Čo uvidieť a čo ochutnať vo Schweinfurte

Schweinfurt – malé mesto s cca 55 tisíc obyvateľmi – patrí do spolkovej krajiny Bavorsko. Nachádza sa vo Fransku (Franken), historickom území v povodí rieky Mohan. Hoci je známe najmä svojou priemyselnou tradíciou, mesto ma príjemne prekvapilo svojím historickým centrom, modernými galériami i kulinárskymi špecialitami. A tak som aj pre vás pripravila niekoľko tipov, čo by ste tu určite mali uvidieť a čo ochutnať.

Prečo meno Schweinfurt?

Aj tí, čo nehovoria po nemecky, určite vedia, že slovo Schwein znamená prasa. Ale predpokladá sa, že názov mesta pochádza od slova „swin“, označujúceho brod cez rieku Mohan v oblasti, kde sa nachádzalo prvé osídlenie a kadiaľ sa podľa tradície prevádzali ošípané. Česi zrejme poznajú názov Svinibrod, pretože Jitka (Judith) zo Svinibrodu (Schweinfurt) bola česká kňažná, manželka Břetislava I. z rodu Přemyslovcov, ktorý ju uniesol z tamojšieho kláštora.

Hoci teória pôvodu názvu nie je stále potvrdená, mesto si rado pripomína súvislosti s prasiatkami. V roku 2003 bolo v uličke Burggasse postavené súsošie Pastier ošípaných so svojím stádom od regionálneho umelca Petra Vollerta. Ulička sa nachádza v štvrti Zürch, na mieste bývalých pastvín pre dobytok. Určite nezabudnite láskyplne pohladkať rypáčik niektorého prasiatka! Malo by vám to priniesť šťastie.

A keď budete po meste chodiť s otvorenými očami, tak určite objavíte aj ďalšie sochy prasiatok – napríklad pred Turistickým infocentrom (pri Radnici) alebo pred lekárňou Kreuz Apotheke (Zehntstrasse).

Kde sa naraňajkovať?

Je dobré začať deň skvelými raňajkami, najmä ak vás čaká celodenná túra po meste a jeho pamiatkach. Mám dva tipy, hlavne pre tých, ktorí si chcú vychutnať raňajky v pohodovej atmosfére okolo desiatej.

Ja som svoju prechádzku začala v ulici Apostelgasse, neďaleko môjho hotela. Na jej začiatku stojí nápadný zelený rohový dom – Apostelhaus, známy aj ako Dom dvanástich apoštolov, zo 17. storočia. Dom zdobia drevené stĺpy okien, bohato vyrezávané. Nájdete tam zobrazených nielen apoštolov, ale aj Adama a Evu (rohový stĺpik).

A práve v tejto ulici je aj naša prvá raňajková zastávka.

Café Simply Life (Apostelgasse 12) – Útulná malá kaviareň, v ktorej sa cítite ako vo vlastnej obývačke. Priateľská majiteľka všetko pripravuje na mieste čerstvé. V ponuke sú aj vegetariánske a vegánske pokrmy. Ja som mala tieto chutné sendviče a misku so špenátovým smoothie, s banánom, avokádom, chia, kivi…

Keď na konci Apostelgasse zahnete doľava, ocitnete sa na Spitalstrasse.

MainBar (Spitalstrasse 19) – Jedna z prvých vecí, ktorá padne do oka, je neónový nápis Fleischerei – kaviareň sa totiž nachádza v historickej budove bývalého mäsiarstva. V štýlovom zariadení s moderným šmrncom môžete pozorovať zaujímavé detaily (zlaté prasiatko) a plyšový maco (stály hosť). Ideálne miesto na zastávku aj kedykoľvek počas dňa.

Na Trhovom námestí

Pokračujeme k hlavnému námestiu. Hlavnou dominantou Trhového námestia je historická Radnica, jeden z najkrajších príkladov renesančnej architektúry v južnom Nemecku. Táto majstrovská práca staviteľa Nikolausa Hofmanna bola dokončená v roku 1572.

Na veľkom arkierovom okne sa vyníma erb s dvojhlavým orlom – cisársky erb, ktorý ukazuje, že Schweinfurt bol slobodným cisárskym mestom a jeho obyvatelia boli podriadení len cisárovi. V minulosti sa v budove nachádzalo nielen väzenie, ale aj lekáreň, knižnica a tanečná sála. Je to takmer zázrak, že budova prežila Tridsaťročnú vojnu a aj bombardovanie cez 2. svetovú vojnu. Neskôr, v roku 1959, ju poškodil požiar, preto 22 pozlátených sôch na štítoch nahradili nové diela od regionálnych umelcov. Alegorické postavy predstavujú ročné obdobia, remeslá a cnosti.

