Jedna mozaika – viacero príbehov – Zaujímavosti z Viedne 16

Vo viedenskej bytovej výstavbe má umenie dlhú tradíciu. Dokonca aj v ťažkých rokoch po druhej svetovej vojne mesto rozhodlo, že 1-2 % celkových nákladov na stavbu nových obytných komplexov pôjde na umenie. To veľmi pomohlo umelcom, ktorí sa v povojnovom období ocitli prakticky bez prostriedkov. Takto vznikli stovky diel, ktoré sa vo Viedni označujú ako Kunst am Bau (Umenie v architektúre). Sú to rôzne sgrafitá, fresky, sochy, reliéfy, ale hlavne mozaiky. Už dlhšiu dobu tieto mozaiky mapujem a fotím.

Motívy na mozaikách sú rôzne, niekedy súvisia s miestom, kde sa nachádzajú. Taká je aj mozaika, ktorú som vybrala pre tento článok.

Mozaika zdobí povojnovú budovu na ulici Zirkussgasse v 2. viedenskom okrese, kde sa nachádza aj Práter. Mnohí návštevníci Viedne si tento názov spájajú len so zábavným parkom, ale pre Viedenčanov to je predovšetkým veľký rekreačný park.

V minulosti toto územie slúžilo len panovníkovi a jeho dvoru na poľovačky. Potom Mária Terézia sem povolila vstup aj vybraným členom šľachty. Ale jej syn, cisár Jozef II., v apríli 1766 prehlásil Práter za verejný priestor, ktorý mal slúžiť na to, aby sa tam ľudia mohli previezť, hrať kolky, loptové hry a iné povolené zábavy. Odvtedy sa stal Práter obľúbeným miestom na trávenie voľného času všetkých vrstiev spoločnosti, najmä v nedele a sviatky.

Jazda kočom

Hlavnou triedou v Prátri sa stala Hauptallee – dokonale rovná, 4,4 km dlhá hlavná alej. Niekedy po nej za jeden deň prešlo až 1200 kočov. Keď sa potom vracali do centra mesta, spôsobovalo to dopravné zápchy.

Na mozaike vidíme rodinu, ktorá si vyšla v koči na výlet do Prátra, dvaja chlapci sedia v kočiari a pozoruje ich dievčatko s červeným balónom. Getleman s cylindrom fajčí a dáma pozerá na okolitý svet cez elegantný lorňon. Scéna sa určite odohráva v máji (kvitnúce gaštany). V tomto čase sa tu konali tzv. Maifahrten (májové jazdy) bohatých mešťanov.

Aj dnes, keď prídete do Prátra v máji, pozdĺž celej aleje kvitnú mohutné gaštany. Je tu až 6329 stromov! v štyroch, miestami až šiestich radoch. Niektoré z nich majú už 200 rokov.

V roku 1886 sa na Hlavnej aleji konal Kvetinový sprievod (Wiener Blumenkorso), bol to nápad kňažnej Paulíny Metternich. Kočiare boli bohato ozdobené kvetmi, podobne ako aj klobúky dám.

Kone a bicykle

V roku 1897 sa tu konal dokonca aj prvý kvetinový sprievod na bicykloch. Áno, bicykle boli už vtedy obľúbené. Mozaika na Zirkusgasse vlastne prezentuje lokálnu históriu prostredníctvom módy a dopravných prostriedkov. Na ľavej strane mozaiky vidíte nielen elegantnú dvojicu v historickom odeve, jazdca na koni, ale aj chlapíka na vysokom bicykli. Je to druh velocipédu s veľkým predným kolesom a omnoho menším zadným kolesom. Bol to prvý dopravný prostriedok, nazývaný bicykel, a bol veľmi populárny práve v 70. a 80. rokoch 19. storočia.

Aj dnes je Práter obľúbeným miestom pre cyklistov aj jazdcov na koni. Sú tu rôzne možnosti, ako zažiť kone – jazdecké školy, terapeutické jazdy aj jazdecká aréna pre deti v zábavnom parku.

Každý deň, či je leto alebo zima, tu možno stretnúť bežcov. Rekreačných, ale aj tých čo trénujú na maratón. Alej je súčasťou každoročného Viedenského maratónu.

Bežecké súťaže sa tu konali aj v 18. storočí, ale v brnení, čižmách, s prilbou na hlave a s mečom v ruke. Keď tu premávali kočiare, pred kočom museli behať sluhovia, a tak okoloidúcich upozorňovať, aby uvoľnili cestu, alebo večer takto osvetľovali pánom cestu fakľami alebo lampášmi. Panskí bežci v livrejach mali v Prátri tiež svoje preteky – 1. mája, diváci si mohli staviť na svojho favorita. Víťaz dostal výdatné raňajky, ale slávu si užil jeho pán, ktorý sa potom chválil, že jeho sluha je najrýchlejší. Až v roku 1848 bolo povolanie panských bežcov zrušené.

Moderná doba

Teraz sa pozrieme na pravú stranu mozaiky. Mozaika bola zhotovená buď koncom 50. alebo v priebehu 60. rokov 20. storočia. Žiaľ, nie je známy dátum ani meno umelca. Na koči sú síce iniciály A.M., aj na dopravnej značke sú písmená, ale žiadne z nich nám žiaľ nič neprezrádza. Scéna vpravo je určite z tých rokov, čiže je to vlastne vtedajšia súčasnosť.

