Langkawi a jeho prírodné krásy

Ako som spomínala vo svojom prvom článku, Langkawi je súostrovie 99 husto zalesnených ostrovov. Tieto ostrovy uchovávajú záznamy o histórii Zeme, ktoré siahajú až 550 miliónov rokov dozadu. V roku 2007 vyhlásilo UNESCO toto súostrovie za jeden z 94 celosvetovo uznávaných geoparkov, ktoré sú výnimočné svojou prírodnou krásou, ekologickou harmóniou a archeologickým aj geologickým významom. Musím sa priznať, že tie prírodné scenérie dostali aj mňa, a tak by som sa s nimi chcela aj s vami podeliť prostredníctvom tohto článku.

1. Geoforestný park Kilim Karst

Tento park je najznámejší a najväčší, nachádza sa na severovýchode ostrova Langkawi. Bol pomenovaný podľa prevládajúcich hornín na jeho území a podľa rieky Kilim, ktorá ním preteká.

Do geoparku sme sa mali plaviť loďkou. Pršalo. Museli sme takmer hodinu čakať, kým dážď ustúpil. Obloha však ostávala sivá.

Hoci najupršanejšie mesiace už pominuli, dážď je vraj v Malajzii veľmi nevyspytateľný. Asi v polovici plavby sa opäť spustil tropický lejak. Prúdy vody nás bičovali zo všetkých strán, neochránila nás ani strieška loďky ani pršiplášte. Voda ma šľahala do tváre a do očí, musela som ich zavrieť. Bola som rada, že som fotoaparát nechala doma, neochránila by som ho. Vzala som si len mobil, ten som v daždi ľahšie ukryla pod oblečenie.

Aj pri najmenšom pohybe si voda našla cestičku pod pršiplášť. Keď lejak skončil, všetci sme vyzerali ako zmoknuté sliepky. Na oblohe sa zrazu zjavil kŕdeľ orlov. Nebola to náhoda, zo susednej loďky im hádzali potravu.

Odhaduje sa, že na Langkawi žije vyše 500 divých orlov. Nádherné, červenohnedé dravé vtáky majestátne krúžili nad nami a prudko sa vrhali dolu, aby si uchmatli kus kuracej kože. Väčšie orliaky s bielym bruchom pozorovali toto divadlo z korún mangrovových stromov.

Sú to veľmi zvláštne stromy. Akoby ich niekto chcel vytrhnúť zo zeme, ale potom si to rozmyslel a nechal hustú spleť koreňov nad hladinou. Samotný kmeň začína až nad touto spleťou asi meter nad vodou. Je fascinujúce, že k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, preto vlastne rastú na miestach, kde rieky ústia do mora.

Mangrovníky sú obojživelné stromy, počas svojho života sa pohybujú zo súše k moru. Pri odlive sú stromy vynorené nad hladinou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou.

Spleť koreňov vytvára dôležitý ekosystém pre mnohé živočíchy, ktoré tu nachádzajú útočisko aj priestor na rozmnožovanie a ďalší vývoj. Počas našej plavby posedávali v korunách stromov opice. Tie odvážnejšie poskakovali pri vode a zvažovali, či sa oplatí nám niečo uchmatnúť.

Scenériu tohto geoparku dotvárajú zvláštne vápencové útvary vytesané pretekajúcou vodou. Plavili sme sa aj cez nízky vápencový prírodný tunel – Krokodíliu jaskyňu (Gua Buaya), ale moja fantázia zrejme nepostačovala na to, aby mi niektorý skalný útvar pripomínal krokodíla.

Potom sme prišli ku Gua Kelawar – Netopierej jaskyni. Za vstup sa platí malý poplatok. Najprv som sa čudovala, prečo nás zaviedli do tejto tmavej, trochu strašidelnej diery, kde nič nevidno. Potom niekto posvietil baterkou na strop vo výške 10 metrov a zrazu sme uvideli stovky čiernych príšeriek.