Ja som sem prišla v čase, keď si na námestí rozložili svoje stánky miestni farmári. Námestie viac ožilo a vystavené kvety, ovocie a zelenina mu dodali ešte viac farieb.

Bola som tu v júni, a to je sezóna špargle. Vo Fransku patrí špargľa k najobľúbenejším pochúťkam. Jej pestovanie tu má dlhú tradíciu.

„Kráľovnú zeleniny“ podávanú s rybou som neskôr ochutnala v rustikálnej reštaurácii na námestí Brauhaus am Markt.

Moja kolegyňa dala prednosť kombinácii špargle s klobáskou. Bratwürste – klobásky patria k najslávnejším špecialitám vo Fransku, no každá oblasť, dokonca každé mesto ich pripravuje inak. Ja som si vybrala tradičné franské jedlo s názvom Blaue Zipfel (Modré špičky) v reštaurácii Hotela Ross (Hohe Brückengasse 4).

Jemné bravčové klobásky sa pomaly varia v octovom náleve. Svieže jedlo s jemne kyslastou chuťou sa dokonale hodí k čerstvému chlebu a poháru dobrého vína (vinotéka v reštaurácii!). Názov pokrmu pochádza z mierne modrastého sfarbenia, ktoré klobásky nadobudnú pri varení v náleve.

Ďalšou dominantou námestia je pomník Fridricha Rückerta, ktorý sa tu narodil – jeho rodný dom ešte stojí neďaleko radnice. Rückert (1788-1866) bol významný básnik, prekladateľ a orientalista. Ovládal až 44 jazykov, väčšinou orientálnych.

Štvrť Zürch

Počas mojich prechádzok som v meste objavila tri zaujímavé kostoly, ale všetky boli zatvorené, tak som si ich obzrela len zvonka:

– evanjelický Kostol sv. Jána (St. Johannis Kirche) so základmi z 13. storočia je najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou v Schweinfurte. Na vonkajších stenách vidno otvory, ktoré slúžili na brúsenie nožov.

– katolícky Kostol sv. Ducha, s opevnenou západnou časťou, ma ohromil svojou mohutnosťou a veľkosťou

– Kostol sv. Salvátora, pôvodne postavený ako kaplnka, v historickej časti Zürch. Na kupole sa podľa vetra otáča anjel s trúbkou.

Zürch je veľmi pekná štvrť – malé kľukaté uličky, dlažobné kocky, ružové kríky vedľa vchodových brán, historické domy…

Jedným z najkrajších príkladov franskej architektúry je meštiansky dom na Burggasse 17 zo 16. storočia.

V Café Ella (Rittergasse 16) dobre padla ľadová matcha latte s jahodami a chutné bagels.

Ak máte radi ryby, potom by ste sa mali zastaviť na Am Fischerrain v malej historickej predajni Fischhandlung Dittmar, kde nájdete všelijaké rybie chuťovky i tradičnú žemľu s rybou (sleď, matjes alebo údená ryba z ich udiarne).

Obchod vedie Frank, ktorý sám chodí loviť ryby z rieky Mohan. Posťažoval sa, že uloví vraj len to, čo mu ponechajú kormorány. Vplyvom klimatických zmien (teplé zimy) mnohé neodlietajú a ostávajú v Mohane.

Ďalšie miesta, ktoré stoja za to:

Veža Schrotturm – jedinečný symbol mesta. Postavená v roku 1611 ako schodisko – prístup do oboch krídel obytného domu. Neskôr bola zvýšená o 4 poschodia a slúžila na výrobu brokov. Z jej vrcholu sa voľným pádom lialo roztavené olovo do vodnej nádrže na dne veže, čím sa vyformovali dokonale guľaté brokové náboje.

Staré gymnázium – trojposchodová renesančná budova so zaujímavými dekoratívnymi prvkami (slimáčiky). Bývalé humanistické gymnázium, centrum vzdelanosti celého regiónu, v súčasnosti je tu umiestnená archeologická a historická zbierka Mestského múzea.

Höpperle – časť mestských hradieb zo 17. storočia. Hradby mali kedysi veľa veží a ich vnútornú stranu podopieral mohutný hlinený val.

Gutermannova promenáda – kedysi tu kone ťahali lode proti prúdu. Dnes promenáda pozýva na príjemné prechádzky popri rieke Mohan, stretnete tu aj historické technické objekty ako liatinový ručne ovládaný otočný žeriav alebo regulačný mechanizmus z bývalej hate.

Zeughaus – ani sa mi nechce veriť, že tento pekný renesančný dom z roku 1589 bola pôvodne zbrojnica. Na prízemí boli uskladnené delá, pušný prach a delové gule, na poschodí meče, kuše, oštepy, prilby, brnenia a iný vojenský materiál. O 200 rokov neskôr však dlhy prinútili mesto vydražiť celý svoj arzenál. Dom slúžil ako kasáreň, colnica, lakovňa, dokonca ako redakcia istých novín. Ešte pred 150 rokmi bolo na priľahlom námestí bežne vidieť kravy a ošípané, ktoré každé ráno viedol mestský pastier na pašu za mestské hradby.

Dnes sa tu nachádza rodinné centrum. Okolo domu si môžete vyskúšať rôzne zábavné hry s guľkami (nie delovými).

Bocksbeutel – symbol regiónu

Hoci si väčšina ľudí spája Fransko s pivom, na slnkom zaliatych svahoch pozdĺž rieky Mohan sa už od 8. storočia mimoriadne darí vinnej réve, hlavne bielym odrodám ako Silván, Müller-Thurgau a Bacchus. Víno Silván v roku 2024 oslávilo 365 rokov – podľa historických dokumentov tu bolo v apríli 1659 zasadených prvých 25 odrezkov viniča, dovezeného z Rakúska. Najdôležitejší je Zelený Silván, potom nasleduje Modrý, nazvaný podľa odtieňa šupiek hrozna na konci dozrievania. Okolie mesta Schweinfurt je tiež známe pestovaním týchto typických odrôd. Franské vína spoznáte hneď vďaka špeciálnym plochým, guľatým fľašiam, ktoré sa tu nazývajú Bocksbeutel.

Najznámejšou vinotékou v meste je PINOT – Pascals Cafe.Wein.Bar. Mladý šéf Pascal, plný entuziazmu, nám hneď namiešal osviežujúci drink – Weinbergspritz (broskyňový likér, prosecco a voda).

Okrem vynikajúcich vín tu môžete ochutnať aj tradičný slaný koláč Zwiebelplootz, ktorý sa podáva hlavne k mladému vínu. Najobľúbenejšia je alsaská verzia s kockami šunky alebo slaniny, ale k vínu sa výborne hodí aj grécka varianta so syrom FETA, vlašskými orechmi, medom, bylinkami a trochou čili. A tiež som sa tu naučila, že kyslá smotana sa tu nepovie Sauerrahm, ale Schmand.

Slaný koláč pečie Pascalova mama, ktorá mi odporučila ochutnať aj ďalšiu špecialitu tohto mesta – Dürrplätz, čo je veľmi tenká, chrumkavá placka, ktorá sa tiež výborne hodí k vínu. Našla som ju v ponuke pekárne Drescher na Judengasse 7.

Výtvarné umenie – highlight návštevy Schweinfurtu

Milovníci umenia si vo Schweinfurte určite prídu na svoje, a to hneď na dvoch miestach:

Múzeum Georga Schäfera, zaradené do Zoznamu 200 najzaujímavejších kultúrnych destinácií v Nemecku, je neprehliadnuteľná moderná budova (architekt Volker Staab) práve v blízkosti spomínanej vinárne.

Zvýšené prízemie je voľné prístupné, nachádza sa tu kaviareň a obchod a návštevník má aspoň príležitosť nazrieť do tejto odvážnej architektúry.

Ale určite odporúčam navštíviť aj múzeum. Bývalá umelecká zbierka priemyselníka Georga Schäfera je jednou z najvýznamnejších súkromných zbierok nemeckého umenia 19. storočia! Nájdete tu obrazy od maliarov ako Max Liebermann, Caspar David Friedrich alebo Adolph Menzel, ale hlavne sa tu nachádza svetovo najrozsiahlejšia kolekcia obrazov od Carla Spitzwega. Známe sú jeho humorne ladené žánrové scény, občas ľahko karikatúrne, inokedy s mierne kritickým nádychom (Knihomoľ, Priateľ kaktusov a i.).

A predstavte si, ja som tu stretla aj obraz, ktorý som videla už aj vo Viedni v rámci špeciálnej výstavy o secesii vo Wien Museum v roku 2024. Je to Pallas Athena od Franza von Stucka (1898). Tento portrét patrónky umenia poslúžil v minulosti ako predloha pre slávne, rovnomenné dielo od Gustava Klimta! Na výstave vo Viedni boli vystavené oba obrazy.

Z poschodia si môžete vychutnať výhľad na Ebracher Hof – bývalý statok cisteriánskych mníchov z opátstva Ebrach. V bývalej sýpke, ktorá slúžila na uchovávanie poľnohospodárskych produktov, dnes sídli mestská knižnica.

Kunsthalle Schweinfurt

Keď som po Hadergasse prešla cez zvyšky hradieb, predo mnou sa rozprestieral Châteaudon Park (nazvaný podľa partnerského mesta vo Francúzsku) s Metským divadlom.

Ja som ale pokračovala doľava k veľkej bielej budove s vysokým komínom. Priemyselník Ernst Sachs ju v roku 1932 nechal postaviť ako verejné mestské kúpele, ktoré fungovali až do roku 2004. Potom boli zatvorené a po kompletnej rekonštrukcii znovu otvorené v roku 2009 ako umelecká galéria, ktorá sa špecializuje na nemecké umenie od polovice 20. storočia po súčasnosť.

Pozornému oku neujde nasprejovaný banán vedľa vchodu. Nemecký street-art umelec Thomas Baumgärtel, známy ako Bananensprayer, vraj takto označuje inštitúcie, kde sa vystavuje zaujímavé umenie.

Architektúra interiéru rešpektuje pôvodné využitie. Hlavná výstavná sieň s výškou 9 m sa nachádza presne na mieste bývalého plaveckého bazéna. Ani sa mi nechcelo veriť, že práve tu sa mnohí obyvatelia Schweinfurtu učili plávať.

Pôvodný účel budovy prezrádzajú aj niektoré zachované predmety – kachličky alebo sušič vlasov, z ktorého sa po vhodení mince ozve typický ruch ako v šatni na plavárni.

Sladká bodka na záver

Franská kuchyňa má svoju dlhú tradíciu, ale sa aj neustále vyvíja. Staré recepty dostávajú modernejšiu podobu a zároveň vznikajú nové produkty, ktoré rozširujú tradičnú ponuku. Príkladom je čokoládovňa Molina (Am Zeughaus 15, blízko zbrojnice). Nachádza sa v krásnom historickom dome, kde si v útulne zariadenom interiéri môžete posedieť pri šálke horúcej čokolády či kávy alebo sa zúčastniť špeciálnej ochutnávky, v rámci ktorej sa kombinuje čokoláda s neskorým zberom vynikajúceho franského Silvánu.

V ponuke čokoládovne nájdete aj čokoládové hľuzovky, lámanú čokoládu i tabuľkové čokolády s originálnymi koreninami a ďalšími zaujímavými prísadami. Všetky produkty sú z vlastnej výroby, pričom sa používajú výlučne čerstvé suroviny najvyššej kvality.

Kde sa ubytovať

Počas mojej návštevy som bývala v Hoteli Stadtvilla Central – typický mestský hotel s výbornou centrálnou polohou.

Mimochodom, vedľa hotela sa nachádza vzdelávacie centrum. Na vystavených fotografiách na jeho stenách som sa dozvedela, že práve vo Schweinfurte vynašiel Philipp Moritz Fischer v roku 1853 bicykel poháňaný pedálmi. Lenže svoj vynález si nedal patentovať, a tak o toto prvenstvo súperí niekoľko iných vynálezcov.

Inak, až pôjdete okolo turistického infocentra pri Radnici, všimnite si aj ďalší nasprejovaný banán, ktorý Thomas Baumgärtel vytvoril počas pandémie ako symbol solidarity so zdravotníkmi. A ešte mám pre vás jeden tip na záver. V tom turistickom infocentre alebo aj v Kunsthalle si môžete zakúpiť štartovací sprejovací balíček (5,50 €) s jednou farbou podľa vlastného výberu. K dispozícii máte aj papierové šablóny, ale fantázii sa medze nekladú. Potom už len stačí nájsť jednu z tzv. graffiti cubes, čo sú legálne verejné betónové plochy určené na sprejovanie (napríklad na Gutermannovej promenáde, blízko Zbrojnice alebo Kunsthalle). Ja som svoje graffiti zanechala na kocke na promenáde.