Kde vo Viedni nájdete symbolický neotesaný kameň?

Až budete v centre Viedne neďaleko Stephansdomu, vyhľadajte aj malú uličku Rauhensteingasse a zastavte sa pred vchodom do domu č. 3. Nad nádhernou drevenou bránou, ozdobenou geometrickými symbolmi, visí kameň. Meno ulice nie je náhodné, v preklade znamená: Ulica neopracovaného kameňa.

Nebudem vás dlhšie napínať: práve stojíte pred vchodom do viedenskej Veľkej lóže Slobodných murárov. Neotesaný kameň je veľmi dôležitý symbol – predstavuje nedokonalého človeka, ktorý sa postupne prostredníctvom vzdelávania, kultúry, disciplíny a humanity mení na hladký, dokonale opracovaný kameň, ktorý presne zapadne do steny Chrámu ľudskej lásky.

Na bráne nie je kľučka, len tri zlaté guľky (klepadlá). Číslo 3 dominuje u slobodomurárov, je to, podobne ako u antických filozofov, symbol najvyššieho bytia, číslo, ktoré má začiatok, stred aj koniec. Po oboch stranách brány napočítate ešte sedem kamenných kvádrov – sedem schodov ku Šalamúnovmu chrámu. Jeho staviteľ Hiram vraj držal v tajnosti celú múdrosť o staviteľských zákonoch. Keď to nechcel prezradiť, traja učni ho zabili. V roku 1119 prišli do Jeruzalema templári, údajne našli poklad i „kľúč“ staviteľa Hirama a priniesli ho do Európy, kde začali vznikať prvé gotické stavebné a kamenárske cechy, ktoré sa vyznačovali uzavretým charakterom a rituálnym prijímaním nových členov. Z nich sa potom vyvinulo slobodomurárske bratstvo.

História novodobého slobodomurárstva sa datuje od 24. júna (sviatok patróna – sv. Jána Krstiteľa) 1717, keď v Londýne vznikla Veľká lóža Anglicka. Teda presne pred 300 rokmi. Viedeň sa ešte v 18. storočí stala popri Londýne, Amsterdame a Berlíne jedným z hlavných centier slobodomurárskeho hnutia. V starých kronikách sa uvádza, že keď sa členovia na svojich vozoch schádzali k stretnutiam, v meste dochádzalo k dopravným zápcham a značnú pozornosť vzbudzoval hlavne knieža Liechtenstein so svojím africkým sluhom Angelom Solimanom, ktorý bol takisto slobodomurárom!

Prvým vysokým šľachticom, ktorého prijali do svojich radov v roku 1731, bol František I., budúci manžel Márie Terézie. František sa venoval štúdiu prírodných vied, astronómii a alchýmii a bol to on, čo vo Viedni vybudoval zoologickú záhradu, mimochodom – najstaršiu na svete. Keď sa pozriete na jej plánik, uvidíte v strede pavilón, od ktorého sa rozbiehajú výbehy pre zvieratá. Niekto v ňom vidí tortu rozrezanú na jednotlivé kúsky, ale väčšina historikov sa prikláňa k názoru, že pavilón symbolizuje chrám svätého grálu a výbehy sú vlastne „zvieracie lóže“.

Hovorí sa, že Mária Terézia žiarlila, keď jej manžel chodil na tajné schôdzky, o ktorých nič nevedela, a tak na nich poslala políciu a lóžu rozpustila. Po smrti svojho manžela to však oľutovala a štedro podporovala ich humanitárne zariadenia. Ak ste už boli vo Viedni, isto ste sa pristavili aj pri majestátnom pamätníku tejto významnej vládkyne.

Mária Terézia sedí na tróne a díva sa na Hofburg, svoju rezidenciu. Obklopuje ju 24 významných mužov – osobný lekár, poradcovia, poľní maršáli, hudobní skladatelia, vedci a pod., z ktorých viacerí boli aktívni slobodomurári, rozenkruciáni i ilumináti. František I. zveril stavbu pamätníka Kasparovi von Zumbuschovi – nie je jasné, či aj on bol členom bratstva, no každopádne sa postaral o to, aby ukázal, aký význam malo slobodomurárstvo pre Máriu Teréziu i pre celé Rakúsko.

Na pamätníku Márie Terézie nájdete aj Mozarta – jedného z najznámejších členov hnutia. Bol prijatý v roku 1784 a bol taký nadšený ideálmi bratstva, že presvedčil aj svojho otca Leopolda a svojho kolegu Josepha Haydna, aby sa tiež stali členmi. Obraz od neznámeho maliara (okolo r. 1790, Wien Museum) zobrazuje interiér slobodomurárskej lóže a celkom vpravo dolu sedí Mozart spolu s impresáriom Emanuelom Schikanederom, autorom libreta k opere Čarovná flauta, ktorá je plná slobodomurárskych tém a symbolov.

Na námestí Josephsplatz stojí za povšimnutie dom č. 5 – Palais Fries-Pallaviani, ktorý si nechal postaviť bankár a podnikateľ Johann von Fries, vtedy jeden z najbohatších mužov monarchie. Vlastnil totiž privilégium raziť toliare Márie Terézie a ponechať si jednu tretinu zo zisku. Aj on patril k slobodomurárov, podobne ako Franz Anton Zauner, ktorý vytvoril nádherné karyatídy na portáli.

Zauner je tiež autorom jazdeckej sochy Jozefa II. na tomto námestí. Jozef II. slobodomurárov najprv trpel, ale potom výrazne ohraničil počet lóží. Socha bola odhalená v roku 1807, keď už bolo spoločenstvo zakázané. Na námestí je aj vchod do nádhernej sály Rakúskej národnej knižnice (Prunksaal), kde sa práve koná výstava venovaná 300. výročiu vzniku tohto tajuplného hnutia.