Kaloni malajzijskí sú najväčšie lietajúce cicavce. V Malajzii si ich cenia, pretože pomáhajú opeľovať ovocné stromy – mangovníky aj banánovníkmi, ale hlavne ich obľúbený (smradľavý) durian. Rozpätie krídel kalonov dosahuje až 1,5 metra. Asi ste si domysleli, že som sa v tej jaskyni dlho nezdržala…

Obedňajšiu prestávku sme mali v plávajúcej reštaurácii na rieke Kilim, stojacej na sérii prázdnych sudov. Je to zároveň aj rybia farma, vo vodných nádržiach sme videli všelijaké ryby, aj čiernu morskú hviezdicu, a mohli sme nakŕmiť raje.

A čo som si dala na obed? Keďže sme boli na ostrove a na rybej farme, objednala som si polievku s morskými plodmi a vyprážanú rybu v cestíčku.

Na spiatočnej plavbe sme mali počasie ako z pohľadnice. Ani sa mi nechcelo veriť, že ešte pred dvomi hodinami lialo ako z krhly. Plavili sme sa popri malých i väčších ostrovoch, na ktorých prevládala tmavozelená farba bujného porastu. Na niektorých bolo vidno bizarné skaly alebo útesy, niektoré majú aj pomenovania (Gorila).

Z loďky sme zakývali Thajsku, ktoré na horizonte vôbec nebolo tak ďaleko. Na modrej oblohe plávali biele nevinné oblaky a morská hladina sa pred nami nádherne trblietala.

2. Mramorový geoforestný park Dayang Bunting

Aj k ďalšiemu geoparku sme sa plavili loďkou, ale za krajšieho počasia. Opäť sme míňali menšie ostrovy s pozoruhodnými útvarmi a útesmi. A potom sme to uvideli – obrysy kopcov na jednom ostrove pripomínali ležiacu ženu s nápadne veľkým bruchom. To je druhý najväčší a neobývaný ostrov – Dayang Bunting – Tehotná dievčina.

Asi po polhodine pristála loďka v malom prístave a my sme po chodníku šliapali k nášmu cieľu – k veľkému sladkovodnému jazeru uprostred bujnej vegetácie ostrova. V záverečnej časti treba zostúpať cca 100 schodov.

Jazero vzniklo ako masívna vápencová jaskyňa, ktorá sa v dôsledku erózie prepadla. Údolie zaplnila dažďová voda a vytvorila jazero, dlhé 800 a široké 350 m. Zelená hladina bola pokojná a odrážala krásne mramorové zalesnené útvary z permu (posledné geologické obdobie prvohôr) v okolí.

Tak ako mnohé iné miesta v Malajzii, aj toto jazero je opradené legendami. Tá najznámejšia hovorí o víle Mambang Sari, ktorá sa vydala za obyčajného smrteľníka Mata Teju a porodila mu chlapčeka. Keď synček na siedmy deň po narodení zomrel na záhadnú chorobu, princezná so zlomeným srdcom uložila jeho telíčko do jazera a vrátila sa do svojho nebeského príbytku. Zároveň však požehnala všetkým neplodným ženám, že počnú dieťa, keď sa v jazere vykúpu alebo sa napijú jazernej vody.

Neviem, či sa tu niekto napil, ale niekoľko ľudí sa kúpalo, iní si len vo vode močili nohy alebo sa plavili na člnkoch a kajakoch. Všetci povinne so záchrannými vestami. Jazero je hlboké až 14 metrov.

Jazero lemuje drevená terasa, ktorá ma doviedla k ikonickému miestu tohto geoparku, k tzv. Zázračnej hranici (Miracle Border).

Je to miesto, kde úzky hrebeň vápencových útesov a drevený chodník oddeľujú hlboké jazero zelenej farby od modrastého Andamanského mora. Človek stojí ani nie 30 metrov od oceánu…

a zároveň sa díva na druhú stranu – na pokojnú hladinu so sladkou vodou.

Bol tu úžasný kľud. Vrátila som sa k mólu so záchrannými vestami. Pobehovalo tu niekoľko opíc a jedna veľká sa usadila na zábradlí vedľa schodov. Vzbudzovala rešpekt a dosť som naberala odvahu, aby som popri nej prešla po schodoch.

Len čo sme nastúpili do loďky, obloha sa zatiahla a začalo pršať. Ostrovy, aspoň ich časti, sa halili do hmly…

3. Kambrický geopark Machinchang

Pohorie Machinchang sa nachádza na severozápade ostrova Langkawi, doviezli sme sa sem autom. Už na prvý pohľad bolo jasné, že tento geopark je najkomerčnejší.

Tu sa nachádza aj ikonická atrakcia ostrova – Langkawi Sky Bridge, najdlhší zakrivený zavesený most na svete.

Najlepší spôsob, ako sa dostať na vrchol kopca, je lanovka SkyCab. Je to najstrmšia lanovka na svete (42°) s najdlhším voľným sklonom 950 metrov. Jazda trvá 15 minút.

Z lanovky je výhľad na krásnu zelenú krajinu s kambrickými skalnými útvarmi (kambrium je prvé geologické obdobie prvohôr), formovanými eróziou a zvetrávaním. Tak vznikli holé vrcholy, zvislé útesy, hrebene, úzke rokliny i vodopády.

Vyviezli sme sa do strednej stanice. Aj tu boli opice, nebojácne poskakovali alebo posedávali na hrane vyhliadkovej plošiny.

Mne by sa zakrútila hlava, radšej som pozerala nad seba – na sklenený Skywalk v tvare orla.

Presklený chodník s imitáciou nadrozmerného orlieho hniezda (dve celé a jedno rozbité vajce) vyčnieva nad údolím. Impozantná stavba sa vďaka svojej dĺžke 38 m zaraďuje medzi najdlhšie skywalky na svete. Mysleli tu na všetko – ruksaky sme museli odložiť a telefóny si v priesvitnom obale zavesiť na krk, takže nehrozilo, že nám spadnú do hĺbky pod nami. Na topánky sme si museli navliecť plastikové návleky, aby sme nepoškodili sklenenú podlahu.

Odtiaľto bolo vidno až do hlavného mesta Kuah. Spoznali sme ho podľa bielej veže Maha Tower. Zelená krajina sa zvažovala až k najkrajším plážam ostrova, videli sme ďalšie roztrúsené ostrovy až po južnú časť Thajska.

K mostu Sky Bridge sa môžete dostať pešo alebo elegantnou kabínou SkyGlide. Trvá to len dve minúty, ale treba si vystáť radu, pretože kapacita kabíny je len 12 osôb.

Sky Bridge vyzerá, ako by bol zavesený medzi zalesnenými vrcholmi hôr. Machinchang sa považuje za najstaršie pohorie v juhovýchodnej Ázii. Kambrické skalné útvary, ktorých vek sa odhaduje na pol miliardy rokov, tu vytvárajú substrát pre jeden z najstarších dažďových pralesov na Zemi.

Most, 125 m dlhý, vo výške 650 m nad morom, bol otvorený v roku 2005. Je vyrobený z ocele a skla a jeho pylón má výšku 27 metrov.

Najlepší pohľad na most, ktorý sa zatáča na pozadí hustej zelene, je z najvyššej vyhliadkovej plošiny vo výške 708 m nad morom. Najprv sme ho videli celkom zreteľne. Jeho vyhliadková plošina má strechu pravdepodobne v tvare rozprestretých orlích krídel, ale mne pripomínala gigantického motýľa, ktorý sa chystá vzlietnuť.

Potom sa privalila hmla a motýľ sa začal strácať…

…až sa napokon jeho krídla dali už iba tušiť.

Cez hustú hmlu občas preletel skutočný orol.

Na oceľových lanách viseli ľúbostné zámky. Aby sa ich zmestilo čo najviac, boli zavesené zvisle, takže sa na nich nedali prečítať nápisy. Napriek tomu tu sedel muž, ktorý na zámky podľa želania maľoval iniciály a odkazy.

Odviezli sme sa naspäť do dolnej stanice. Je to taká malá dedina s obchodíkmi so suvenírmi. Môžete tu ešte navštíviť:

– Skydome s 5-7-minútovou show pre deti

– Petland – malú ZOO (rodiny s deťmi)

– najväčšie 3D-art múzeum v Malajzii. My sme si vybrali túto tretiu atrakciu a neboli sme sklamané.

Do múzea vstupujete bosí. Každá miestnosť je ručne pomaľovaná na inú tému (podvodný svet, africká savana, japonská krajina, egyptské chrámy, gondola v Benátkach…) a každá si vyžaduje fotenie, aby ste videli plný efekt ilúzie.