Mojich 9 top objektov v Cisárskej klenotnici vo Viedni

Keď vo Viedni navštívite Hofburg, bývalú hlavnú rezidenciu Habsburgovcov, a na nádvorí so sochou cisára Františka I./II. odbočíte do pasáže, prídete na tzv. Švajčiarske nádvorie (Schweizerhof). Tu sa ocitnete nielen v srdci Hofburgu, ale aj v centre moci Habsburgovcov. Tu sa totiž nachádza vchod do Cisárskej klenotnice, ktorá uchováva všetky symboly moci a veľkosti habsburskej cisárskej rodiny – koruny, šperky, slávnostné rúcha a odevy a rôzne ďalšie vzácne predmety.

Klenotnicu som navštívila už viackrát, a aj tak ma ešte vždy fascinujú mnohé unikátne predmety demonštrujúce úžasnú zlatnícku prácu. Tu je zoznam mojich 9 top exponátov:

1. Koruna cisára Rudolfa II.

Každá správna klenotnica musí mať aj korunu, tá viedenská ich má viac než len jednu, ale pre mňa je tou naj práve táto. Mnohí ju dokonca považujú za najkrajšiu korunu na svete! Preto si zaslúži aj najdlhší opis.

Keďže koruna Sv. rímskej ríše (o ktorej si povieme o chvíľu) bola od roku 1424 uchovávaná v Norimbergu a používala sa iba na korunováciu, panovníci potrebovali aj súkromnú korunu na verejné vystúpenia. Jediná takáto koruna, ktorá sa zachovala, je práve koruna Rudolfa II. V roku 1804 cisár František I./II. vyhlásil tento klenot za rakúsku cisársku korunu, ale nikdy ňou nebol korunovaný žiadny rakúsky cisár.

Perly (najcennejšie sú dve väčšie hruškovitého tvaru na prednej a zadnej ľalii), 194 juhoamerických diamantov, veľké rubíny, malý grécky kríž a na ňom nádherný kameň – modrý zafír z Kašmíru – ako kľúč k nebesiam alebo základný kameň budúceho nebeského Jeruzalema. Lebo cisár nemá svoju moc sám od seba, ale je mu daná zhora, z božej milosti.

Najzaujímavejšie sú štyri trojuholníkové štíty z matného a lesklého zlata, kde sa Rudolf nechal zvečniť vo všetkých štyroch svojich hlavných hodnostiach:

1. ako generál – to znamená ako víťaz nad Turkami. Pred cisárom v plnej zbroji a so žezlom v ruke ležia nepriateľove zbrane a dvaja spútaní tureckí vojaci (v dolných rohoch), hoci Rudolf v skutočnosti dosiahol len menšie diplomatické úspechy.

2. ako cisár Sv. rímskej ríše – korunovaný v Dóme v Regensburgu (korunovácia sa konala 1. novembra 1575)

3. ako uhorský kráľ – bezprostredne po korunovácii (26. septembra 1572) v Dóme sv. Martina v Prešporku (Bratislava) na Korunovačnom kopci, ako mečom ukazuje do všetkých svetových strán (symbol, že bude brániť svoju ríšu pred každým nepriateľom). Ľalia zakrýva maďarský erb.

4. ako český kráľ – počas korunovačného sprievodu na Hradčany v Prahe (22. januára 1575). Dolná ľalia vpravo zakrýva štít s českým levom.

Tento jedinečný klenot vyrobil v roku 1602 flámsky klenotník Jan Vermeyen, ktorého si Rudolf II. povolal do svojej dvornej dielne v Prahe.

Ku korune patrí aj žezlo a jablko – tieto si nechal urobiť Matej II., keď v roku 1612 usadol na trón po svojom staršom bratovi Rudolfovi, v dielni svojho pražského dvorného zlatníka Andreasa Osenbrucka. V minulosti sa verilo, že žezlo je čiastočne vyrobené z rohu bájneho jednorožca ako božieho symbolu, ale v skutočnosti je to zub severskej veľryby narval. Oba predmety, ale najmä žezlo, sú tiež ukážkou dokonalej zlatníckej práce.

V miestnosti nájdete aj bustu Rudolfa II., ale bez koruny (no aspoň môžete porovnať, či sa na neho podobal Jan Werich v známej rozprávke o Golemovi). Ak chcete vidieť, ako vyzerala koruna na hlave, zadívajte sa na obraz cisára Františka I./II.

