Veselú Veľkú noc!
Tradičné slovenské kraslice

Vajíčko – jeho účelný, moderný a dokonalý tvar, symbolizujúci obnovu a kontinuitu života, fascinoval ľudí od nepamäti. Vajíčkam sa pripisovala magická moc. Aby sa jej účinok ešte viac posilnil, už v predhistorickom období sa vajíčka začali ozdobovať. Na našom území sa vyvinulo niekoľko techník ozdobovania vajíčok, väčšina sa používa do dnešných čias.

Batikovanie – vosková technika

Je najrozšírenejšou technikou na Slovensku, používa sa aj v iných krajinách, rozdielny je ale dekor a farebnosť. Motívy sa nanášajú špendlíkom (pôvodne sa zvykol používať tŕň, zápalka alebo zaostrené drievko), ktorý je zastrčený do dreveného držadla, napr. do obyčajnej ceruzky. Špendlík sa namáča do horúceho, rozpusteného vosku a na vajíčko sa robia bodky alebo kvapky (keď sa bodka rýchlym ťahom predĺži). Koľko bodiek a kvapiek chceme v kompozícii mať, toľkokrát musíme špendlík ponoriť do horúceho vosku, často až 280-400-krát! Viem, o čom hovorím, lebo všetky vajíčka (okrem toho najväčšieho) na fotke pod textom som robila ja. 🙂

Keďže vosk rýchlo tuhne, musí sa pracovať rýchlo. Po nanesení ornamentov sa vajíčko ponorí do farby, vyberie, osuší a potom sa nanáša ďalšia vrstva vzorky na zafarbené vajce. Nalepený vosk zabraňuje farbe vniknúť do tejto časti. Postup sa viackrát opakuje, pričom sa postupuje od svetlých farebných tónov k tmavším. Nakoniec sa vajíčko nahreje nad plameňom sviečky a rozpustený vosk sa zotrie mäkkou handričkou. V niektorých oblastiach Slovenska sa ornamenty nekreslili špendlíkom, ale malou medenou rúrkou, do ktorej sa zmestí viac vosku, ktoré vystačí na nakreslenie celej dlhej čiary. Vzor potom nepozostáva z bodiek a kvapiek, ale z čiar a vlnoviek.

Maľovanie voskom

Táto technika, podobná batikovaniu, je veľmi populárna a v súčasnosti asi najviac používaná pri ozdobovaní kraslíc. Namiesto vosku sa používajú roztopené voskové pastely, tieto sa však neodstraňujú, takže konečný vzor je plastický. Táto technika je jednoduchšia aj preto, že sa dajú pri nej opravovať chyby – nožíkom sa nesprávna čiarka alebo bodka jednoducho odškrabne. Pri batikovaní to nie je možné, po chybnom nanesení vosku ostane na vajíčku fliačik, ktorý sa už nezafarbí. A opäť pár vajíčok z vlastnej výroby.

Leptanie

V súčasnosti ide už o zriedkavú techniku. Ako pomôcka na kreslenie sa používa husie brko, drievko, zápalka alebo špeciálne sklenené pero. Technika je založená na chemickom procese odkrývania pôvodnej farby vaječnej škrupiny na zafarbenom vajíčku. Pôvodne sa používali prírodné leptadlá, napr. ocot alebo voda z kyslej kapusty, neskôr kyselina soľná alebo kyselina dusičná. Dnes sa používa aj Savo alebo iný bieliaci prostriedok. Leptaním prírodnými leptadlami sa však docieľujú mäkšie, plynulejšie línie. Kraslice sú vždy jednofarebné, ornament biely, väčšinou rastlinný alebo geometrický.

Vyškrabovanie

Pre túto techniku treba mať naozaj dostatok trpezlivosti, zručnosti a presnosti. Je to mechanické odstraňovanie farby z povrchu vajíčka. Vzory tvoria maličké čiaročky, ktoré sa vyškrabujú nožíkom, cutterom alebo žiletkou, pilníkom, ihlou alebo šidlom. Dnes sa používajú aj elektrické brúsky. Vyškrabované vajíčka majú vždy intenzívnu podkladovú farbu – červenú, tmavomodrú, zelenú, fialovú alebo dokonca čiernu. Technika je časovo mimoriadne náročná, okrem toho treba pracovať zľahka, aby vajíčko neprasklo. Vzor býva veľmi bohatý – rôzne štylizované, ale aj prírodné lístky, púčiky, kvietky, vetvičky, vtáci, srdiečka, častokrát aj veršíky, venovania a nápisy, ktorými dievčatá vyjadrovali svoje pocity, svoj vzťah k obdarovanému mládencovi – lásku, šťastie, túžbu…

Oblepovanie

Pre túto techniku sa hodia najmä nezafarbené vajíčka. Tieto sa potom oblepujú rôznymi materiálmi, napr. sitinou, vlnou, perlovkou, textilom alebo slamou. Sitina je dužina močiarnej trávy, ktorá sa najskôr musí nazbierať, potom sa nechtom alebo nožíkom steblo nareže, vytiahne sa z neho biela dužina, ktorá sa nechá obschnúť a ďalej sa používa vo svojom prírodnom stave, t.j. biela, alebo zafarbená. Vzory pozostávajú zo špirál, kvietkov, vtáčikov, srdiečok, ale aj z celkom miniatúrnych kúsočkov.

Foto: Alojz Kontrik, Kysucké múzeum Čadca

Vajíčka sa oblepujú tiež vlnou alebo bavlnkou, ktorá má oproti vlne výhodu v tom, že sa nechlpí, je pevnejšia a oveľa tenšia, dekor je preto jemnejší a dokonalejší. Typická je kombinácia dvoch nití, jedna je zvyčajne biela. Ornamenty pozostávajú z troch prvkov: kolieska, vlnovky a linky. Z nich sa potom vytvárajú kvietky, lístky, vetvičky a prúžky.

Ďalším materiálom na ozdobovanie kraslíc je slama (ražná alebo jačmenná). Vajíčka sa používajú zafarbené, aby nalepený vzor lepšie vynikol. Steblá slamy sa najprv očistia, odstránia sa kolienka a slama sa nastrihá na menšie kúsky. Tieto sa nožíkom pozdĺžne rozrežú a ostrou hranou vyhladia. Z pripravených prúžkov sa nastrihajú drobnučké tvary – tenké pásiky, štvorčeky, kolieska, trojuholníčky a pod., z ktorých sa postupne vytvára celá kompozícia.

Odrôtovanie

Konečne niečo pravé, čisto slovenské! V minulosti bola táto technika rozšírená hlavne v oblasti severného a severozápadného Slovenska, odkiaľ pochádzalo najviac drotárov, ktorí – keď práve neopravovali staré hrnce – ozdobovali drôtom aj rôzne úžitkové predmety, napr. vázy, hrnčeky a tiež vajíčka. Technika vymizla spolu s drotárskym remeslom, ale zhruba pred 25 rokmi sa ju podarilo opäť oživiť a dnes je pomerne známou a rozšírenou technikou, dokonca i v Čechách. Ozdobujú sa väčšinou nezafarbené vajíčka. Najdôležitejší je správny výber drôtu (nesmie byť príliš tenký, lebo sa potom správa ako niť a ani nie príliš hrubý, pretože úplet z neho je pevný ako pancier). Najlepší je včelársky medený drôt s hrúbkou 0,35 až 0,45 mm. Na opletanie jedného vajíčka s jednoduchým úpletom treba 3,5-4 metre drôtu! Základné vzory sú: šupinatý, špirálovitý a retiazkový.

Okúvanie

Okúvanie je tiež tradičnou, no zriedkavou technikou zdobenia kraslíc. Takto ozdobené vajíčka sú ojedinelé a vzácne, nájdeme ich hlavne v múzeách. Ich tvorcami boli pravdepodobne kováčski majstri alebo tovarišskí pomocníci, vajíčka boli vlastne dôkazom ich zručnosti a vynaliezavosti. Pri tejto technike sa kovové ozdoby pripevňujú na škrupinu pomocou dlhších kovových špendlíkov s hlavičkami. Kováči čerpali námety hlavne zo svojho vlastného prostredia: podkovičky, kladivká, kliešte, ostrohy, ale aj srdiečka, vetvičky, vtáčiky, rovné a zvlnené prúžky…

Perforovanie

Je to veľmi rozšírená, módna a obľúbená technika. Vajíčka pripomínajú madeirovú výšivku, sú väčšinou nezafarbené. Dierky sa vŕtajú zubárskou, resp. hobby vŕtačkou. Technika si vyžaduje zručnosť i trpezlivosť, ako mi povedala raz jedna krasličiarka: „Som šťastná, keď mi z troch vajec praskne pri tom len jedno, ale zvyčajne prasknú dve… a aj to pri poslednej dierke…“ Vajíčka sa dozdobujú voskovou technikou, vzor sa maľuje bielou voskovou pastelkou.

Na záver citát z knihy Borisa Filana „Tri opice“: „Až pôjdete najbližšie do chladničky, otvorte tú bakelitovú priehradku vpravo hore. Vajíčka si tam sedia vo svojich jamkách ako výsadkári a trpezlivo čakajú, kedy nám budú môcť poslúžiť. Vyberte jedno a podržte ho v ruke. Vychutnajte si jeho tvar, hladkosť, čistotu. Uvedomte si, že práve držíte zárodok celého vesmíru. To žlté srdce uprostred vajíčka je kúsok slnečného ohňa.“