Múzeum Leviho Straussa v Buttenheime – príbeh legendárnych džínsov

Pamätáte sa na vaše prvé rifle? Ja si ich pamätám veľmi dobre. Keďže som vyrastala v komunistickom Československu, nebolo to vtedy ľahké, dostať sa k pravým západným džínsom. Aj mne to dosť dlho trvalo, kým som presvedčila rodičov, aby mi z odložených západonemeckých mariek kúpili vytúžené rifle v Tuzexe, lebo iba tam ich bolo dostať. Moje prvé rifle boli levisky!

Pre moju generáciu neboli rifle len nohavice, ale bol to aj symbolický dotyk s nedosiahnuteľným západným svetom za železnou oponou. Vtedy som si ani nevedela predstaviť, že táto železná opona raz padne, že budeme aj my môcť slobodne cestovať a že sa raz ocitnem v rodnom dome toho, koho meno niesli moje džínsy.

Ak plánujete návštevu Bambergu alebo Horného Franska, určite sa zastavte aj v malom mestečku Buttenheim. Práve tu sa narodil Levi Strauss – muž, ktorý dal svetu legendárne džínsy Levi’s. V jeho rodnom dome dnes sídli moderné múzeum venované histórii značky aj vzniku najznámejších riflí na svete.

Levi Strauss a Buttenheim

Buttenheim je malé mestečko v hornofranskom okrese Bamberg. Žije tu okolo 3 000 obyvateľov a až do 80. rokov minulého storočia nikto z nich netušil, že „otec najslávnejších modrých nohavíc“ bol ich rodákom. Dovtedy sa predpokladalo, že sa narodil v meste Bad Windsheim. Ale v roku 1983 dostal starosta Buttenheimu list od Betty Greenwald z Milwaukee v USA, ktorá zháňala informácie o Levim Straussovi pre Nemecký festival v ich meste. Hoci si mnohí mysleli, že ide o omyl, list predsa len vzbudil zvedavosť, a tak sa začalo pátranie v starých archívoch a matrikách, až napokon emigračný certifikát zo Štátneho archívu v Bambergu potvrdil, že sa úspešný podnikateľ skutočne narodil v Buttenheime. A jeho rodný dom ešte stále stál v meste na Marktgasse 33!

V 18. storočí žila v Buttenheime početná židovská komunita. Hirsch Strauss sa živil ako podomový obchodník prevažne s textilnou galantériou. Manželka, s ktorou mal päť detí, čoskoro zomrela, Strauss sa znovu oženil. S Rebbekou mal dve deti – dcéru Vögelu (Fanny) a syna Löba. Najstaršia dcéra Rösla sa vydala do Ameriky, dvaja bratia čoskoro odišli za ňou a v New Yorku si otvorili obchod s plátnom a galantériou. Keď otec Hirsch zomrel na tuberkulózu, v roku 1847 si zbalil kufre aj najmladší, 18-ročný syn Löb a s matkou a sestrami sa tiež vybral za veľkú mláku. Najprv desať dní cestovali konským povozom do Brém, kde nastúpili na loď. A potom sa najmenej 4-5 týždňov plavili s minimálnym množstvom vecí dennej potreby, v medzipodpalubí, bez pitnej vody, umelého svetla, kúrenia či vetrania… V New Yorku sa rodina usadila v mestskej časti Little Germany. Löb si, podobne ako jeho bratia, zmenil meno na Levi – meno, ktoré dnes pozná celý svet. V januári 1853 sa po dvojročnej čakacej lehote stal Američanom.

Zlatá horúčka a prvé džínsy

V lete 1848 dorazila na východné pobrežie správa o náleze zlata v Kalifornii. To vyvolalo zlatú horúčku, ktorá sa stala novou výzvou aj pre obchodníkov. Aj Straussovci chceli svoju firmu rozšíriť, a tak v marci 1853 odišiel Levi do rušného San Franciska. Založil tam veľkoobchod, ktorý sa o štrnásť rokov neskôr presťahoval na Battery Street 14 & 16, kde dodnes sídli vedenie koncernu. Zlatokopi potrebovali pevné nohavice s nezodrateľnými vreckami, keďže si do nich vkladali rôzne pomôcky i zlaté nugety.

U Leviho nakupoval ďalší židovský prisťahovalec – Jacob Davis z Rigy, ktorého napadlo vystužiť najviac namáhané miesta (rohy vreciek a spodnú časť rozparku) medenými nitmi. Davis to chcel patentovať, ale nemal peniaze. Leviho nápad nadchol a spoločný patent zafinancoval. Udelenie patentu 20. mája 1873 sa považuje za dátum zrodenia džínsov. Ale vtedy sa ešte nazývali „waist overalls“ (polovičné overaly). Taký obrovský úspech nikto nečakal. Dopyt bol taký veľký, že sa čoskoro musela otvoriť výrobná továreň. Práve tento príbeh dnes približuje Múzeum Leviho Straussa v Buttenheime prostredníctvom dobových dokumentov, exponátov a interaktívnych expozícií.

Múzeum levisiek

Rodný dom Leviho Straussa zo 17. storočia patrí k najstarším budovám v Buttenheime. Prázdny a schátraný ho odkúpilo mesto, zrekonštruovalo a v septembri 2000 tu otvorilo múzeum. Nie je tu žiadny originálny nábytok, veď rodina predala všetko pred odchodom do Ameriky. A tam v roku 1906, ani nie štyri roky po smrti Leviho, postihlo San Francisko veľmi silné zemetrasenie, ktoré zničilo ich dom aj budovu koncernu. Spoločnosť znovuvybudovali dediči – štyria synovci, lebo Levi nemal žiadne deti. Bol však veľký filantrop, vo veľkom podporoval charitu a postaral sa aj o netere.

Múzeum má tri poschodia. Na prízemí, ktoré obývala rodina Straussovcov, sme nahliadli do života židovskej obce v meste a do sveta emigrácie. Druhé poschodie je venované príbehu zrodu džínsov. Videli sme aj kópiu patentu. Mimochodom, iba rok po jeho udelení sa konali prvé procesy proti falšovateľom. Ako sa teda spoznajú pravé levisky? Pôvodne mali aj piate vrecko na hodinky a mince. Na nitoch a gombíkoch bolo vyrazené meno firmy. Stehy sú šité oranžovožltou farbou. Na zadných vreckách majú vyšitý dvojitý oblúk – symbol orla vznášajúceho sa nad Rocky Mountains. Cez vojnu, keď bolo treba šetriť aj niťami, aby sa tento výrobný detail zachoval, oblúk na vrecká maľovali ručne.

Levisky zdobí aj kožená etiketa, na ktorej sa dva kone pokúšajú roztrhnúť nohavice. Pre maloobchodné výrobne a objednávky sa zaviedli čísla – tie, ktoré začínajú číslom 5, označujú najvyššiu kvalitu. Klasické levisky tak majú číslo 501. Červená stužka Red Tab je našitá na zadné pravé vrecko od roku 1936. Aj keď sú nohavice poskladané, hneď tak vidno, že sú to levisky.

Rebelské nohavice

Témou expozície na treťom poschodí múzea je „kult džínsov“. Lebo to nie sú len nohavice, ale stelesňujú aj určitý postoj. Už po druhej svetovej vojne mládež, nasledujúc svojich rebelujúcich filmových hrdinov v podaní Marlona Branda a Jamesa Deana, nosila džínsy na vyjadrenie svojho konfliktu s generáciou svojich rodičov.

Dozvedela som sa tiež, aké nohavice sú charakteristické pre ktoré subkultúry. Napríklad: vedeli ste, že móda vintage džínsov začala v Japonsku? Zatiaľ čo predtým sa výrobcovia snažili, aby rifle dlho vyzerali ako nové, teraz ich museli predpierať a vymýšľať všelijaké iné metódy na dosiahnutie efektu opotrebovania. Zaujalo ma, že roztrhané džínsy sa spočiatku nosili ako prejav odmietania konzumu, ale neskôr sa stali mainstreamom. Nadrozmerné džínsy skateboardistov, ktoré voľne sedia na bokoch a rozparok visí vo výške kolien, majú pravdepodobne pôvod vo väzenských uniformách. Väzni nosia voľné nohavice univerzálnej veľkosti a opasky sú z bezpečnostných dôvodov zakázané. A čo celebrity? Mick Jagger si obliekol džínsy ako svedok na svadbe Catherine Deneuve a Andy Warhol na recepciu v Bielom dome… Zaujala ma aj časť venovaná džínsom v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Dostať sa k západným džínsom tam bolo ešte ťažšie než u nás v Československu.

Expozíciu dopĺňajú historické džínsové kúsky zo zbierky dvoch nemeckých zberateľov. Najstarší kus je z 30. rokov. Džínsy nosili pôvodne zlatokopi a robotníci, dnes sa etablovali ako módny odev vo všetkých spoločenských vrstvách a sú nadčasovým symbolom mladosti, individuality a ležérneho životného štýlu.

Múzeum nájdete ľahko. Stojí pred ním bronzová socha Leviho Straussa v životnej veľkosti od nemeckého umelca Rainera Kurku. Levi zdraví okoloidúcich klobúkom v ľavej ruke, zatiaľ čo v ruke za chrbtom drží malý medený nit. Nezabudnite sa ho dotknúť, prináša to vraj šťastie. Mimochodom, tie nity na zadných vreckách sú od roku 1937 prekryté látkou, aby nepoškriabali nábytok alebo kožené sedlo.

V roku 2011 získalo múzeum susednú historickú budovu a zrekonštruovalo ju. Nájdete tu nielen obchod s džínsami, ale konajú sa tu aj špeciálne výstavy. Počas mojej návštevy to bola výstava všelijakých vecí súvisiacich s džínsami – posteľná bielizeň, WC-doska, gumáky a pod. Dokonca sa tu konajú aj svadby (nielen v džínsoch!). Múzeum v Buttenheime poteší nielen milovníkov módy, ale aj každého, koho zaujímajú veľké príbehy ukryté za obyčajnými vecami.

Informácie o múzeu, otváracích hodinách a vstupnom: Levi Strauss Museum – sprievodný text k jednotlivým miestnostiam v múzeu si môžete požičať aj v češtine!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri