Berggasse 19 – jedna z najznámejších adries vo Viedni

Adresa Berggasse 19 v 9. viedenskom okrese bola naozaj veľmi známa už v minulosti. Je to totiž miesto, kde vznikla psychoanalýza. V tomto dome býval a ordinoval jej zakladateľ – Sigmund Freud.

Keď sa Freud oženil s Marthou Bernays, mladý pár sa nasťahoval do bytu v 1. viedenskom okrese – do domu, ktorý nechal cisár postaviť na mieste zhoreného Dvorného divadla. Požiar si vyžiadal 400 obetí a preto mnohí toto miesto považovali za prekliate. Ale až s príchodom štvrtého dieťaťa mladej rodine už začalo byť tesno, preto sa presťahovali do okázalého nájomného domu na Berggasse.

Martha plače, radšej by žila niekde na okraji mesta, kde by bola zeleň, hlavne kvôli deťom, ale Freud sa nedal prehovoriť. Na ich ulici nebol žiaden strom ani ker…

Dnes je v tomto dome Múzeum Sigmunda Freuda.

Vystúpme do mezanínu – vľavo sú dvere č. 5 do bývalých súkromných priestorov a vpravo č. 6 do ordinácie. Na stene sú originálne zvončeky. Ako povedal Freud, bolo úplne jedno, pri ktorých dverách ste zazvonili, vždy sa otvorili tie druhé.

Na návšteve u Freudovcov

Za vchodovými dverami je predsieň, odkiaľ 5 ďalších dverí vedie do rôznych častí bytu. Byt je veľký, ale treba si uvedomiť, že tu bývala rodina so 6 deťmi – s 3 synmi a 3 dcérami.

A bývala tu ešte aj teta Minna, mladšia sestra Marthy. Nad jej vzťahom s Freudom si životopisci dodnes lámu hlavu. Že by naozaj len spoločníčka na cesty? Freud bol muž v najlepších rokoch a po narodení šiesteho dieťaťa bolo jeho manželstvo s Marthou po sexuálnej stránke mŕtve. Aby sa nepošpinil mýtus o géniovi, rodina je k tejto téme zdržanlivá, hoci vo svojej korešpondencii často vyjadrovali nevôľu nad tým, že otec ide na cestu zase s tetou. Pritom veľakrát boli ubytovaní v hoteloch spolu s inými známymi univerzitnými profesormi, ktorí nešetrili kritickými pohľadmi. Veď pár bol nápadný už na prvý pohľad: Freud – elegantný muž v tvídovom obleku šitom na mieru a ona – matróna vo „vreci“, každým rokom čoraz viac korpulentnejšia. Keď v roku 1938 odchádzala celá rodina do Londýna, Freudove štyri sestry zostali vo Viedni, ale Minna odišla do Anglicka tiež.

Všimnite si, že Minna musela chodiť do svojej izby cez spálňu manželov. Keď zodvihla telefón, zásadne sa predstavovala ako pani Freudová…

V tomto byte žil Freud 47 rokov. Ten, kto sem teraz príde a očakáva, že byt bude zaprataný nábytkom, bude sklamaný. Vo vitrínach v jednotlivých miestnostiach nájdete vystavené niektoré predmety, fotografie a informatívne texty.

Zastavme sa ešte u najmladšieho dieťaťa, dcéry Anny. Dlho trpela komplexmi zo svojho vzhľadu. Bola zamilovaná do otca, vypisovala mu dlhé listy, v ktorých mu chcela dokázať, aká je múdra. Chcela byť učiteľkou. Urobila skúšky, no neskôr sa musela štúdia vzdať, chcel to tak jej otec s odôvodnením, že je chorá. Čo sa týka vzdelania žien, Freud bol veľmi staromódny.

Napriek tomu, že nemala patričné vzdelanie, pracovala ako pomocná učiteľka a otvorila si prax. Špecializovala sa na detskú psychoanalýzu a liečbu detských porúch a tráum. V roku 1925 prišla do Viedne Dorothy Burlingham, dcéra amerického sklárskeho umelca Louisa Tiffanyho, aby všetky svoje štyri deti poslala na psychoanalýzu. Anna sa zamilovala. S Dorothy boli ako dvojičky, všade boli spolu, nosili rovnaké oblečenie. Burlighamovci sa presťahovali na Berggasse do bytu nad Freudovcov a odvtedy už žili Anna a Dorothy stále pod jednou strechou. Dokonca si nechali zaviesť telefón zo spálne do spálne, v Anninej izbe v múzeu uvidíte aj telefónnu prípojku.

Priestory pre pacientov

Tak teraz zazvoňme vpravo, pri dverách č. 6.

Jedinou zariadenou miestnosťou v mezaníne je čakáreň. Navrátenie nábytku do Viedne zabezpečila dcéra Anna.

Tu – šesť dní v týždni – čakávali pacienti so všetkými svojimi problémami, fóbiami a depresiami. Okrem nich si sem Freud každú stredu večer pozýval priateľov. Pri filozofických debatách popíjali čiernu kávu a takmer bez prestávky fajčili. Bol takmer zázrak, že sa v tom hustom dyme niekto nezadusil. Dym už dávno vypáchol, miestnosti sa vyprázdnili.