Úlohou viac než 150 unikátnych exponátov z domácich i zahraničných zbierok je aspoň trochu poodhaliť zákulisie Slobodných murárov, nahliadnuť do jeho histórie a bližšie sa oboznámiť s jeho rituálmi a symbolmi. Pokúsim sa vybrať aspoň 5 exponátov, ktoré zaujali aj mňa.

(1) Porcelánová soška z roku 1740 – dvaja šľachtici skúmajú glóbus. Ako vieme, že sú slobodomurári? Podľa záster, ktoré majú na sebe!

(2) Slobodomurárska zástera má svoj pôvod pravdepodobne v pracovných zásterách, aké nosili kamenári. Normálne býva z bielej kože (učeň), ozdobená bledomodrým (farba nebies) lemom (tovariš) a tromi ružami (majster, ruža je symbol mlčanlivosti a túžby po novom. Keď slobodomurár zomrie, do hrobu sa mu dávajú tri ruže.). Avšak na tejto zástere z 18. storočia nájdete ešte veľa ďalších symbolov: chrám (no povedzte, nepripomína vám ten pavilón v ZOO?), hlavné symboly – kružidlo a uhlomer (rovnováha materiálnych a duchovných síl), úľ (pracovitosť), akácie (nesmrteľnosť duše), dlážka s čierno-bielou mozaikou (životné protiklady), dva stĺpy Šalamúnovho chrámu, meč spravodlivosti, murárska kelňa, opracovaný i neopracovaný kameň… Inak je tu vystavená ešte jedna podobná zástera, ktorá patrila Voltairovi, najväčšiemu francúzskemu osvietenskému spisovateľovi. Voltaire bol prijatý do bratstva, keď mal 84 rokov, doprevádzal ho pri tom Benjamim Franklin.

(3) Reprodukcia medenej rytiny od Johanna Martina Bernigerotha, zobrazujúca prijímací rituál, z roku 1745. Budúci majster leží na symbolickej truhle, zatiaľ čo ostatní držia svoje dýky nasmerované k jeho telu.

(4) Rituálny koberec tapis (okolo roku 1780). V prvých rokoch slobodomurárstva boli symboly príslušnej lóže nakreslené kriedou a uhlíkom na dlážke. Neskôr sa začalo používať navoskované plátno, ktoré sa rozprestrelo v strede lóže medzi tri lampy, ktoré predstavovali krásu, silu a múdrosť. Koberec je tiež pokrytý slobodomurárskymi symbolmi.

(5) Zažili ste pamätníčky alebo knihy priateľstva? Niečo podobné majú aj slobodní murári. A keďže členmi hnutia sú často prominentné osobnosti, album s ich podpismi je o to hodnotnejší. Ten na výstave patril viedenskému učiteľovi francúzštiny Johannovi Georgovi Kronauerovi. Knižočka je otvorené na stránke, kam 30. marca 1787 napísal Mozart po anglicky: Trpezlivosť a pokoj mysle napomáhajú odstrániť naše zlé nálady viac než celé umenie medicíny.

Ak čakáte, že tu nájdete aj zoznam súčasných celebrít, ktoré sú aktívnymi členmi tohto spoločenstva, tak vás sklamem. Sú tu síce uvedení svetoznámi slobodomurári, ale len tí, čo už nie sú nažive, okrem už spomínaných napr. W. Churchill, G. Washington, A. Puškin, M. Twain, J. W. Goethe, R. Kipling či M. Chagall. Podľa informácie z výstavy, členovia majú povolené verejne sa priznať k členstvu, ale nesmú rozprávať o členstve iných bratov.

Ale môžete sa ešte pristaviť pri vitríne, kde sú vystavené rôzne známe logá a značky či zachytené stisky rúk a gestá slávnych osobností. Je len na vás, či sa nad tým pousmejete, alebo si vytvoríte nejakú konšpiračnú teóriu. Nebude to nič nového. Slobodomurártsvo je už od svojho vzniku, teda už 300 rokov, sprevádzané nedôverou a podozieraním. V minulosti mu dávali za vinu rozpad monarchie, Veľkú októbrovú revolúciu, prírodné katastrofy i hospodárske krízy…

Keď budete najbližšie prechádzať okolo Albertiny, spomeňte si, že zakladateľ tejto umeleckej zbierky – Albert von Sachsen-Teschen, zať Márie Terézie, po ktorom je Albertina pomenovaná, bol takisto slobodomurárom a zaslúžil sa o rozvoj tohto hnutia nielen vo Viedni, ale aj v Prahe a Bratislave. Mnohí nachádzajú slobodomurársku symboliku dokonca aj v architektúre a vnútornej výbave Albertiny.

Rakúska Veľká lóža má v súčasnosti okolo 3 600 členov v 73 lóžach, z toho 50 je vo Viedni. Výstavu 300 rokov slobodomurárstva otváral Dr. Georg Semler, Veľký majster Veľkej lóže Rakúska. Výstava potrvá do 7. januára 2018. Bližšie informácie, adresu a otváracie hodiny nájdete: tu – Mládežníci pod 19 rokov majú vstup voľný!

Ak výstavu nestihnete, nevadí. Pokiaľ vás táto tématika zaujíma, môžete navštíviť Múzeum slobodomurárov v barokovom zámku Rosenau (8 km od mestečka Zwettl) alebo si pozrieť stránku rakúskych slobodomurárov (v nemeckom jazyku).

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri