Offroad je životný štýl, ale aj schopnosť znášať nepohodlie

S manželmi Jankou a Romanom Hromníkovcami sme sa stretli na prelome tisícročia, keď sa niekoľko slovenských firiem poskytujúcich internet spojilo do jednej. Hoci sa naše cesty pracovne veľmi rýchlo rozišli, internet (presnejšie facebook) nás po rokoch opäť spojil.  Kým mojim koníčkom sa stal svet kníh, rodina Thunders prepadla vášni cestovania na štyroch kolesách. V terénnom aute navštívili  okrem iného Mongolsko, Gruzínsko,  Arménsko,  Maroko, Island, Omán, Peru, Bolíviu, Chile, Nórsko, Čiernu Horu, Albánsko, Španielsko, Portugalsko či Savoysko-ligurské Alpy na pomedzí Talianska s Francúzskom. Ak je vám blízky podobný spôsob putovania po svete, nie je problém, aby ste sa na nejakú budúcu expedíciu vybrali s nimi aj vy.

Ako sa z predajcov internetu stanú cestovatelia na Jeepe?

Ako nič 😉
Možno práve ten Internet môže za to, že sme sa do cestovania vôbec pustili. Čo si budeme hovoriť, aj ty si pamätáš, ako to s cestovaním vyzeralo v dobe pred internetom a čo všetko nám internet umožnil z hľadiska dostupnosti informácií. A pravdu povediac, naše prvé terénne auto nám požičal kolega z internetovej brandže, ktorý chodil servisovať prípojné body na ťažko dostupných miestach. No a bola to láska na prvý pohľad. Nie s tým kolegom, s tým terénnym autom. Zistili sme, že nám to dáva omnoho viac možností dostať sa na miesta, kam nechodia až také davy ľudí, na miesta, kam nechodí takmer nikto, rýchlejšie, ďalej a vyššie. A tak sa Roman začal trochu viac venovať offroadu a naberaniu zručností a spoločne sme popustili uzdu fantázii v tom, kam by sme sa mohli vďaka terénnemu autu dostať. A zdá sa, že nás to akosi pohltilo.

Prečo považujete jeeping za životný štýl?

Kedykoľvek sa to dá, zbalíme náš jeep a ideme objavovať. Mnohí naši známi nechápu, prečo s nimi radšej nechodíme na rezortné dovolenky a neužívame si pohodlie. Nás ale láka dobrodružstvo, objavovanie na vlastnú päsť, možnosť dostať sa tam, kam sa bežne turisti nedostanú, alebo to, že vďaka terénnemu autu sa na mnohé miesta dostaneme rýchlejšie, stihneme viac a vďaka tomu sú naše dobrodružstvá intenzívnejšie. Najradšej máme cesty naším Jeepom, ale nevyhýbame sa ani iným džípom (terénnym autám). Ale Jeep je pre nás stále ten najlepší džíp.

Naším prvým autom bol starý Hyundai Galopper, ale Roman vždy sníval o aute Jeep Wrangler. Kedysi som nechápala prečo, dokonca aj v momente, keď som sa prvýkrát posadila do tmavomodrého Jeep Wrangler TJ, nechápala som, prečo našu Mazdu 6 v plnej výbave chce vymeniť za auto, ktoré nemá ani len elektrické sťahovanie okien. Áno, počúvala som, že Wrangler je ikona medzi terénnymi autami, má v teréne výborné jazdné vlastnosti a ešte má aj jedinečný dizajn, ale mne to spočiatku veľa nehovorilo. Ale potom sme sa vybrali na prvú offroadovú expedičku a pochopila som. Pochopila som, že vďaka terénnemu autu sa dostaneme na také miesta, kam by sme sa inak určite nedostali. Možno pešou turistikou, ale ani jeden z nás nie je taký zarytý turista a určite by to trvalo veľmi dlho.

Čo obnáša priprava na offroad?

Keďže skúsenosti v teréne už máme a nemusíme ich špeciálne trénovať, je to pre nás v podstate ako pri bežnom on-road tripe, ale musíme si sebou zobrať naviac kopu vecí, ktoré sa nám môžu hodiť pri riešení rôznych náročných situácií. Patria sem rôzne laná a upevňovací materál pre prípadné ťahanie, náradie na opravy, náradie na úpravu terénu (lopatka, sekera, pilový pás), sady na opravy defektov, ktoré sa stávajú úplne bežne, kompresor na dofúkanie pneu a tak podobne. Keď všetko ide hladko, je to celá kopa zbytočností, čo zaberá veľa miesta v batožine, ale v prípade potreby sú to pomocníci na nezaplatenie. Ak vyrážame vlastným jeepom, v podstate nie je problém nabaliť si čokoľvek, ake často ideme na cesty letecky a auto si prenajímame a vtedy sa musíme zmestiť do hmotnistného limitu, čo znanená, že musíme zvážiť, či je užitočnejšie si zobrať viac prádla slebo radšej kamionistickú gurtňu 🙂

Náročnejšie je aj plánovanie trás, ktoré sa snažíme vopred vyberať tak, aby viedli na, alebo cez zmysluplné miesta, ale aby zároveň mali aj nejaký adrenalínový náboj. Tu býva naším zdrojom často server www.dangerousroads.org alebo wikiloc.com. Ak je ale oblasť málo popísaná a zdokumentovaná, tak pomáha aplikácia Google Earth, kde si dokážeme terén pozrieť aj v 3d perspektíve a vopred urobiť aspoň zbežný odhad o zjazdnosti, ktorý sa nám na mieste alebo potvrdí, alebo sa o to viac zabavíme…

 Na našej stránke sme publikovali článok o turistických príručkách, máte aj vy nejaké obľúbené prípadne čerpáte tipy aj z nich?

Turistické príručky pri plánovaní našich ciest využívame, aby sme získali základný prehľad o možnostiach v danej krajine, také tie „must see“ miesta, z ktorých niektoré určite nechceme obísť. Na druhej strane ale veľa vyhľadávame na najrôznejších internetových stránkach, cestovateľských blogoch, zúčastňujeme sa cestovateľských festivalov a prezentácií, aby sme načerpali inšpiráciu o tom, čo sa dá vidieť mimo „vyšliapaného chodníka“. Vždy sa ale snažíme pridať si k tomu štandardnému cestovaniu nejakú pikošku, niečo špeciálne. Napríklad v Čile sme si okrem objavovania krajiny stanovili za cieľ dostať sa s autom z autopožičovne na päť sopiek do výšky nad 5000 metrov nad morom. Podarilo sa a dokonca sa nám na najvyššej sopke sveta Ojos del Salado podarilo dostať do výšky 5933 metrov nad morom. Je to miesto, kde sa dá motorovým vozidlom dostať najvyššie na svete. Sú rekordéri, ktorí to na tejto sopke dali o kus vyššie, ale domnievame sa, že autom z autopožičovne sme asi vytvorili neoficiálny svetový rekord 😉

Ako nešofér predpokladám, že nie je možné cestovanie autom a zvlášť mimo hlavné trasy bez máp. Používate klasické papierove alebo GPS navigáciu?

Ja mám ešte stále rada papierovú mapu v ruke, hlavne pri plánovaní mám niekoľko týždňov uprostred obývačky rozloženú mapu, aby som dostala do hlavy presné polohy a názvy miest, kam sa chceme dostať. Na cestách však už používame hlavne elektronickú navigáciu, vektorové mapové systémy a google mapy.

Nakoľko ste dôverčivými cestovateľmi, zvažujete pri príprave nejaké zvláštne bezpečnostné prípravy podľa krajiny kam idete?

Asi máme veľké šťastie, ale zatiaľ sa nám nikdy nič nepríjemné na cestách nestalo. Samozrejme vždy sa snažíme nájsť aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v krajine, kam ideme, ale žiadne špeciálne opatrenia nerobíme. Snažíme sa prejavovať úctu a rešpekt ľuďom a kultúre, ktorá je pre danú krajinu prirodzená.
Dôležité je ale podotknúť, že väčšinou sa vyhýbame veľkým mestám, takže sa nedostávame často do situácií, kedy by sme mohli byť okradnutí alebo napadnutí, aj keď samozrejme sa takéto niečo môže stať aj uprostred hôr, ale pravdepodobnosť je podstatne nižšia. Budeme aj naďalej dúfať, že pri nás bude stáť šťastie a budeme aj naďalej stretávať len milých ľudí. Aj my sa takí snažíme byť.

Absolvovali ste niekoľko ciest do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Navštívili ste ich aj pred rokom 89?

Nie, pred rokom 89 sme ešte necestovali, jediné zahraničie, ktoré sme poznali bola dovolenka s rodičmi v Bulharsku. Nie sme síce najmladší, ale v tomto období sme boli obaja stredoškoláci a aj tak, vieme, ako to s cestovaním pred rokom 89 vyzeralo. Takže nie, nevieme porovnať, ako krajiny bývalého Sovietskeho Zväzu vyzerali predtým a teraz. Samotné Rusko je dnes jednoznačne krajinou obrovských kontrastov. Luxus a lesk veľkých miest mnohým ľuďom prekryje chudobu a úbohosť mnohých dedín na východ od Uralu. No ťažko to súdiť. Vidíme aj na takej malej krajine akou je Slovensko, ako sa prejavujú regionálne rozdiely medzi Západom a Východom.

Aký máte vzťah k urbexu?

Urbex nie je niečo, čo by bolo našou motiváciou, ale ak sa naskytne príležitosť a nie je to vyslovene zakázané, radi nazrieme aj do opustených stavieb. Napríklad na Sardínii sme takto trošku preskúmali starú striebornú baňu, alebo teraz nedávno pri objavovaní chorvátskych hôr sme využili príležitosť a nazreli sme do opustených podzemných hangárov kedysi supertajného vojenského letiska Željava. Je to zvláštny pocit pohybovať sa na takýchto miestach, ale my máme radšej otvorené priestory, hory a výhľady.

Kam sa radi vraciate a kam by ste už nešli opäť?

Veľmi zvláštny vzťah sme si vytvorili k Islandu. Boli sme tam trikrát a asi sa tam ešte vrátime. Je to krajina, ktorá má pre nás veľmi zvláštnu atmosféru a energiu. Mali sme veľké šťastie, že sa nám podarilo zažiť Island ešte v jeho čistejšej podobe, kedy nebol taký obliehaný turistami, ktorí prídu na štyri dni a chcú vidieť všetky miesta, kde nejaký spevák natočil pár záberov do videoklipu alebo sa spravilo pár minút z nejakého filmu. Ale aj tak sa na Islande stále dajú nájsť nádherné miesta, kam väčšina štvordňových turistov nezavíta, pretože je ich ťažké dosiahnuť a práve tam sa my vďaka offroadu dostaneme.

A kam sa už vrátiť nechceme? Takýmto zážitkom je asi len ruská cesta cez Sibír, od Uralu po Altaj. Nekonečná nuda s obrovským množstvom komárov, kde má človek pocit, že mu na čelnom skle zamrzol nejaký šetrič obrazovky. Nikdy viac… 😉

V rámci rodinných historiek je u nás populárna dovolenka z Tatier, kedy vtedy štvorročná sestra si vyčerpaná sadla na kameň a povedala, ja si tu teraz sadnem a zomriem. Mali ste niekedy na cestách podobné stavy a čo vám ich pomohlo prekonať?

Máme z Tatier podobnú situáciu, keď sme boli takí unavení, že sme sa ledva vliekli a ja som povedala, že som taká unavená, že už nevládzem ani kráčať. Roman mi na to, že tak teda utekajme. No a my sme sa vážne rozbehli a asi pol kilometra do hotela sme bežali 😉

Robíte aj prezentácie ciest, akú príhodu rozprávate najradšej?

Prezentácie robievame a veľmi nás to baví, pretože pri každom rozprávaní každú cestu prežívame znova. Jedna z najobľúbenejších príhod je, ako sa nám náš kamarát Robino stratil na jednej sopke v Čile a ako z toho bola takmer medzinárodná záchranná akcia. Chceš tú storku celú?

Knižky o vašich cestách si vydávate sami od napísania cez korektúry, tlač a distribúciu alebo spolupracujete s nejakým vydavateľstvom?

Zatiaľ si celú textovú prípravu knižky riešime sami, aj keď s poslednou, čiže treťou knižkou nám graficky pomohli v tlačiarni Pardon u nás v Trenčíne. Vďaka tomu táto knižka vyzerá už skutočne profesionálne. S vydavateľstvom zatiaľ nespolupracujeme, ale spolupráci by sme sa nebránili. Knižky zatiaľ predávame len cez náš web alebo prostredníctvom niektorých kaviarní.

Kto sa môže s vami vybrať na cesty? Potrebuje dotyčný nejaké vedomosti a mať primerané fyzickú a psychickú prípravu? A ak to nie je tajomstvo, aká je rámcová suma potrebná na cestu s vami?

Naše cesty si nevyžadujú žiadnu špeciálnu fyzickú prípravu, skôr je to o mentálnom nastavení, výdrži a ochote znášať nepohodlie. Niekedy sa nám stane, že naše dni sú dlhé, keď chceme vidieť a zažiť čo najviac. Kamenné ubytovanie s teplou sprchou vyhľadávame len zriedka. Často treba páchať hygienu v studenej vode horského potoka. Ale keď si postavíme kemp na lúke vysoko v horách, a na oblohe nad nami žiari milión hviezd, máte čas na rozhovor s priateľmi alebo miestnymi obyvateľmi, užívate si pokoj a energiu miesta, to je presne to, kvôli čomu sa oplatí vydržať aj trochu nepohodlia.

Čo sa nákladov týka, veľmi to záleží na krajine, do ktorej máme namierené, na tom, či ideme vlastným autom alebo letíme a auto si prenajímame a samozrejme aj na tom, koľko času chceme v krajine stráviť. Ak by som sa pozrela na predpokladané náklady na našu najbližšiu cestu do Kirgizska a Tajikistanu, kam letíme a prenajímame si auto UAZ Buchanka, tak nám to vychádza na cca 1200 eur na 17 dní na osobu. Keď si to porovnám s cenou rezortnej dovolenky, ani mi to nepripadá veľa. No po takejto expedičke budeme potrebovať ešte pár dní na to, aby sme si oddýchli  😉

Nie sme cestovná agentúra a na našich cestách s nami cestujú prevažne naši priatelia, od ktorých žiadne poplatky neberieme, pretože sme radi, že to môžeme prežívať spoločne, čím sa zážitok umocní. Ale už sa aj stalo, že sme do kolektívu pribrali aj náhodných spolucestujúcich z lietadla, ktorých nadchol náš spôsob cestovania a trip sme zvládli úspešne, aj keď oni predtým nemali žiadnu skúsenosť s offroadom. Bolo zaujímavé odovzdávať roky zbierané skúsenosti úplnému začiatočníkovi priamo v teréne online cez vysielačku, pričom sme mali viac strach my ako on, keďže vôbec netušil, čo všetko sa môže stať pri náhodnej chybe alebo nepozornosti.

V čom vás zmenilo cestovanie?

Myslím, že vďaka cestovaniu sme vďačnejší za to, aký život žijeme.