Len čo vstúpite do týchto unikátnych priestorov, zrazu máte pocit, že ste sa ocitli v nejakej barokovej katedrále – mramorová podlaha, stĺpy s ionskými hlavicami, mramorové sochy a kupola ozdobená nádhernými freskami.
Avšak nie je to žiaden kostol, ale reprezentačná sála Rakúskej národnej knižnice – Prunksaal, zaraďovaná medzi najkrajšie knižnice na svete.





V roku 1722 nariadil výstavbu knižnice cisár Karol VI. Chcel tým povýšiť Viedeň do pozície jedného z najdôležitejsších európskych centier umenia a kultúry. Výstavba podľa návrhov slávneho architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlacha (dokončil jeho syn Joseph Emanuel) trvala len tri roky, potom sa začalo s vnútorným vybavením. Cisár po prvýkrát navštívil novú knižnicu spolu so svojou rodinou v roku 1734. Pripomína to nápis na strope, kde sa tiež píše, že ten, kto chce vstúpiť do tohto chrámu poznania, by mal byť vhodne oblečený a mal by šikovne vedieť narábať s atramentom. Lebo komu tak mohla slúžiť knižnica v 18. storočí? Veď až cisárova dcéra – Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku! Dovtedy len veľmi málo ľudí vedelo čítať a písať. Do knižnice chodili hlavne študenti z univerzity a učenci. Knižnica nebola len na študovanie, ale aj na to, aby ohromila, inšpirovala a zanechala dojem. Socha Karola VI. je umiestnená v centre oválneho priestoru. Ovál nie je náhodný, symbolizuje dokonalosť vesmírneho poriadku a obežnú dráhu Zeme okolo Slnka.

Knižnica vznikla z pôvodných cisárskych zbierok. Za zakladajúci kódex Rakúskej národnej knižnice sa považuje Evanjeliár Jána z Opavy z roku 1368, teda pred viac ako 650 rokmi.


Na Evanjeliár v obale s krásnym zlatým kovaním skladali rakúski panovníci prísahu pred nástupom na trón
Pri pohľade na takéto staré knihy si vždy predstavím mníchov, ako zhrbení pri svetle sviečky prepisujú texty, každý pri svojom malom stolíku, niektoré stolíky sa dali dokonca pootočiť, aby jeden mních mohol naraz pracovať na viacerých textoch… Evanjeliár Jána z Opavy je natoľko vzácna kniha, že sa originál vystavuje len príležitostne.
Dôležitou súčasťou knižnice je 15 tisíc kníh z pozostalosti princa Eugena Savojského. Cisár Karol VI. ich odkúpil a zaplatil za ne viac než neskôr Mária Terézia za celý palác Belvedere, ktorý tiež patril pôvodne princovi. Všetky tieto knihy sú tlačené a bohatstvo Eugena Savojského poznať aj podľa toho, že majú zlatý rez a sú viazané v koži z marokánskych kôz.


Ale nezabudnite sa pozrieť aj hore. Nad hlavou máte kupolu s freskami Daniela Grana. Cez okná v strope preniká svetlo a osvecuje celý priestor tak, ako knihy dokážu presvetliť našu dušu. Freska predstavuje glorifikáciu Karola VI., je plná symbolov, pozrime sa aspoň na niektoré z nich.



Prunksaal je domovom pre viac ako 200 000 kníh, ale nie je to len knižnica, organizujú sa tu rôzne podujatia, o výstave venovanej cisárovi Františkovi Jozefovi, ako aj o slobodomurároch, sme už na blogu písali. Rok 2018 bol venovaný 650. výročiu knižnice. Okrem expozície o histórii tejto kultúrnej inštitúcie bol každý mesiac vystavený aj jeden špeciálny exponát. V čase mojej návštevy to boli dva korene mandragory z Kabinetu zvláštností Rudolfa II., ktoré sa namáčali do vína, aby sa posilnili ich magické účinky. Ale vystavoval sa aj autograf Mozartovho Requiem a Gutenbergova biblia z roku 1454 – jeden z 22 existujúcich kompletných exemplárov na celom svete. Informácie o vstupnom a otváracích hodinách v anglickom jazyku nájdete: tu
26. októbra (Rakúsky štátny sviatok) je do Prunksaalu voľný vstup.
Ako sa sem dostať: metrom U3 Herrengasse – www.vor.at

Knižnica mala byť pôvodne voľne stojaca budova, ale už pár rokov po otvorení bolo jasné, že priestory nestačia, preto boli pripojené bočné krídla tak, ako to poznáme z dnešného pohľadu, keď prídeme na námestie Josefsplatz, kde je hlavný vchod do knižnice. Námestiu dominuje jazdecká socha cisára Jozefa II.

A aby som nezabudla: počas vlády Márie Terézie bol riaditeľom knižnice Adam František Kollár, rodák z Terchovej!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Som hrda, ze tam mame zastupenie, len mi vadi, ze ani odborni pracovnici Prunksaal nevedia nic o A.F.Kollarovi ako o riaditelovi kniznice a to meno im nic nehovori. Vedia len o otcovi a synovi van Swieten z tej doby.
Áno, Inga, aj mňa to šoklo, že dotyčná osoba nepoznala Kollára… Ale každopádne, ako píšeš, aj tak máme byť hrdí na nášho rodáka! 🙂