Ani vo Freudovej pracovni už nenájdete 4500 kníh alebo takmer 3000 starožitností, ktoré si Freud nosil z ciest alebo ich nakupoval u troch obchodníkov vo Viedni. Je to ozaj len náhoda, že sa títo obchodníci volali Fröhlich, Lustig a Glückselig (Šťastný, Veselý a Prešťastný)? Každý deň tu sedel Freud do neskorého večera, pracoval na svojich knihách alebo písal listy.

Zatiaľ čo predtým do pracovne smela vstupovať len slúžka, aby poutierala prach, rada sa tu zdržiavala Anna a triedila otcovi poštu.

Toto je jedna z fotografií od fotografa Edmunda Engelmana. Engelman tajne urobil fotografie interiérov pred útekom do Londýna, hoci dom bol už pod dohľadom gestapa. Bol to od neho odvážny čin a vďaka nemu a jeho technickej zručnosti aspoň vieme, ako to tu vtedy vyzeralo.

Gauč – jeden z najslávnejších kusov nábytku

Jednou z Freudových pacientok vo Viedni bola aj bohatá Madame Benvenisti, ktorá vyhlásila, že ak má Freud vyšetrovať jej hlavu, tak sa pri tom musí cítiť pohodlne. Preto mu do ordinácie kúpila jednoduchú pohovku, ktorú Freud zakryl perzskými kobercami a naukladal na ňu zamatové vankúše. Iná pacientka, pani Hilda Doolittle o tomto gauči povedala, že určite pozná viac tajomstiev než spovednica v kostole. Pacienti si naň líhali, aby sa zo všetkého mohli vyrozprávať. Začala s tým pacientka Fanny Moser. Freud praktizoval hypnózu, vyzval ju, aby si ľahla, a povedal: „Chce sa vám spať…“ Ale jej sa nechcelo a Freuda presvedčila, že mu porozpráva svoj príbeh bez toho, aby ju on prerušoval. A tak Freud prišiel na to, že keď nechá takto pacientov vyrozprávať sa, popustia svoje zábrany a otvorí sa ich podvedomie. Tak bola vymyslená nová terapia – psychoanalýza, ktorú reprezentuje iba jediný kus nábytku: gauč.

Ak však niekto čaká, že tento slávny kus nábytku nájde v tomto múzeu, bude opäť sklamaný. Po okupácii Rakúska Nemeckom v roku 1938 – vďaka intervenciám vplyvných osôb a po zaplatení “výkupného” 12 tisíc holandských zlatých Freudovou priateľkou, francúzskou spisovateľkou a psychoanalytičkou, princeznou Máriou Bonaparte – bolo Freudovej rodine umožnené odísť do Anglicka. Tri vlakové vagóny zaplnili svojimi vecami. Do Londýna odcestoval aj gauč. Múzeum sa v minulosti snažilo dostať ho naspäť do Viedne, ale súčasné vedenie od toho upustilo. Ako povedala riaditeľka múzea, ak by sa teraz tento kus nábytku vrátil do Viedne, bolo by to popretie histórie – akoby sa Freudov nútený útek do exilu ani nestal. Podľa Engelmanových fotografií sa vie, pri ktorej stene stál povestný gauč. Tapiséria nad ním musela byť nejako pripevnená na stenu. Keď nám riaditeľka múzea ukázala dierky, ktoré ostali po klincoch, nielen mne naskočila husia koža. Bol to najsilnejší zážitok z celého múzea a myslím si, že by to vôbec takto nezapôsobilo, keby tu stála len replika gauča s napodobeninou tapisérie…

Navyše, múzeum sa takto stáva aj spomienkou na ľudí, ktorí boli zavraždení neľudským režimom národného socializmu. Po roku 1938 totiž časti domu slúžili ako zberné byty pre Židov pred ich deportáciou. Ich mená sú uvedené na novovytvorenom schodisku. Keď Freudovci emigrovali do Londýna, všetky štyri sestry ostali vo Viedni. Všetci podcenili situáciu, keď sa domnievali, že tieto staré dámy, ktoré sa nikdy nezaujímali o politiku, nebudú nikomu prekážať. Všetky štyri zahynuli v koncentračných táboroch, rodina sa to dozvedela až v marci 1946, bola to pre všetkých veľká trauma.

V roku 2020 bolo múzeum znovu otvorené po veľkej rekonštrukcii. Zväčšil sa priestor a zmenila sa aj koncepcia múzea. Namiesto pôvodného alebo kópií zariadenia pracoval tím architektov Hermanna Czecha a Waltera Angoneseho s odkrytými nálezmi zvyškov pôvodného využitia miestností. A tak tu uvidíte rôzne vrstvy farebných náterov steny, kusy pôvodných tapiet alebo prípojku telefónu v Anninej izbe.

Aj keď sa niekomu môže zdať Freudovo múzeum vo Viedni prázdne, ja by som skôr povedala, že sú tu vyprázdnené autentické miestnosti s hlbokým obsahom.

Na prvom poschodí sa nachádza najväčšia európska knižnica psychoanalýzy. Do roku 1906 mal Freud najprv ordináciu na prízemí. V mieste, kde napísal svoju Interpretáciu snov (aj tých, ktoré sa mu snívali v spálni v tomto dome), je teraz stála expozícia konceptuálneho umenia s názvom Skryté myšlienky vizuálnej povahy.

Martha Freud by sa určite potešila, že dnes sú na Berggasse aj stromy…

Viac informácií o múzeu: Freud Museum Wien (Otvorené každý deň!)

Prečítajte si tiež môj článok: Příbor – rodné mesto Sigmunda Freuda

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri (ak nie je uvedené inak)