Dvojica má na sebe ležérne oblečenie typické pre tú dobu. Žena mi veľmi pripomína moju učiteľku zo základnej školy, ktorá celý život nosila takýto účes.

Vidíme tu aj auto Ford Taunus – takto sa označovali všetky nemecké vozidlá strednej triedy značky Ford od konca druhej svetovej vojny až do roku 1967. Skúter Vespa bol v Rakúsku veľmi obľúbený v 50. rokoch ako výraz individuality a slobody. Oba dopravné prostriedky symbolizujú hospodársky úspech tej doby. Na to odkazuje aj moderná budova v pozadí. Žiaľ, nepodarilo sa mi ju identifikovať. Myslím si však, že to môže byť nejaký výstavný pavilón (EXPO 1956?), pretože na budove visia zástavy Rakúska a ďalších štátov Západnej Európy.

Všetky ostatné budovy na mozaike sú známe – zľava doprava:

Lusthaus

Tento „Dom zábavy“ sa nachádza na juhovýchodnom konci Hlavnej aleje. Prvýkrát sa spomínal už v roku 1560 ako Casa Verde (Zelený dom). Slúžil ako poľovnícky zámoček v časoch, keď bol Práter poľovným revírom. Keď sa Práter otvoril pre verejnosť, dom bol prestavaný podľa plánov rakúskeho architekta Isidora Canevaleho, aby sa tu mohli konať veľké slávnosti – napríklad cisárska oslava 1. výročia porážky Napoleona v bitke pri Lipsku.

V 19. storočí, tak ako celý Práter, bol obľúbeným miestom, kde sa stretávala šľachta a buržoázia. V medzivojnovom období slúžil ako bar s hudbou, kam si chodila zatancovať širšia verejnosť. Cez druhú svetovú vojnu bol takmer úplne zničený bombardovaním, ale mesto ho potom obnovilo do podoby z 18. storočia. Dnes sa tu nachádza reštaurácia a kaviareň.

Obrie koleso

Za dvojicou v koči vidíme viedenské obrie koleso, ktoré sa tu krúti od roku 1897. Bolo postavené k zlatému jubileu cisára Františka Jozefa I.

Je to jeden z najznámejších symbolov mesta. Vo výške takmer 65 m aj dnes ponúka jedinečný pohľad na viedenské strechy.

Koleso dominuje zábavnému parku, ktorý sa nazýva Wurstelprater (podľa Hanswursta, veselej postavičky ľudového divadla), v severozápadnej časti Prátra. V rámci bojov o Viedeň v apríli 1944 bol takmer celý zábavný park zničený, vrátane obrieho kolesa. Po veľkej rekonštrukcii bol počet kabínok zredukovaný z 30 na 15.

Tretia kaviareň

Táto kaviareň (na mozaike priamo za kočom) bola poslednou z troch kaviarní, nachádzajúcich sa na Hlavnej aleji smerom k Lusthausu. Tieto kaviarne boli tiež obľúbené, veď sa z nich dalo dobre pozorovať dianie na aleji.

Podľa jednej legendy našiel raz cisár Jozef II. v snehu bezvládneho muža, na pomoc mu prišiel majiteľ tejto kaviarne. To vraj bol potom dôvod, prečo bola táto kaviareň jediná, ktorá mala povolenie byť otvorená aj v zime. Ale v skutočnosti bola postavená až tri roky po smrti Jozefa II., v roku 1793. Majiteľom bol Karl Zimmer a právo na zimnú prevádzku mal preto, lebo jeho podnik bol vybavený účinnejším vykurovacím systémom. Bolo to tiež miesto, kde sa organizovali plesy a koncerty.

V januári 1920 kaviareň vyhorela, ale bola obnovená a naďalej sa tešila veľkej obľube. Ako jediná z tých troch kaviarní prežila rok 1945 a v prevádzke pokračovala až do roku 1962. Potom bol na jej mieste postavený hokejový štadión.

Rotunda

V pozadí za lampou (nezabudnite si všimnúť aj psa pod lampou!) vidíme budovu s veľkou kupolou. Je to rotunda – centrálna budova Viedenskej svetovej výstavy z roku 1873 z dreva, omietky, plechu a železa. Bola vysoká 84 m a v čase svojho vzniku bola najväčšou kupolou na svete – s priemerom 108 m bola výrazne väčšia než Panteón v Ríme.

Po skončení svetovej výstavy chýbali financie na demontáž rotundy, a tak sa tu konali ešte všelijaké ďalšie výstavy, dokonca aj cirkusové predstavenia. V roku 1891 tu zorganizoval svoju Juhoafrickú výstavu český lekár a cestovateľ Emil Holub a dokonca v Rotunde posledné roky svojho života aj býval.

Na Viedenskom medzinárodnom veľtrhu v roku 1925 prezentovalo v Rotunde svoje produkty 7,000 firiem zo 16 krajín. V septembri 1937 bola však úplne zničená požiarom. Viac ako 250 hasičov bojovalo s ohňom. Len v samotnej kupole bolo 400 ton dreva. Odvážna stavba sa stavala 1,5 roka a za jednu hodinu sa zmenila na sutiny. Príčina požiaru je dodnes nejasná. Na bývalom mieste Rotundy je teraz parkovacia garáž a budovy novopostaveného kampusu Ekonomickej univerzity.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri