už dostatočne spoznali mesto a jeho pozoruhodnosti, tak je načase poprechádzať sa po niektorom parku. V Badene je ich niekoľko, ja som si vybrala tieto dva:

Kúpeľný park (Kurpark) je typický park kúpeľného mesta. Fontána, busty slávnych návštevníkov, sochy, hudobný pavilón, letná aréna, stromová alej a kvetinová výzdoba. V časoch Franza Grillparzera tu pospevovali vtáci, teraz som počula hlavne cvrčky a cikády!

V každom parku musí byť fontána. V tom Kúpeľnom je to fontána Undine. Ústrednú postavu, nymfu badenských prameňov dokonalej krásy vytvoril sochár Josef Valentin Kassin. Modelom mu bola vraj Mercédes Jellinek, rodáčka z Badenu, dcéra diplomata a podnikateľa Emila Jellineka, veľkého milovníka áut. Jeho dcéra sa stala nesmrteľnou nielen vďaka tejto fontáne, ale aj preto, že bola podľa nej pomenovaná slávna nemecká automobilová značka.

Doblhoffpark

Tento park je pomenovaný podľa aristokratickej rodiny, bývalého vlastníka tohto 9-hektárového areálu. Ak sem budete prichádzať od centra mesta, nezabudnite sa zastaviť na konci úzkej uličky Schlössergäßchen v cukrárni Café Ullmann a ochutnať slávne kávové cukríky. Vymyslel ich cukrár Joseph Genthon, ktorý mal od roku 1826 svoj obchod na Hlavnom námestí.

Ak prídete do Badenu v správnom čase, t.j. v máji alebo júni, v Doblhoffparku vás zaplaví omamná vôňa ruží. Nachádza sa tu najväčšie rozárium v Rakúsku – 30 tisíc ružových kríkov a približne 800 odrôd ruží.

Stále sa tu niečo deje

Zrejme ste si všimli, že na niektorých mojich fotkách vidno veľké fotografie, ako by tam bola nejaká výstava. Vystavené fotografie sú súčasťou najväčšieho open-air foto Festivalu La Gacilly-Baden, ktorý sa v roku 2004 zrodil v malom francúzskom meste La Gacilly. No od roku 2018 netreba chodiť až do Francúzska, pretože festival sa presunul aj do Badenu. To znamená, že to, čo je jeden rok vystavené v La Gacilly, na ďalší rok príde do Badenu. Každý rok je to okolo 1500 fotografií.

Považujem za veľké privilégium, že som sa mohla zúčastniť otváracej ceremónie v Badene v júni 2018. O tomto prvom ročníku si môžete prečítať môj článok: Medzi fotografiami a ružami

Fotofestival patrí k mojím highlightom letnej sezóny, od roku 2018 som nevynechala ani jeden ročník a doviedla som tam aj moju rodinu, priateľov a známych.

V tomto roku som však v Badene zažila aj ďalší z mnohých eventov, ktoré sa tu organizujú. Naozaj, hoci mesto pôsobí ležérnym dojmom, v lete sa tu stále niečo deje. Tým novým podujatím pre mňa bol Baden v bielom – veľká párty, kde sú všetci oblečení v bielom – 26000 obyvateľov mesta a ďalších 10000 návštevníkov z Viedne a okolia.

Už v piatok sú dlhšie otvorené obchody. Pred vchod sa vytiahnu biele kusy oblečenia a ponúkajú sa rôzne ochutnávky aj špeciálne zľavy. V sobotu sa všetci – na veku vôbec nezáleží – nahodia do bieleho a hudba, spev a tanec zaplnia doslova každý kút v meste.

Skvelú náladu a atmosféru sme si užili aj v kasíne, v kongresovej časti budovy, kde sa nám počas chytľavých hitov z 80. a 90. rokov nad hlavami vznášali obrovské nafukovacie kreácie.

Niektorí tvrdia, že sa po lete Baden uloží k zimnému spánku, ale aj na jeseň a v zime sa konajú rôzne podujatia – týždne hrozna, adventné trhy alebo plesy.

Baden znamená kúpať sa

Aká by to bola návšteva kúpeľného mesta, keby sme sa neokúpali?

Keďže sme sem prišli počas horúcich letných dní, uprednostnili sme návštevu termálneho plážového kúpaliska (Helenenstrasse 19-21) s najväčšou piesočnatou plážou v Rakúsku!

Hlavná budova, 160 m dlhá, s fasádou v štýle Art Deco, bola postavená v roku 1926. Zaujímavé sú hlavne mozaiky a okná s vitrážami vo vstupnej hale. Piesočnatá pláž vzbudila veľkú pozornosť hneď po otvorení. Pozrieť sa na ňu prišli aj také osobnosti, ako bol bývalý korunný princ Wilhelm Pruský. Dnes je tu niekoľko bazénov (aj so sírnatou vodou), masážne trysky, vodné šmýkačky a iné vodné zábavky.

Návšteva múzea

V Badene sa však nemusíte len prechádzať, kúpať alebo zabávať, ale môžete si tiež rozšíriť svoje vedomosti návštevou niektorého z tunajších múzeí. Ja som si vybrala Beethovenov dom. Múzeum bolo otvorené v roku 2014.

