Pečená hus
Pocta alebo trest?

Martin, ktorého sviatok slávime 11. novembra, by mal prinášať nielen prvý sneh, ale dokonca aj pečenú hus na naše taniere. Prečo sa vlastne husi spájajú s Martinom?

Martin z Toursu sa narodil v roku 316 na území dnešného Maďarska. Už jeho meno, ktoré je odvodené od rímskeho boha vojny Marsa, ho predurčovalo k tomu, aby sa stal vojakom. Na nátlak svojho otca vstúpil do armády už ako 15-ročný. O tri roky neskôr, ako hovorí legenda, stretol počas jednej mrazivej noci žobráka v chatrnom odeve, ktorý ho prosil o almužnu. Martinovi sa ho uľútostilo, no keďže nemal peniaze, rozsekol mečom svoj kabát a jednu polovicu daroval žobrákovi. Na ďalšiu noc sa mu vraj zjavil Kristus práve v tej polovici jeho kabáta, a to spôsobilo, že sa Martin rozhodol zasvätiť svoj život Bohu. Aj po vymenovaní za biskupa žil veľmi skromne. Zomrel v roku 397 v Candes pri Tours.

A kde sú tie husi? Nuž, jedna legenda hovorí, že Martin bol taký skromný, že sa ani nechcel stať biskupom. Schoval sa v prístrešku pre husi, ale tie ho svojím gáganím prezradili. No podľa iných tvrdení husi vraj rušili jeho kázeň, preto si svoj trest odpykávajú teraz na pekáči.

Svätý Martin je patrónom nielen vojakov, koní a jazdcov, ale aj vinárov a samozrejme husí. Veľmi často býva znázorňovaný na koni, držiac polovicu kabáta. Scénu dopĺňa postava žobráka. Tak ako napríklad súsošie od Georga Rafaela Donnera v Dóme sv. Martina v Bratislave, vytvorené v roku 1734. Možno si niektorí spomínate, ako sme v časoch, keď nám ešte vládli komunisti, kráčali 7. novembra v sprievode s lampiónmi v ruke, a tak oslavovali Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu. Skoro som odpadla, keď sme prišli do Rakúska, bol začiatok novembra a naša dcéra si v škôlke vyrábala lampión! V Rakúsku i v niektorých iných krajinách totiž na sviatok sv. Martina vykračujú deti s lampiónmi po uliciach v mestách aj na dedine a spievajú svätomartinské pesničky. Niekde ich dokonca doprevádza jazdec na bielom koni, odetý do červeného kabáta. Takže ktovie, či tie lampióny neodkukali komunisti z týchto starých tradícií, len to preonačili na októbrovú revolúciu, ktorá sa oslavovala zhruba v rovnakom čase ako sviatok sv. Martina.

Či už za trest alebo z pocty, na tento sviatok by na stole nemala chýbať pečená hus, spravidla s kapustou a lokšami.

Pečená hus

Potrebujeme:

očistenú, umytú a osušenú hus

1 jablko

soľ

majorán

grilovacie korenie

med albo mlieko

Postup:

Krídla odrežeme, necháme len pahýle (odrezané časti aj s vnútornosťami môžeme použiť do polievky). Hus dôkladne nasolíme zvonka aj zvnútra. Vnútro posypeme majoránom a vložíme dovnútra jablko. Pri 180 °C pečieme najprv prsiami hore – bez pridania vody, prípadne len minimálne množstvo vody. Keď cca po polhodine pustí hus masť, prevrátime ju. Posypeme grilovacím korením. Pokračujeme v pečení, podlievame výpekom a ešte aspoň dvakrát hus prevrátime. Hus by sa mala piecť aspoň tri hodiny (v podstate platí pravidlo, že na každé kilo by sa mala počítať jedna hodina pečenia). Asi 10 minút pred dokončením odoberieme masť a hus potrieme medom (alebo mliekom), aby sa vytvorila chrumkavá glazúra. Hus je vtedy dobre upečená, keď koža začne praskať.

Dusená kapusta

Potrebujeme:

1 stredne veľkú hlávku kapusty

1 väčšiu cibuľu

2 lyžice kryštálového cukru

2 lyžice bravčovej masti

rasca, soľ
Postup:
Kapustu nastrúhame a osolíme. Cibuľu nakrájame na drobno. V hrnci rozpustíme masť, pridáme cukor a necháme skaramelizovať. Potom primiešame cibuľu, premiešame a potom pridáme kapustu, soľ a rascu. Podlejeme vodou. Najprv dusíme nezakryté, potom zakryjeme a ďalej dusíme, kým je kapusta mäkká (40 – 50 minút).

Zemiakové lokše

Potrebujeme:

1 kg zemiakov

150 g hladká múka

150 g polohrubá múka

1 lyžica bravčovej alebo kačacej masti

soľ

masť na potieranie lokší

Postup:

Zemiaky ošúpeme a uvaríme (môžu sa variť aj v šupke), necháme vychladnúť a rozpučíme. Pridáme soľ a ostatné prísady, vypracujeme mäkké cesto, rozdelíme ho na 4 časti a z každej nakrájame cca 10 valčekov. Musíme pracovať rýchlo, pretože cesto stáním mäkne. Každý valček vyvaľkáme na pomúčenej doske na tenké placky, ktoré na zohriatej suchej panvici opečieme z oboch strán. Ak zvyšná múka na panvici prihára, zotrieme ju suchým papierovým obrúskom. Upečené lokše jemne potierame masťou.

Súvisiace články:

V kráľovstve husaciny

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri