9 zaujímavostí o Paríži, ktoré možno nepoznáte

Aj tie najväčšie turistické atrakcie skrývajú tajomstvá, ktoré turisti nepoznajú alebo si ich na prvý pohľad nevšimnú. Budeme sa snažiť niektoré z nich postupne predstavovať a putovanie po neznámych zaujímavostiach začneme v Paríži.

1. Stopa po železničnej stanici v Múzeu d’Orsay

Jedno z najkrajších parížskych múzeí  Musée d’Orsay stojí na ruinách stanice a predtým paláca, ktoré niesli meno parižského radcu  Charlesa Bouchera d’Orsay. Staničnú budovu vlastnila spoločnosť Compagnie du chemin de fer de Paris à Orléans. Zanikla v roku 1934 a ostal po nej nápis pod hodinami múzea a iniciály PO, ktoré sa nachádzajú na niektorých budovách v rámci 7790 km dlhej siete.

2. Stánky bukanistov majú dávnu históriu, ale aj presné miery

K stáročnému koloritu brehov Sieny v blízkosti Notre Dame v Paríži patria pouliční predavači kníh, časopisov, plagátov a pohľadníc – bukinisti alebo ako od roku 1789 uvádza slovník Académie française –  Les Bouquinistes. Ich stánky sú licencované a od roku 1993 majú určený presný rozmer. Zatvorené musia mať dva metre, nad Seinu smú presahovat 60 cm a do ulice maximálne 35 cm. Otvorené nemôžu byť vyššie ako 2,10 m nad zemou.

3. Keramické stopy po budovateľoch metra

Na stavbe parížskeho metra sa v prvej polovici 20. storočia podieľala spoločnosť Société du chemin de fer électrique souterrain Nord-Sud de Paris – v preklade Podzemná elektrická železnica Sever-Juh v Paríži. Stopy po nej možno nájsť na keramických vlysoch obklopujúcich názvy staníc alebo plagátov napríklad vo vstupnej bráne na Montmartre Abbesses či parížskej radnice Hotel de Ville. Pozornejšie oko nájde aj iniciály Nord-Sud.

4. Hodiny, ktoré neukazujú správny čas, ale sú pre všetkých

Sochár Arman vytvoril v roku 1985 dve súsošia, ktoré sa nachádzajú pred stanicou Paris Saint Lazare. Jedno z nich je akumuláciou troch desiatok staničných hodín a evokuje dlhé čakanie, ktoré je spojené s cestovaním. Ciferniky na ňom sa líšia nielen rozmermi, ale každé ukazuje iný čas, tým pádom sú Hodinami pre všetkých.

5. V Louvre sú dve sklenené pyramídy

Od 29. marca 1989 si museli nájsť návštevníci parížskeho Louvru novú cestu do paláca kultúry, ktorý na dvore bývalého sídla kráľov otvoril prezident Francois Mitterand.  Pyramide du Louvre je dielom čínskeho architekta Ieoh Ming Peia (1917-2019). Skladá sa zo 603 kosoštvorcových a 70 trojuholníkových častí. Je 21,65 m vysoká a 35,42 m široká. V jej vnútri sa nachádza Obrátená pyramída, ktorá sa podobne ako Michelangelov obraz takmer dotýka zmenšeniny skutočnej pyramídy.

6. Francúzski králi neodpočívajú v Paríži, môže za to smrť martýra

Pri vchode do katedrály Notre Dame sa nachádza socha svätca, ktorý drží v ruke svoju hlavu. Okolo roku 250 vyslal pápež Fabian do Lutécie biskupa Denisa, aby obrátil na vieru Galov. To sa nepáčilo cisárovi Deciovi a kňaza na najvyššom bode Paríža vrchu Martýrov (dnes Montmartre – názov pochádza zrejme z latinského Mons Mercurii et Mons Martis – Vrch Merkúra a Marsa) popravili sťatím hlavy. Mučeník zdvihol svoju hlavu a kráčal ešte ďalších 6 km. Na mieste kde odpadol, postavili gotickú baziliku, dnes katedrálu, St. Denis, kde odpočívajú najvýznamnejší francúzski králi od Chlodvika po Ľudovíta XVIII.

7. Chamorin nepochádzal zo Šamorína

Nápis na Víťaznom oblúku síce znie rovnako ako obec pri Bratislave, ale generál  Vital Joachim Chamorin (1773 -1811)  o Slovensku najskôr netušil. Zahynul počas španielskej vojny o nezávislosť, keď v bitke pri Campo Maior jeho 26. dragúnsky regiment podľahol Britom. Generál  Beresford, ako sa na tie časy patrilo, ho pochoval s vojenskými poctami.

8. Eiffelova veža slávi okrúhle výročie

Eiffelová veža sa dožila 130 rokov nakoľko je prístupná pre verejnosť dd 15. mája 1889. Počas Svetovej výstavy, kvôli ktorej bola postavená, na ňu vystúpilo 1 896 987 ľudí. Vstupenka na prvé poschodie stála jeden frank, na druhé dva a na tretie päť frankov.

9. Mená vedcov na Eiffelovej veži nie sú náhodné

Tesne pod úrovňou prvého poschodia na Eiffelovej veži sa nachádza 72 mien vedcov (na každej zo štyroch strán 18), bez ktorých by jej stavba nebola možná. Avšak aj tu vidno smutný príklad mužského sveta, nakoľko tam chýba meno Sophie Germain, hoci bez jej teorie pružnosti by Gustave Eiffel svoje dielo nepostavil.

Text: © Copyright Robert, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Robert, Travelpotpourri