Beethoven čas v Badene netrávil len leňošením, ako to spomínal v liste priateľovi, ale aj pracoval – skomponoval tu hlavnú časť svojej Deviatej symfónie. Keď mal 32 rokov, trpel už 60-percentnou stratou sluchu. V 44 rokoch bol už úplne hluchý. Napriek všetkým problémom práve v tomto období skomponoval svoje najdôležitejšie diela. Deviata symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni, hluchý Beethoven stál chrbtom k publiku a odčítal slová spevákom z ich úst. Po uvedení prepukol búrlivý potlesk, účinkujúci museli skladateľa otočiť k publiku, aby sa naozaj mohol presvedčiť o svojom obrovskom úspechu. A práve to, čo asi mohol počuť v rôznych štádiách svojho života, si môžete vyskúšať v tomto múzeu. Ako zvukovú kulisu si môžete vybrať nielen potlesk, ale aj zborový spev, klavír alebo ohňostroj.

Pobyt v Badene, samozrejme, Beethovenovi nezlepšil sluch, ale skladateľ sa tu cítil dobre a rád sa obklopoval svojimi priateľmi, žiakmi, vydavateľmi i inými skladateľmi. O tom svedčí aj prestretý stôl v jedálni.

Je tu vystavená aj jeho posmrtná maska a prameň vlasov. Beethoven zomrel vo veku 57 rokov – ako potvrdil rozbor jeho vlasov, jednou z príčin bola pomalá otrava olovom, ktoré sa v tých časoch pridávalo do vína. Beethovenova denná norma bol jeden liter…

Kde sa najesť

Z navštívených reštaurácií by som aj vám odporučila tieto:

* Wirtshaus im Batzenhäusl blízko Jubilejného mestského divadla. Obed sme si dali vonku na terase. Vybrala som si klasiku – viedenský šniceľ – ale originálny, pripravený z teľacieho mäsa.

* Rudolfshof na zalesnenom kopci Gamingerberg, 2 km autom od centra mesta, s vynikajúcou regionálnou kuchyňou. Keďže navôkol sú lesy, v ponuke ma zlákali dubákové guľky so syrom.

Bola to správna voľba! A ešte ostalo miesto aj pre dezert – veľkú marhuľovú knedľu (ak si objednáte, určite bude stačiť jeden kus!).

* Weinbau Eitler v najstaršej štvrti Leesdorf odporúčam milovníkom vína a typických rakúskych Heuriger – jednoduchých podnikov, kde sa podávajú miestne vína a jednoduché jedlá, najmä rôzne nátierky a šaláty

* cukráreň Süßes vom Feinsten na prízemí Kaiserhausu – pre tých, ktorí chcú ochutnať typickú rakúsku špecialitu Kaiserschmarrn – cisársky trhanec. O tomto múčniku (na tomto mieste) si môžete prečítať môj článok: Cisársky trhanec

Pasážou sa dostanete do zadnej záhrady, kde si tiež môžete posedieť pri káve a objednať si toto sladké jedlo, ale tiež tu bývajú vystavené fotografie v rámci spomínaného fotofestivalu.

Každý rok tu na jednej stene objavíte aj jednu z najväčších vystavených fotografií.

* Ak nemáte hlad, tak okoštujte aspoň zmrzlinu u Petra – EisPeter Baden. Na výber je vyše 20 sort, dokonca aj zmrzlinový burger a zmrzlina pre psov!

Kde sa ubytovať

Počas mojej návštevy som bývala v hoteli Sacher (Helenenstrasse 49).

V roku 1881 sa v Badene usadil rakúsky kuchár a podnikateľ Franz Sacher, vynálezca slávnej Sacherovej torty. Pre svojho tretieho syna Carla kúpil bývalý pivovar (neskôr kaviareň), čím sa začala éra tohto hotela. Medzi slávnymi osobnosťami, ktoré hotel navštívili, bola aj cisárovná Sisi.

Ja som bola ubytovaná v modernej časti s veľkými komfortnými izbami. Nevýhodou hotela je väčšia vzdialenosť od centra mesta, ale môžete si tu požičať elektrické bicykle a máte aspoň výhľad na zrúcaninu hradu Rauhenstein.

Ako sa sem dostať

Kedysi sa sem noblesná spoločnosť prepravovala na svojich kočoch. Cesta trvala aj 5 hodín! Dnes sa sem dostanete pohodlne:

– autom – môžete využiť kryté parkovisko Römertherme

– električkou “badenkou” – východzia stanica vo Viedni je pri Viedenskej opere. Konečná stanica je v centre Badenu na námestí Josefsplatz: Badner Bahn

– vlakom z Hlavnej stanice vo Viedni (cca 20 minút). Zo stanice v Badene musíte ísť pešo do centra cca 10 minút.

Viac informácií o Badene: Tourismus Baden bei Wien

Baden som navštívila spolu s Adamom, o jeho zážitkoch si môžete prečítať na jeho blogu: https://adamvaneckotraveller.sk/rakusko/baden-bei-wien-festival-la-gacilly-a-baden-in-weiss/

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri