Langkawi – ostrov, ktorý ma príjemne prekvapil

Musím sa priznať, že keby moja priateľka nevyhrala v tombole, tak by som dodnes o ostrove Langkawi nevedela takmer nič. Lenže ona nielen že vyhrala, ale hneď sa ma aj opýtala, či do Malajzie pôjdem s ňou. Dá sa na takúto otázku odpovedať NIE? 🙂

Langkawi je súostrovie 99 husto zalesnených tropických ostrovov a zároveň názov najväčšieho z nich. Zdá sa to neuveriteľné, ale ešte v 50. rokoch minulého storočia bol na ostrove len jediný hotel. Situácia sa zmenila v roku 1987, keď sa Langkawi stalo duty free ostrovom. Odvtedy sa turizmus na ostrove neustále rozvíja. Pribudli nové hotely, ale stále je to ešte pomerne pokojná destinácia.

Veľa ľudí sem cestuje za relaxom a oddychom na plážach, ktoré sú tu naozaj jedinečné. My sme bývali v hoteli Holiday Villa Resort & Beach Club Langkawi. Hotel má pekný bazén a nádhernú záhradu s chodníkom pre masáž chodidiel.

Biela piesočnatá pláž sa zdala nekonečná. V piesku sa povaľovali mušle alebo aspoň ich úlomky, ale pozor!, z Malajzie sa nesmú vyvážať ani mušle ani kamene.

Fascinovali ma drobné takmer priesvitné kraby, ktoré sa po piesku pohybovali úžasnou rýchlosťou, takže ich vôbec nebolo možné odfotiť. Hneď si našli v piesku dierku a schovali sa v nej.

Pricestovali sme sem na prelome októbra a novembra. Obdobie dažďov trvá spravidla od mája do novembra, ale počasie je vraj veľmi nevyspytateľné. My sme zažili niekoľko poriadnych tropických lejakov, hlavne na výletoch.

Našťastie trvali pomerne krátko. Inak sme mali dobré počasie na kúpanie a plávanie v mori.

Raňajkový bufet v hoteli bol kombináciou (aj teplých) jedál z malajzijskej, indickej, thajskej i čínskej kuchyne. Tak som tu ochutnala:

– „národné jedlo“ nasi lemak, zaznamenané už v starých kuchárskych knihách, často podávané ako typické malajzijské raňajky. Jeho základ tvoria vyprážané ančovičky, pražené arašídy a sladko-pikantná omáčka sambal bilis (bohatá zmes z čili, cesnaku, cibule, tamarindu a cukru). Podáva sa s ryžou uvarenou v kokosovom mlieku a s pandánovým listom (tropická rastlina v juhovýchodnej Ázii), ktorý dodá ryži charakteristickú chuť.

– ayam berlada – kuracie mäso varené s kurkumou, šalotkou, cesnakom, čili paprikami a paradajkami.

– ayam rendang – kuracie mäso pomaly dusené v aromatickej zmesi z kokosového mlieka a rôznych korenín, čím vznikne veľmi hustá, tmavá omáčka.

Cez deň sme podnikali rôzne výlety, do hotela sme sa väčšinou vracali podvečer. Musím povedať, že som si tu užila pre mňa asi zatiaľ najkrajšie západy slnka.

Čo by ste ešte mali vedieť?

Na Langkawi žije cca 65 tisíc obyvateľov, väčšinou sú to Malajci, ale aj Thajci, Číňania a Indovia. Najrozšírenejším náboženstvom je islam. Hlavným svätostánkom je Mešita Al-Hana v hlavnom meste Kuah. Bola postavená v roku 1959 a jej architektúra spája islamské motívy z Uzbekistanu s malajzijskými architektonickými prvkami. Spoznať ju ľahko aj podľa toho, že jej hlavná aj vedľajšie kupoly sú pozlátené.

Po ostrove sme sa pohybovali taxíkom, najpoužívanejšia aplikácia je Grab.

Oficiálnou menou v celej Malajzii, t.j. aj na Langkawi, je malajzijský ringgit (MYR, RM).

Nezabudnite, že pred cestou do Malajzie treba vyplniť tento formulár: Malaysia Digital Arrival Card (MDAC)

Pri návšteve Langkawi už potom nepotrebujete žiadnu ďalšiu registráciu.

Dovolenka na Langkawi je vskutku pohodová. Určite si treba užiť nádherné dlhé pláže, no oplatí sa preskúmať aj ďalšie časti ostrova. Veď v roku 2007 ho UNESCO vyhlásilo za jeden z celosvetovo uznávaných geoparkov. Odporúčam, aby ste sa bližšie oboznámili aj s niektorým z miestnych remesiel, hlavne s batikou. Môžete si objednať workshop alebo navštíviť centrum remesiel, kde si určite vyberiete aj nejaký suvenír.

Keby moja priateľka nevyhrala zájazd v tombole, možno by som Langkawi dodnes nepoznala. Dnes však viem, že by to bola veľká škoda. Tento ostrov ponúka oveľa viac než len nádherné pláže – a práve o tom sú aj moje ďalšie články:

1. Ryžové polia a hlavné mesto

2. Batika a ďalšie remeslá

3. Geoparky