2. Insígnie Sv. rímskej ríše

Na jednom z veľkých obrazov vidno Jozefa II. pri jeho korunovácii za rímskeho cisára v katedrále vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1764. Traja arcibiskupi mu na hlavu kladú ríšsku korunu. Originál tejto koruny je tiež vystavený v klenotnici, opäť je to úžasná zlatnícka práca s mnohými symbolmi.

Koruna, vyrobená v 2. polovici 10. storočia, pravdepodobne ku korunovácii cisára Otta Veľkého v roku 962, je zo zlata (zlato je nielen vzácny a odolný kov, ale aj symbol duchovného, nadprirodzeného svetla) a emailu, ozdobená drahokamami a perlami.

K insígniám patria aj ďalšie predmety: plášť, tuniky, topánky, pančuchy, štóla, kríž, meč, jablko, evanjeliár a dokonca aj takéto rukavice, ktoré by kľudne niekto mohol považovať za extravagantný módny doplnok Michaela Jacksona. Sú zhotovené z červeného aksamitu a zdobí ich nielen zlatá výšivka, ale aj zlaté aplikácie, emailové platničky s rôznymi motívmi, perly, rubíny, zafíry, ametysty, granáty, spinely a korundy.

Akt korunovácie vždy bol veľmi dôležitý. To, že sa panovník stal kráľom, sa nestalo nejakým písomným dekrétom, ale korunováciou. Preto bolo tiež veľmi dôležité, uchovávať korunovačné insígnie v bezpečí, a tak museili počas tisícročnej histórie Svätej rímskej ríše najmenej osemkrát zmeniť miesto. Do Viedne sa dostali v roku 1800 na ochranu pred francúzskymi napoleonskými vojskami. Ale ich putovanie sa ešte neskončilo. O tieto vzácne predmety prejavil záujem aj Hitler, nechal ich previezť do Norimbergu, kde boli až do roku 1945. Potom sa vrátili do Viedne a odvtedy už nikdy nesmú opustiť Rakúsko. Ako tieto korunovačné odevy a predmety pristali panovníkovi, si môžete pozrieť na obraze Karola Veľkého (kópia podľa Albrechta Dürera).

Cieľom korunovácie bolo vytvoriť západnú ríšu úzko spojenú s pápežom. Cisár slúžil ako pozemský zástupca Krista, skutočného vládcu sveta. Všade, kde sa cisár objavil, sa pred ním preto nosil ríšsky kríž.

Je to nádherné umelecké dielo. Jadro z dubového dreva je obtiahnuté červenou látkou a zvonku obložené zlatým plechom. Predná časť je bohato zdobená perlami a drahokamami.

Ale zaujímavá je aj zadná časť. V strede je zobrazený Agnus Dei (Boží baránok) a okolo neho 12 apoštolov a symboly štyroch evanjelistov.

Mňa ten kríž zaujal aj preto, že zároveň slúži ako púzdro na uchovávanie relikvií. V stredoveku vnímali ľudia Svätú rímsku ríšu ako pokračovanie Rímskej ríše pod vládou Krista, preto aj v svetskej klenotnici nájdeme nábožensky významné relikvie. Predná časť kríža sa dá rozobrať, tak vznikne púzdro, do ktorého sa presne zmestí kus “pravého” dreveného kríža, vystaveného vedľa. Vodorovné rameno zas slúži na uchovanie svätej kopije. Po celé storočia sa verilo, že je to kopija, ktorou rímsky vojak prebodol Kristov bok. Dôkladná analýza v roku 2003 však ukázala, že kopija bola vyrobená neskôr. Do hrotu kopije je však zapustený klinec, ktorý je starší, a je preto možné, že on bol pôvodne tou uctievanou relikviou – ako klinec, ktorým bol Kristus pribitý na kríži.

3. Kolíska pre Orlíka

Orlík, po francúzsky aigion, bola prezývka pre princa, syna Napoleona a Márie Lujzy, najstaršej dcéry rakúskeho cisára Františka I./II (ten, čo bol na obraze s korunou na hlave). Cisár svadbu povolil, aby si zabezpečil politický pokoj. Portréty manželov v svadobných odevoch visia na stene. 20. marca 1811 sa im narodil syn, ktorému podľa tradície Sv. rímskej ríše okamžite otec udelil titul “Jeho veličenstvo, rímsky cisár”. Mesto Paríž mu darovalo túto kolísku, vyrobenú z 280 kg striebra! Je to však len slávnostný kus nábytku, na kolísanie bábätka sa používala jednoduchšia drevená kolíska.

Na prednej časti sa mladý orol chystá vzlietnuť ku korune z hviezd. Okrídlená postava symbolizuje Slávu a Víťazstvo. Mňa však upútal aj strašidelný tieň, ktorý kolíska vrhá na stenu. Akoby to bola tajomná postava, predpovedajúca zlú budúcnosť… Po porážke Napoleona pri Waterloo sa Mária Lujza vrátila do Viedne aj so synom a kolískou. Princ dostal tuberkulózu a vo veku 21 rokov zomrel v paláci Schönbrunn…

4. Súprava na krst

Keď sa na cisárskom dvore narodilo dieťa, najneskôr jeden deň po jeho narodení bolo treba usporiadať krstiny. Nebola to však iba rodinná záležitosť, ale doslova slávnostný štátny akt. Krstiny sa konali v špeciálnej miestnosti v tom sídle, kde sa dieťa narodilo (vo Viedni Hofburg, Schönbrunn alebo Laxenburg).

Na takúto slávnosť bolo treba bábätko aj patrične obliecť. K tomu bola určená krstná súprava.

Túto vystavenú krstnú súpravu darovala do klenotnice Mária Terézia. Bola použitá iba jedenkrát – pri krste jej vnučky, dcéry Jozefa II., ktorá bola pokrstená po svojej starej mame (zomrela, žiaľ, vo veku 8 rokov). Celá súprava je veľmi bohato a nádherne vyšívaná zlatými a striebornými niťami a ozdobená perličkami.

5. Kolana – rytierska reťaz Rádu zlatého rúna

Katolícky Rád zlatého rúna založil burgundský vojvoda Filip III. Dobrý v roku 1430. Aj v súčasnosti je to jeden z najprestížnejších a historicky najvýznamnejších rytierskych rádov na svete. Rytierska reťaz je z masívneho zlata, váži okolo 400 g, preto sa nosí len pri slávnostných príležitostiach, inak reťaz nahrádza červená hodvábna stuha. Reťaz sa nenosí okolo krku, ale na ramenách (na odeve sú prišité malé úchytky).

Na reťazi je zavesený symbol rádu – ovčia koža, odliata zo zlata. Ďalším ozdobným prvkom je kresací kameň (čierny s bielymi bodkami, zhotovený zo smaltu), z ktorého šľahajú krátke, zlaté plamienky.

Po stáročia bol celý poklad rádu uložený v Bruseli. Aby ho ochránili pred poškodením počas Francúzskej revolúcie, všetky predmety preniesli k rakúskemu panovníkovi do Viedne, kde je poklad (kríž vernosti, zlatý golier pre herolda, rúcha, odznaky a historické relikvie) uložený dodnes.

6. Liturgické rúcha Rádu zlatého rúna

Priznám sa, že pri prvej návšteve klenotnice som týmto exponátom nevenovala patričnú pozornosť. Až neskôr som sa dozvedela, že sú to najkrajšie a najvýznamnejšie vyšívané textílie, aké kedy boli zhotovené v Európe!

Slávnostné náboženské obrady si vyžadujú aj špeciálne odevy. Na zhotovenie ornátu, tuník, liturgických plášťov a otárnych závesov boli použité dve vyšívacie techniky:

1. maľovanie ihlou – veľké množstvo stehov farebnými hodvábnymi niťami, ktoré sú umiestnené tesne blízko seba tak, aby vytvorili dojem maľby (pleť, vlasy, kožušinové lemy na odevoch)

2. vyšívanie nué – zlaté nite sa kladú horizontálne veľmi blízko seba na podklad a potom sa zošívajú vertikálne farebnou hodvábnou niťou. Tým vzniká efekt svetla a tieňa.

