Veľký Habsburg Maximilián I.

Keď v roku 1365 zomrel vojvoda Rudolf IV. bez toho, že by zanechal potomkov, jeho dedičstvo sa rozdelilo medzi rodinu a Habsburgovcom hrozilo, že upadnú do zabudnutia. To sa zmenilo o takmer sto rokov neskôr, keď sa na trón dostal Friedrich III. Nebol to síce veľmi mocný vládca, ale zaranžovaním svadby svojho syna výrazne posilnil svoj mocenský vplyv. Jeho syn Maximilián I. pokračoval v taktickej svadobnej politike, a tak sa do dejín zapísal ako veľký Habsburg, ktorému sa podarilo položiť základný kameň „ríše, v ktorej slnko nezapadá“ – jednej z najmocnejších v Európe.

Cisárov šľabikár

V roku 2019 sme si pripomenuli 500 rokov od úmrtia Maximiliána I. Hovorí sa mu aj „posledný rytier“, pretože vládol v období prechodu od stredoveku k renesancii, teda v časoch, ktoré boli poznamenané hroziacim osmanským nebezpečenstvom, napätím medzi habsburskými krajinami a Svätou rímskou ríšou, ale tiež vynájdením kníhtlače a objavením nových svetov. Rakúska národná knižnica pripravila k tomuto výročiu zaujímavú výstavu v priestoroch reprezentačnej sály Prunksaal.

V nádherných barokových miestnostiach plných starých kníh bolo vo vitrínach vystavených vyše 90 cenných objektov – rukopisov, raných výtlačkov a pod. Jedným z najpozoruhodnejších exponátov bol Maximiliánov šľabikár. Útly zväzok začína abecedou, potom nasledujú najdôležitejšie modlitby v latinčine a dátumy rôznych cirkevných aj iných sviatkov.

Vzácna kniha je napísaná viacerými typmi kaligrafického písma. Už titulná strana naznačuje, pre koho bola učebnica určená. Vnútri ozdobného písmena P modlitby Pater noster (Otčenáš) je namaľovaný šesťročný následník trónu, ako číta z knihy, ktorú mu pridŕža jeho učiteľ. Podobnými umeleckými miniatúrami sú ozdobené aj začiatočné písmená ďalších modlitieb.

Zaujal ma aj trojjazyčný slovník z roku 1489, otvorený práve na stránke, kde návštevník nájde mená rôznych zvierat v latinčine, nemčine a češtine.

Využívanie nového objavu

Krátko pred cisárovým narodením prišiel nemecký vynálezca Johann Gutenberg so svojou inováciou mechanickej kníhtlače, čo umožnilo tlačiť veľké množstvo celých kníh. Maximilián I., ako prvý Habsburg, veľmi rýchlo pochopil význam tohto vynálezu a tohto média a začal ho využívať pre svoje vlastné ciele. Intenzívne sa spolupodielal na rôznych knižných projektoch, hlavne tých, ktoré mali dokumentovať jeho život a jeho vládu – zasahoval do obsahu, upravoval a prepracovával texty aj obrázky.

Vystavený bol aj originál eposu Weißkunig – drevorezby a ručne vypracované predlohy k tomuto výnimočnému dielu predstavujú vrchol vtedajšieho knižného umenia. Z jeho stránok sa dozvedáme, ako sa Maximilián ako dieťa vzdelával vo všetkých oboroch vedy aj umenia, až čoskoro svojimi vedomosťami predčil svojho učiteľa. Z iných prameňov však vieme, že mal v detstve poruchu reči, často prichádzal do konfliktu so svojimi učiteľmi a zaujímal sa viac o lov a šermovanie než o latinskú gramatiku.

Výstava obsahovala aj krásne ilustrované knihy s návodmi, ako správne loviť zver i ryby, ako sa pripraviť na rytierske turnaje, ako zápasiť a pod. Maximilián I. tiež zangažoval viacero učencov, aby v knižniciach a archívoch vypátrali slávnu minulosť Habsburgovcov a zhotovili ich rodokmene – samozrejme podľa jeho predstáv. A tak na vystavenom exemplári bolo napríklad vidieť, že sú Habsburgovci priamymi potomkami Trójanov!

Pre milovníkov starých máp

Počas vlády Maximiliána I. sa uskutočnili najdôležitejšie objavné výpravy, napr. Bartolomeo Diaz sa dostal až k Mysu dobrej nádeje, Vasco de Gamma na čele portugalskej flotily oboplával Afriku a Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Vďaka zdokonalenej kníhtlači sa dostali reportáže opisujúce neznáme končiny a ich obyvateľov aj do iných kútov Európy. Niektoré vyšli v nemeckom preklade, sú bohato ilustrované a obsahujú aj staré mapy. Maximiliánovi učenci posielali tieto vzácne dokumenty na dvor, cisár ich študoval, častokrát aj so zahraničnými vyslancami, keď prejednávali hrozbu šíriacu sa z Osmanskej ríše. Jeho osobný lekár Konrad Türst je napríklad autorom najstaršej mapy územia, ktoré predstavuje dnešné Švajčiarsko.

Na výstave bol aj prvý výtlačok mapy s vyobrazením brazílskeho pobrežia z roku 1513, najstaršie detailné mapy Afriky a nemecké vydanie knihy Ameriga Vespucciho.

Jedným z najzaujímavejších exemplárov bola určite aj reprodukcia mapy sveta od Martina Waldseemüllera z roku 1507, kde je po prvýkrát nový kontinent nazvaný Amerika, preto sa táto mapa označuje aj za „rodný list Ameriky“ a jej jediná známa kópia sa dnes nachádza v kongresovej knižnici vo Washingtone. Sprievodný opis Cosmographiae Intruductio venovali jeho autori Waldseemüller a Matthias Ringmann práve Maximiliánovi I. a preto bol tiež súčasťou jubilejnej výstavy.

Okrem úspechov v objavovaní nových svetov sa učenci v Maximiliánovej dobe zaoberali aj skúmaním oblohy. Na výstave tak bolo možné obdivovať vyobrazenie dvanástich symbolov zverokruhu severnej oblohy s portrétmi štyroch významných astronómov od Albrechta Dürera z roku 1515. Pri Viedenskej univerzite už v tom čase existovala matematicko-astronomická škola a v roku 1501 boli na podnet Maximiliánovho poradcu Konrada Celtisa založené katedry pre poetiku, rétoriku a matematiku, ako závan nastupujúceho humanizmu vo Viedni.

Osud Maximiliánovej zbierky

Maximilián I. vlastnil obrovskú zbierku kníh, ktorá sa stala základom neskoršieho habsburského knižného bohatstva. So zbierkou začal už jeho otec Friedrich III., Maximilián ju rozširoval o exempláre získané nielen bežným nákupom alebo darom od ich autorov, ale tiež o rôzne autobiografické projekty.

Všetky rukopisy a knižné výtlačky presunul na svoj hrad v Innsbrucku, kde zbierka zostala aj po jeho smrti v roku 1519. Slúžila síce na vzdelávanie Maximiliánových vnukov, ale inak ostala bez väčšej pozornosti, až kým si ju nepreviezol Ferdinand II. Tirolský na svoj zámok Ambras, aby zaplnila a zdobila police jeho zámockej knižnice. Keď tirolská vetva Habsburgovcov vymrela, cisár Leopold I. premiestnil veľkú časť kníh na viedenský dvor, kde sa stali súčasťou dnešnej Rakúskej národnej knižnice. Avšak až v minulom storočí, v roku 1936, sa konečne podarilo väčšinu kníh z Maximiliánovej zbierky sústrediť na jednom mieste.

Viac informácií o aktuálnych výstavách na stránke Rakúskej národnej knižnice: www.onb.ac.at

Prečítajte si viac o nádherných priestoroch knižnice: Prunksaal – veľkolepý chrám poznania

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Tento článok vyšiel v júnovom vydaní SME – Kultúrny život 2019.