Langkawi – batika a ďalšie remeslá

Jednou z atrakcií, ktoré som v Malajzii chcela určite viac spoznať, je batika. S technikou batikovania som sa stretla už v detstve – vďaka mojej mamke, ktorá popri svojom zamestnaní ešte dvakrát do týždňa vyučovala výtvarnú výchovu na Ľudovej škole umenia. Batikovali sme nielen tričká, ale techniku som si vyskúšala aj na obrázkoch na textile a veľkonočných vajíčkach. Batikovanie však nemá dlhú tradíciu len u nás na Slovensku.

Malajzijská batika

Skutočný pôvod batiky sa už zrejme nepodarí zistiť, ale v Malajzii dosiahla vysokú umeleckú úroveň. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som chcela na Langkawi navštíviť aj Centrum remesiel (Craft Complex) – múzeum tradičných remesiel.

V malajzijskej batike prevládajú žiarivé farby a kvetinové motívy, najobľúbenejšie sú ibišteky a orchidey. Často sa používajú aj rôzne geometrické vzory.

Princíp batiky spočíva v tom, že sa časti látky chránia pred zafarbením nanesením horúceho vosku. Vzory sa maľujú špeciálnym perom s nádobkou na vosk.

Takto sa dajú vytvoriť aj tieňované a viacfarebné motívy. Keď je obrázok hotový, vosk sa odstráni žehlením, alebo ostane na obrázku.

Ďalšou formou batiky je razenie vzoru pomocou medených foriem. Forma sa namočí do vosku a vytlačí na látku.

Proces sa opakuje niekoľkokrát na celú látku, ktorá sa potom ponorí do farby.

Technika batiky sa používa na rôzne látky, hlavne na bavlnu, ľan a hodváb. Z batikovaných látok sa zhotovujú aj národné odevy pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Štvormetrové kusy sa používajú na dámske a dvojmetrové na pánske oblečenie.

V Centre remesiel nájdete okrem zarámovaných obrázkov a balíkov látok aj moderné oblečenie, šatky, bytový textil a iné výrobky.

No nie je to iba výstava a predaj hotových výrobkov, v Centre sa aj pracuje…

V Malajzii má batika dokonca aj svoj deň! Je to 3. december! A batikovaný vzor sme neskôr videli aj na chvoste lietadla leteckej spoločnosti Batik Air Malaysia!

Ekopotlač

Okrem tradičnej batiky ma v Centre remesiel veľmi zaujala aj ekopotlač. Listy, rastliny a iný prírodný materiál sa najprv usporiada na látku. Látku potom pevne zrolujete, zaviažete a 2-3 hodiny naparujete. Farba z listov sa prenesie na tkaninu.

Dala som sa do reči so Suhailou, ktorá mi predstavila ich firmu Sue’s Collection Langkawi. Spolu so svojimi sestrami sa túto techniku naučila prostredníctvom kurzov dištančného vzdelávania počas covidovej pandémie.

Prezradila mi, že najradšej používa teakové listy a naozaj, veľký list bol rozpoznateľný hádam na každom ich výrobku. Suhaila zbiera opadané listy, ľahko dostupné na celom ostrove. Na farbenie používajú len prírodné farbivá. Celá výroba je ekologická aj tým, že použité listy nevyhadzujú, ale kompostujú.

Rodinná firma troch sestier má v ponuke odevy, tašky, čiapky, šatky, obaly na knihy a veľa ďalších výrobkov. Nie sú lacné, ale proces ekopotlače je náročný. Výroba jedného produktu môže trvať až dva týždne.

Bolo ťažké odolať. Určite by som si vedela vybrať z ich ponuky, ale boli sme ešte len na začiatku našej dlhej cesty. Nákupy robím až na konci. Tak som aspoň dostala na pamiatku minipeňaženku na mince – samozrejme, je na nej otlačený aj kus teakového listu.

Mengkuang a ďalšie remeslá

Mengkuang je tradičná výroba rohoží a podložiek pletením suchých listov trávy pandan.

V ponuke sme videli aj veľa iných produktov – vejáre, kabelky, tašky, krabičky… a tiež výrobkov upletených z iných materiálov.

Nádherné výrobky! Aj tu by som mala problém vybrať si.

Tempurung je slovo, ktoré v malajzijčine znamená „škrupina“, hlavne kokosová. V Centre som stretla aj sympatického chlapíka, ktorý z kokosových škrupín vyrába rôzne suveníry, naberačky, hudobné nástroje alebo lampy.

Našla som tu aj výrobky z keramiky a filigránske šperky. Craft Complex je obrovský areál s viacerými budovami. Niektoré sú určené na prezentáciu remesiel, iné slúžia ako múzeá.

Ale bolo tu toho omnoho viac – rezbárske práce, člny, tkáčsky stroj, pomôcky pri pestovaní i zbere ryže a veľa ďalších zaujímavých objektov.

Dokonca tu mali aj byvola, vyzeral takmer ako živý, ako jeden z tých, ktoré sa pásli vedľa nášho domčeka v dedine Gemalai.

Múzeum svadobných odevov a zvykov

Ďalšou časťou komplexu je pavilón, kde je umiestnené múzeum svadobnej kultúry a zvykov, ktoré sa tu dodnes praktizujú.

V múzeu nájdete mužské a ženské figuríny oblečené do svadobných odevov podľa jednotlivých etnických skupín (Malajci, Číňania, Indovia, Kadazani a Ibani). Zaujalo ma, že odevy sú rôznych farieb, ale žiadna nevesta v bielom.

Vystavené sú aj rôzne svadobné doplnky, nábytok, obradné pečivo alebo aj podnosy s darmi. Tých podnosov by mal byť nepárny počet, aby to mladému páru prinieslo požehnanie a posilnenie ich vzťahu.

A vedeli ste, že ženích musí navliecť neveste prsteň na palec na nohe? Nevesta pri tom položí svoju nôžku na mlynský kameň. Tento obrad by mal zaručiť, že ich manželský zväzok bude pevný ako ten kameň.

Prehliadka Centra bola časovo náročná, ale ešte som rýchlo nakukla aj do miestností s moderným úžitkovým umením v kombinácii s tradičným.

Pri odchode z areálu som na zemi našla pár nádherných ulít veľkých afrických slimákov. Hneď ma napadlo, že by to bol tiež pekný motív na batikovaný obrázok. Ale nechala som ich tam, pretože z Malajzie sa nesmú vyvážať kamene ani mušle.

V komplexe sa konajú aj tvorivé workshopy. Otváracie hodiny a ďalšie praktické informácie nájdete na stránke: Kompleks Kraft

Ak vás zaujala ekopotlač, nájdete ich na Instagrame ako: ecoprint_langkawi

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri