13 prekvapujúcich faktov o augsburskej Fuggerei

V srdci bavorského Augsburgu sa nachádza miesto, ktoré znie ako rozprávka. Ľudia, ktorí sa ocitli na dne, tam môžu bývať za ročný nájom, ktorý sa počíta v centoch. Musia ale splniť prísne podmienky. Fuggerei, najstaršia fungujúca sociálna obytná štvrť na svete, je príkladom aj pre 21. storočie. Je to tiež jedno z najobľúbenejších turistických miest v meste.

1. Jakob Fugger bol (asi) najbohatší človek všetkých čias

Prví Fuggerovci sa prisťahovali do Augsburgu v roku 1367. Základ rodinného majetku tvorili príjmy predovšetkým z obchodovania s bavlnou. Ich vplyv sa rozprestieral od Londýna po Benátky, ale aj cez Alpy až po Uhorsko. Mali podiel na ťažbe drahých kovov, najmä v oblasti Banskej Bystrice, kde spolufinancovali vo Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti bane a stali sa vtedajšími najväčšími producentmi medi na svete. Rodinná firma neskôr profitovala z podpory cisárov Karola V. a Maximiliána I. Habsburských a pápežov Alexandra VI, Júliusa II a Leva X., ktorému poskytli peniaze na stavbu Baziliky sv. Petra a výzdobu Sixtínskej kaplnky. Najmä Jakob Fugger (1459-1525) dokázal za svojho života nahromadiť bohatstvo, o ktorom aj dnešní miliardári môžu len snívať. Viac o jeho osudoch si môžete prečítať v knihe Grega Steinmetza Najbohatší muž všetkých čias, ktorá vyšla aj slovensky v roku 2024 vo vydavateľstve Absynt.

2. Fuggerei má už vyše 500 rokov

Napriek obrovskému majetku nebol Jakob Fugger lakomec. Keďže ostal bezdetný, rozhodol sa vytvoriť miesto, kde by chudobní občania mesta mohli žiť dôstojne za absolútne symbolický nájom. Zakladateľskú listinu podpísal 23. augusta 1521. Domy začali stavať v roku 1516 a dnes ich počet dosahuje 67 a nachádza sa v nich 140 bytov. Pomenovanie Fuggerei sa vyskytuje už od roku 1531.

3. Fuggerei nevlastnia ani Fuggerovci ani Augsburg

V priebehu 16. storočia vzniklo z iniciatívy členov rodiny deväť veľkých nadácií, ktoré riadi a spravuje rodinná rada a Správa kniežacích a grófskych nadácií Fuggerovcov. Tieto sú dnes skutočnými vlastníkmi Fuggerei, a nie potomkovia, z ktorých dnes existujú tri rody. Všetky sú spojené s bratom Jakoba Fuggera Georga. Od staršieho syna Raymunda sa odvíja vetva Fugger Kirchberg a od Antona Fugger von Glött a Fugger Babenhausen. Každá z nich nominuje svojho zástupcu do správcovskej rady.

4. Ročné nájomné stálo pôvodne jeden ríšsky gulden

Ríšsky gulden bol v dobe vzniku Fuggerei najrozšírenejšou menou a predstavoval týždennú mzdu miestneho remeselníka. Keď sa v nemeckých štátoch stala marka hlavným platidlom, zmenilo sa koncom 19. storočia na 1,72 zlatej marky. V roku 1958 bolo nájomné upravené na 1,72 DM. Po prechode na euro v roku 2002 konvertovala jeho výška na súčasných 88 centov. Obyvatelia Fuggerei ale nie sú oslobodení od platieb za teplo, elektrinu a vodu. V súčasnosti sa ich výška pohybuje okolo 250 euro mesačne, čo je ale výrazne menej, než sa platí vo zvyšku mesta.

5. Fuggerovci nepoznali označenie katolík a protestant

Fuggerovci zaviazali v zakladajúcej listine, aby sa za nich obyvatelia modlili trikrát denne, ale nestanovili presne, kedy a kde. Tým pádom to nie je ani kontrolované. Predpokladá sa, že to obyvatelia robia dobrovoľne. Požiadavka, aby ubytovaná osoba bola katolíckeho vyznania, sa v nej nenachádza. Rozdelenie veriacich na katolíkov a protestantov nastalo až po Tridentskom koncile (1545-1563), čiže dlho po vzniku Fuggerei. Katolíctvo ale vyplýva zo skutočnosti, že jednou z troch predpísaných modlitieb okrem Otčenášu a Verím v Boha je aj Zdravas Mária, ktorú sa protestanti nemodlia. Hoci výška ročného nájmu je známa, málokedy sa spomína, že obyvatelia platia ďalších 88 centov ročne aj za kňaza, ktorý svätí omše v miestnej kaplnke.

6. Miesto vo Fuggerei nemusí získať iba rodený Augsburčan

Medzi časté mýty o Fuggerei patrí aj podmienka narodenia sa v Augsburgu. Miesto v nej sa ale viaže len s trvalým pobytom. Omnoho dôležitejší je stav núdze, splatené dlhy a bezúhonnosť.
Do roku 1974 sa mohli o ubytovanie uchádzať len zosobášené páry. Výnimkou bolo, ak v prípade starších žiadateľov počas schvaľovania partner či partnerka zomreli. Posledných 50 rokov môžu o ubytovanie požiadať aj slobodné, ale bezdetné osoby.

7. Nájomníci vo Fuggerei nedostávajú zariadený byt

Každý nový nájomník dostane k dispozícii prázdny byt s rozlohou približne 60 m², ktorý si musí zariadiť. K dispozícii je len kuchynská linka a práčka. Zaujímavosťou ale je, že používanie televízoru bolo povolené až v roku 1968. O tom, ako sa menili byty v priebehu rokov, sa môžu návštevníci presvedčiť v múzejnej časti Fuggerei, kde sú modelové byty s historickým zariadením.

8. V noci sa Fuggerei zatvára, oneskorenci musia platiť za vstup

Vo Fuggerei platí domový poriadok, na základe ktorého sa komplex zatvára o 22.00. Každý, kto príde neskôr, musí zaplatiť 50 centov pokuty, po polnoci euro. Stráž pri bránach vykonávajú dobrovoľníci z radov obyvateľov.

9. Bez Fuggerei by svet možno nepoznal Mozarta

Vo Fuggerei našli za 500 rokov domov tisíce ľudí. Jedným z jej najznámejších obyvateľov bol prastarý otec Wolfganga Amadea Mozarta. Murár Franz Mozart žil v sociálnom sídle od roku 1681 do svojej smrti v roku 1693. V Augsburgu sa narodil aj otec virtuóza Leopolda, preto si mesto nárokuje označenie Deutsche Mozartstadt.

10. Vo Fugerei nežijú herci, ale občas sa tam objavujú

Fuggerei nie je skanzen s hercami, ale živé sídlisko s reálne bývajúcimi obyvateľmi. Čo ale neznamená, že hercov tu nemôžete stretnúť. Pri akciách ako je Dlhá noc kultúry, ktorá býva na prelome jún/júl, bolo v minulosti možné stretnúť herca Heinza Schulana, ktorý v historickom kostýme so zlatou čiapkou a róbou vystupoval v úlohe samotného Jakoba Fuggera, ako ho kedysi namaľoval Albrecht Dürer. Jeho jemne ironické a šarmantné opisy dávnych čias môžete vidieť aj v zážitkovom Fugger a Welser múzeu, ktoré sa nachádza približne 900 metrov od Fuggerei.

V roku 2018 ožila Fuggerova legenda aj hudobne, v muzikáli Herz aus Gold,  uvedenom na scéne Freilichtbühne Augsburg, ktorá je jedným z najznámejších amfiteátrov v Nemecku.

11. Vojny Fuggerei takmer zničili

Fuggerei sa za 500 rokov nevyhli vojenské konflikty, ktoré zasiahli aj Augsburg. Najväčšie následky na nej zanechala Tridsaťročná vojna, keď v apríli 1632 do mesta vstúpili švédske vojská a potom bombardovanie spojeneckými vojskami v noci z 25. na 26. februára 1944. To malo za následok zničenie až dvoch tretín domov. Počas vojny bol vybudovaný podzemný kryt, v ktorom sa obyvatelia schovávali počas náletov.

12. Aj Fuggerei profitovala z jedinečnej distribúcie vody v Augsburgu

Prvá bezplatná drevená studňa bola vo Fuggerei zriadená v roku 1599, ktorú nahradila v polovici 19. storočia dnešná kamenná studňa. Do augsburského vodného systému, ktorý je kultúrnym dedičstvom UNESCO, sa pripojila v roku 1715.

13. Fuggerei patrí k najstarším sídlam s číslami domov

Čísla na domoch sa vo Fuggerei nachádzajú už od roku 1519, čiže vznikli počas stavby. Niektoré z nich majú gotický tvar – napríklad dom číslo 8. Nie všetky sú dnes originálne, nakoľko na poškodených domoch sa museli vytvarovať nanovo. Každý byt vo Fuggerei má samostatný vchod. Domy sú natreté dnes okrovou farbou, žalúzie na oknách a dvere do bytov zelenou od 18. storočia. Hlavné brány bielo-modrými pásmi v biedermeierovskom štýle. Predtým boli fasády šedožlté a vchody v prirodzenej farbe dreva.

Viac informácií o múzeách, ktoré na tomto mieste môžete návštíviť (otváracie hodiny, ceny vstupného), nájdete na stránke (v nemčine a angličtine): Fuggerei

Text: © Copyright Robert, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Robert, Travelpotpourri