So spisovateľkou Adrianou Macháčovou nielen o cestovaní

Adriana Macháčová je autorkou románov Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015) a Hubertove ženy (2015). Spolu s Róbertom Dydom vydali knihy Šokujúca aféra (2014) – v 24. ročníku čitateľskej ankety Knižnej revue získala 3.miesto v kategórii Debut roka 2014, Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Ich knihy vychádzajú aj v českom preklade a v prvom polroku 2016 vyjdú v Nemecku po nemecky knihy Hubertove ženy a Šokujúca aféra. Adriana Macháčová sa narodila v znamení Vodnára, vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. S manželom, synom Maximom a kokeršpanielom Boubou žijú striedavo v Bratislave a vo Viedni.

Tento rozhovor robíme v čase, keď vyšla kniha Škandál v lepšej spoločnosti, ktorú si napísala spolu s Róbertom Dydom. Ako by si definovala pojem „škandál“? Aký je rozdiel medzi škandálom a trapasom?
Škandál je poburujúci, ničivý a otriasajúci základmi všetkého. Ľudia ho rozhorčene posúvajú ďalej a jeho účastníci sú spravidla odsudzovaní a neradi sa k nemu vracajú. Trapas je nepríjemná situácia, zväčša pre všetkých zúčastnených. Na rozdiel od škandálu sa po rokoch mení na úsmevný príbeh, na ktorom sa zasmeje aj jeho obeť, ak je toho schopná.

© Ikar, a.s.

Náš blog je o cestovaní. Neznáma krajina, neznámi ľudia, cudzia reč… Môže sa pri cestovaní prihodiť škandál? Spomínaš si na nejaký z tvojho okolia?
Na žiaden konkrétny škandál si nespomínam, ale trapasov som zažila neúrekom. Napríklad vo Francúzku či Taliansku sa veľmi ťažko dohovoríte, ak nepoznáte ich jazyk. Už vopred som si zakaždým premyslela pantomímu, ktorou zahrám, čo vlastne potrebujem. Nie vždy to však dopadlo tak, ako som chcela. Po horúčkovitom mávaní rukami a nohami som si namiesto fénu na vlasy odniesla zubnú kefku a pri odchode z dovolenky nám namiesto nášho auta pristavili z garáže pekný sedan – avšak úplne niekoho iného – do ktorého aj promptne naložili naše kufre. Bol to lákavý omyl, celkom sa nám pozdával, ale predsa len sme odmietli. (smiech)

Cestuješ rada? Kam najradšej?
Áno, veľmi rada. Som však konzervatívny typ a nemám problém vracať sa stále na rovnaké miesta. Naopak, ak sa to dá, vyhľadávam ich. A tak sme už niekoľkokrát za sebou boli na Ligurskej riviére. Táto okúzľujúca časť Talianska nám učarovala svojimi malebnými zátokami, členitým a pestrým pobrežím, antickými mestečkami, rybími trhmi, vínom a, samozrejme, pohostinnosťou domácich.

Pri svojich cestách sa necháš prekvapiť alebo si radšej všetko dopredu naštuduješ?
Mám rada pozitívne prekvapenia. Ako povedal geniálny Goethe – Šedivá je každá teória a strom žitia sa zelená. Žiadne naštudovanie faktov sa nemôže rovnať osobnej skúsenosti. Starosť o to, kam, kedy a čo si pozrieme, rada prenechávam na mužské osadenstvo našej rodiny.

So svojím synom v Paríži – Foto: archív A.M.

Máš nejakú vysnívanú krajinu, kam by si sa ešte chcela pozrieť?
Maldivy. Hneď zajtra by som sa zbalila a letela. Maličké ostrovčeky, súkromie, dokonale čistá voda a slnko – to všetko sú devízy skvelej dovolenky.

Keď sa balíš na cestu, čo nesmie v tvojej batožine chýbať?
Kniha – a nie jedna. Pri čítaní si najlepšie oddýchnem a zrelaxujem.

Dávaš v zahraničí prednosť miestnym kulinárskym špecialitám? Prekvapilo ťa nejaké jedlo, alebo si dostala niekedy na tanier niečo, čo si nebola schopná zjesť?
Samozrejme, rada ochutnám všeličo, ale keďže jedna z mojich nočných môr je, že by som skončila s pokazeným žalúdkom v nemocnici v cudzej krajine, tak sa tým najexotickejším jedlám, ktorých pôvod nepoznám, radšej vyhýbam. Takže žiadne gurmánske experimenty, aby som si náhodou ku kapustovým strapačkám nedala ako prílohu makovú štrúdľu, čo často vidím na našich slovenských podujatiach vo Viedni. (smiech)

Tvoj manžel je diplomat, už po druhýkrát žijete vo Viedni. Čo pre teba znamená Rakúsko?
Rakúsko je pre mňa krajina, ktorú nielen poznám po Slovensku najlepšie, ale po tých rokoch ju mám aj najviac zažitú. Nie som síce chodiaca turistická encyklopédia, ale dnes už dokážem pochopiť myslenie a konanie Rakúšanov, a necítim sa tu ako cudzinec. Viedeň sa nám stala skutočným druhým domovom a nedám na ňu dopustiť, rovnako tak, ako na Slovensko. Rakúsko je navyše pre mňa aj krajinou začiatkov, či to bola manželova kariéra alebo narodenie syna, jeho prvé kroky a slová.

Keď dlhodobejšie žijete v zahraničí, čo ti najviac chýba z domova?
Nebudem veľmi originálna, ak poviem, že blízki priatelia, s ktorými môžem prebrať absolútne všetky témy. Samozrejme, dnes sú technické možnosti omnoho lepšie, ako keď sa dalo len telefonovať a vypisovať listy, ale osobný kontakt nič nenahradí!

Vráťme sa k tvojim knihám. Cestujú hrdinky tvojich románov?
Skôr by som povedala, že si robia výlety. Najčastejšie do Viedne. Zatiaľ som nenapísala román, kde by niektorá postava urobila okružnú cestu po svete. Ja som strašný detailista. V mojich knihách, keď ide postava hoci len do obchodu, tak musí sedieť každý roh ulice, cez ktorú prejde. Odmenou sú potom reakcie čitateľov, ktorí sa príbehmi dostávajú na dôverne známe miesta.

Na aký nový príbeh z tvojej tvorby sa môžeme najbližšie tešiť?
Na začiatku januára nám spolu s mojím spoluautorom Róbertom Dydom vyšiel tretí román Škandál v lepšej spoločnosti. V príbehu sme nazreli do atraktívneho prostredia šľachty a politického boja. Nekopírujeme príbehy o politických kampaniach a preto sme tému spracovali z uhla naoko dokonalých vzťahov, ktoré sú vnútorne natoľko narušené, že stačí malý impulz a zrútia sa ako domček z kariet. No a na jeseň verím, že poteším čitateľov príbehom o mužovi, jeho dvoch manželkách a ich deťoch. V dnešných pozošívaných vzťahoch, sú to práve ony, koho sa najviac dotýkajú nezvládnuté partnerstvá ich rodičov.

Ďakujeme za rozhovor, prajeme veľa tvorivej inšpirácie a pekných zážitkov z cestovania.

Autorka titulnej fotografie: Milada Jančovičová