“Es weihnachtet…” je špeciálne sloveso v nemčine, ktoré znamená, že Vianoce sa už blížia, teda že sa “zvianočnieva”. V polovici novembra sa rozsvieti vyše dvoch miliónov lampičiek v uliciach (čo je viac ako počet obyvateľov hlavného mesta Rakúska), do Viedne začnú prúdiť davy návštevníkov z celého sveta, aby nielen obdivovali tie nápadité svetelné dekorácie, ale aby tiež na niektorom z tunajších vianočných trhov koštovali punč zo špeciálnych hrnčekov, skrehnuté dlane si zahriali kornútkom s pečenými gaštanmi, kúpili si vianočný suvenír alebo aby sa povozili na kolotoči.
Vianočné trhy sú veľkým lákadlom. Žijem vo Viedni už 20 rokov a stále žasnem, koľko turistov sem (s výnimkou obdobia pandémie) kvôli nim prichádza, ale prekvapuje ma aj to, koľko tých trhov za tie roky pribudlo a že stále sa ešte nájde v meste miesto, kde sa otvorí nejaký nový trh alebo aspoň vianočná dedina (najznámejšia je okolo pomníka Márie Terézie medzi dvomi veľkými múzeami).
Možno ste sa aj vy stali svedkom tohto predvianočného ošiaľu – či už v tomto roku alebo niekedy v minulosti? No zamysleli ste sa nad tým, ako táto tradícia vianočných trhov vo Viedni vlastne vznikla?
Z dávnej minulosti bol známy tzv. Katarínsky trh – konal sa 14 dní pred a 14 dní po sviatku sv. Kataríny (25. november). Keďže sa však nezachovali žiadne písomné zmienky alebo účtenky, vôbec nevieme, čo sa tu predávalo, či sa tieto trhy nejako odlišovali od obyčajných jarmokov, takže nemôžeme povedať, či boli už tieto trhy adventné alebo vianočné. V roku 1296 udelil vojvoda Albrecht I. mestu privilégium na tzv. Decembrový trh. No ani to ešte nebol trh vianočný. Hoci sa tu ľudia stretávali aj na kus reči, trh slúžil hlavne na to, aby sa obyvatelia mesta pripravili na dlhú zimu. Namiesto punču a vareného vína sa tu predávalo hlavne teplé oblečenie, kožené výrobky, mäso, ovocie, žito, strukoviny a iné potraviny. A aby sa tieto zásoby nepokazili, ale vydržali čo najdlhšie, ľudia si kupovali kusy ľadu v neďalekej predajni ľadu, tzv. “Eisgrübel” – tento nápis ešte aj dnes môžete vidieť na dome č. 11 na námestí Petersplatz.
Až okolo roku 1600 sa v dokumentoch spomína tzv. Thomasmarkt (Tomášov trh), keď sa v polovici decembra postavili stánky na uliciach Graben a Brandstätte neďaleko dómu, v ktorých svoje výrobky – až do 9. januára – predávali pekári, cukrári aj medovnikári. Názov súvisí pravdepodobne s menom apoštola Tomáša, ktorého sviatok pripadá na toto obdobie (21. december). Tieto trhy sa organizovali až do roku 1761.
História vianočných trhov vo Viedni potom pokračovala až v roku 1722, keď sa po prvýkrát spomína trh Mikulášsky, vianočný a jasličkový na námestí Freyung. Postavili tu až 108 stánkov, lenže zároveň sa tam konal aj pravidelný trh, a tak dochádzalo ku konfliktom medzi predavačmi obyčajnými a vianočnými. Hádky prispeli k tomu, že sa mesto v roku 1842 rozhodlo presunúť vianočný trh na námestie Am Hof. Keďže sa tento trh začínal 5. decembra a deťom vtedy darčeky nosil Mikuláš, v stánkoch sa predávali aj hračky. Veľký záujem bol však aj o jasličky, pozlátené figúrky anjelov alebo postriebrené orechy.
Nová lokalita aj trh sa tešili obľube, a tak, keď sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo v roku 1872 staré viedenské trhy – ako nemoderný prvok – z mesta vytlačiť, pre vianočné trhy predsalen urobilo výnimku. A tak sa trhy pred Vianocami konali aj naďalej, len sa občas menilo miesto ich konania. V roku 1903 dostali po prvýkrát elektrické osvetlenie. Po rozpade monarchie v roku 1918 sa trh presunul k dómu na námestie Stephansplatz. A hoci sa neskôr opäť premiestnili, pred 10 rokmi sa opäť obnovila tradícia trhov aj okolo Stephansdómu. A určite nie je náhoda, že sa v súčasnosti stále konajú vianočné trhy aj na námestiach Freyung a Am Hof.
Zaujímavý je aj príbeh dnes najväčšieho, najznámejšieho a najnavštevovanejšieho vianočného trhu vo Viedni, ktorým je Christkindlmarkt pred radnicou.
Prvý vianočný stromček pred vežou radnice bol síce postavený ešte v roku 1959, ale trh sa tu po prvýkrát otvoril až 22. novembra 1975. Bolo to však provizórne riešenie. V tých rokoch sa trhy konali pred Veľtržným palácom (dnes kultúrno-múzejný areál Museumsquartier). Keď sa tam začalo stavať podzemné parkovisko, ako dočasné náhradné riešenie pre vianočné trhy bol vybratý priestor pred radnicou. Z dočasného projektu sa stal projekt trvalý a že to bola dobrá voľba, dokazuje fakt, že tieto trhy ročne navštevuje až 3,5 milióna návštevníkov! So 155 stánkami v súčasnosti je to už vlastne celé vianočné mestečko.
V 80. rokoch 20. storočia sa trhy etablovali aj v iných častiach mesta, tie najznámejšie sa konajú na týchto miestach: Freyung, Am Hof, Karlsplatz, Spittelberg, Michaelerplatz, Stephansplatz, pred palácom Schönbrunn aj Belvedere.
V tomto roku (2022) bolo vo Viedni otvorených až 17 vianočných trhov s 905 stánkami. K tomu ešte treba pripočítať 330 punčových stánkov, kde rôzne dobročinné organizácie predávajú punč a varené víno. Mimochodom, viete, že názov punč pochádza z označenia číslovky 5 v jazyku hindi? Nápoj sa totiž pôvodne robil z piatich prísad: arak (ryžová pálenka), voda, korenie, cukor a citrónová šťava. Najstarší dochovaný recept je z roku 1638. Anglickí námorní cestujúci z Východoindickej spoločnosti priviezli tento nápoj z Indie do Európy. Čoskoro sa arak zamenil za rum a voda za čaj. Veľkým fanúšikom tohto horúceho nápoja bol aj hudobný génius Mozart, ktorý ho okoštoval ešte pred tým, ako si punč získal obľubu vo Viedni či Salzburgu – v roku 1764 počas svojej cesty po Anglicku. Popularita punču prudko narástla v druhej polovici 19. storočia, pretrváva do dnes, pričom sa s prísadami neustále experimentuje.
K najrozšírenejším druhom vo Viedni patrí pomarančový, višňový a punč s bobuľovým ovocím. Predáva sa aj detský punč bez alkoholu.
Ak ste tento rok vianočné trhy vo Viedni nestihli, nevadí, určite na budúci rok pribudne zase nejaký ďalší! 🙂
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri