Pohľadnica z Ríma 2
Cuketové pyré

Chudobní Rimania to nemali ľahké – buď sa museli uspokojiť so studeným jedlom (kus chleba namočený vo víne) alebo nosili suroviny do verejnej vývarovne. Vo svojich domoch nesmeli mať kuchyňu, aby náhodou niekto z nich nepodpálil Rím… Ešte šťastie, že rímski cisári stále oslavovali nejaké svoje bojové víťazstvo, takže pri okázalých oslavách sa čo to ušlo aj chudobe. Bohatí obyvatelia mali síce svoje vlastné kuchyne, ale boli to len malé miestnosti, úzke a tmavé, zle vetrané, v lete sa meniace na saunu. Však v nich pracovali otroci, tak kto by sa zaoberal zlepšením pracovných podmienok? Všade bolo veľa sadzí, odpadkov, ale skladovali sa tu aj suroviny, takže tu bol neustály neporiadok a smrad, lebo chladničky ešte neexistovali. Varilo sa na peci v hrncoch, kastróloch a panviciach z keramiky, medi a dokonca aj z olova! V kuchyni nesmel chýbať mažiar, lebo Rimania si veľmi radi nechávali všetko rozkúskovať, rozmrviť a rozmačkať. Mažiar bol vlastne predchodcom kuchynského robota!

POHĽADNICA Č. 2: Fontána di Trevi patrí k top pamiatkam v Ríme, nevynechá ju žiaden návštevník. Aj aj som bola teoreticky pripravená na toto úžasné dielo, ktoré v 18. storočí navrhol taliansky architekt Nicola Salvi. Tešila som sa na sochu boha mora Neptúna v kočiari v tvare mušle, ktorý ťahajú dva kone – jeden pokojný ako vodná hladina v bezvetrí a druhý divoký ako more za búrky.

V pravej ruke som mala už nachystaný 50-haliernik, vedela som, že sa mám k fontáne otočiť chrbtom a cez ľavé rameno hodiť mincu do fontány a za nič na svete sa nepozrieť, kam dopadla. Keď dodržím rituál (niektorí tvrdia, že treba hodiť až tri mince), tak sa sem znovu vrátim… Aký však bol môj šok a sklamanie, si ani neviete predstaviť, keď som prišla k fontáne, ktorá bola pod lešením a voda z nej vypustená! Darmo som v hrsti zvierala mincu, nebolo ju kam hodiť. Keďže to bolo ešte za komunizmu, tak som sa fakt bála, že sa už na toto miesto nikdy viac nedostanem…

Poučenie č. 1: neverte poverám! Do Ríma som sa dostala aj tak, inak by ani nevznikli tieto fotky.

Poučenie č. 2: mince hádžem radšej do mora! 🙂

A ešte niečo: až tam budete, všimnite si na pravej strane jednu veľkú vázu (sochu). Oproti býval vraj jeden kaderník, ktorý stále Salviho kritizoval. Architektovi išlo jeho kibicovanie tak na nervy, že tam nechal postaviť tú vázu, ktorá dotyčnému potom zavadzala vo výhľade na fontánu. Povedala by som, že dnes by tú vázu ani nemusel Salvi stavať, lebo dnes zavadzajú davy turistov. Každý deň sa vraj z fontány vyberie okolo 3 000 euro! Inak, ten zvyk zaviedli ešte starí Rimania, ktorí do určitých studní vhadzovali mince a kupovali si tak priazeň boha Jupitera…

RECEPT Č. 2:

CUKETOVÉ PYRÉ

Potrebujeme:

600 g cukiet

4 lyžice oleja

soľ, korenie

1 lyžicu ligurčeku

½ lyžičky rasce

1 menšiu cibuľu

2 lyžice bieleho vína

2 lyžice sójovej omáčky

1 lyžičku kukuričného škrobu

chlieb

Príprava:

Cukety pokrájame na menšie kúsky, opečieme na 2 lyžiciach oleja a rozmixujeme. V hrnci zmiešame korenie, soľ, bylinky, rascu, na drobno nakrájanú cibuľu, víno, sójovú omáčku a zvyšný olej, necháme zovrieť, potom zahustíme škrobom a vmiešame do cuketového pyré. Ešte raz zmixujeme mixérom. Podávame teplé alebo studené, natreté na opečenom chlebe.