Výšivke ešte dodávajú trblietavý lesk perly a farebné sklenené korálky. Tento druh vyšívania je veľmi nákladný a časovo náročný. Trojrozmerný priestor aj záhyby na odevoch sú úžasne presvedčivo zobrazené, do tvorby boli zrejme zapojení aj maliari. Zaujímavé je, že žiadny z ôsmich vystavených kusov neobsahuje symboly rádu. Pravdepodobne boli pôvodne vytvorené pre zakladateľa Filipa III. Dobrého, ktorý ich neskôr rádu daroval.

7. Zlatá ruža

Dar, ktorý od pápeža dostávali významné dámy, kostoly a cirkevné inštitúcie na povzbudenie ich aktívnej činnosti pre cirkev.

Túto kyticu zlatých ruží posvätil Pius VII. a poslal ju cisárovnej Karolíne Auguste, štvrtej manželke cisára Františka I./II. Cisárovná sa venovala starostlivosti o mládež, pomáhala chudobným a chorým a na ich podporu založila nadácie v Graci, Salzburgu a Prahe. Najvyššia ruža (symbol Krista) je dutá, aby sa mohla naplniť voňavým pižmom a balzamom.

8. Opálové šperky

Tieto šperky majú pre mňa špeciálnu hodnotu preto, lebo krásne opály, ktoré ich zdobia, pochádzajú z územia súčasného Slovenska. Opál bol uctievaný už v stredoveku ako “kameň kameňov”, pretože okrem žiarivej sily koncentruje v sebe farby ostatných drahokamov. Najkrajšie exempláre sa ťažili v bani Libanka. Mimochodom, ten najväčší opál z tejto lokality, ktorý sa nazýva Harlekýn, nájdete dnes tiež vo Viedni – v Prírodo-historickom múzeu.

Sadu nádherných jemných šperkov dostala princezná Štefánia k sobášu s korunným princom Rudolfom od mesta Budapešť. Keď sa po jeho tragickej smrti neskôr opäť vydala, šperky sa vrátili do vlastníctva cisára Františka Jozefa, ktorý ich uložil do klenotnice.

Mimochodom, v pokladnici nie je veľa šperkov. Posledný cisár Karol I. zobral viaceré so sebou v roku 1918 do exilu a už sa nikdy nenašli. Dokonca ani koruna, zhotovená pre cisárovnú Elisabeth (Sisi) pri príležitosti korunovácie Františka Jozefa za uhorského kráľa.

9. Smaragdové unguentarium

Mám rada zelenú farbu, možno aj preto ma fascinuje tento obrovský smaragd z bane Muzu v Kolumbii. Sú to vlastne dva kusy, ktoré zrástli k sebe. Už sme videli, aký dobrý vkus mal cisár Rudolf II. A bol to pravdepodobne on, kto kúpil tento smaragd do klenotnice.

Neskôr sa však cisárovi Ferdinandovi III. tento kameň zapáčil natoľko, že sa rozhodol, že si z neho nechá urobiť nádobku unguentarium, čo je latinský výraz pre menšiu fľaštičku, ktorá sa v antike používala na uchovávanie vonných olejov a mastí. Zhotovenie nádobky si cisár objednal u pražského klenotníka Dionysia Miseroniho. Miseroni sa síce snažil zachovať prirodzený nepravidelný tvar kameňa, ale žiaľ došlo k veľkej strate materiálu. S nádobkou sa do Viedne dostali aj úlomky, ktoré ostali po opracovaní smaragdu. Klenotníci vraj za ne ponúkali astronomické čiastky.

Verím, že aj vy si pri návšteve Cisárskej klenotnice vyberiete predmety, ktoré vás zaujmú najviac.

Praktické informácie k návšteve: TU – v pondelok zatvorené! Online vstupenky: TU

Nezabudnite sa zastaviť aj v obchodíku klenotnice, možno si vyberiete ozdobu na váš vianočný stromček!

Keď budete vychádzať z klenotnice a opäť sa ocitnete na nádvorí, kde budete mať pred sebou sochu cisára Františka I./II., pozrite sa hore na strechu pravého krídla Hofburgu. Nájdete tam pozlátenú ríšsku korunu aj s reťazou Rádu zlatého rúna.

A keď vyjdete na námestie Heldenplatz, portál nad vchodom do Národnej knižnice a Papyrusového múzea zdobí rakúska (Rudolfova) koruna!

Som si istá, že až sa teraz budete prechádzať po Viedni, určite nájdete rôzne vyobrazenia týchto korún ešte na mnohých ďalších miestach.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri