Záhrady a parky &#8211; fascinujúca prehliadka kvetov a stromov z celého sveta Madeira 1

Madeira – prezývaná aj Plávajúca záhrada v Atlantiku – je super destinácia pre tých, čo majú radi kvety a aj ich radi fotia. Teda aj pre mňa. Pestrú kvetinovú paletu vám Madeira začne servírovať už po pristátí na letisku vo Funchale. Na okrajoch parkoviska, kde sme si preberali auto na prenájom, prýštili celé ohňostroje červených a fialových bugenvileí. Keď medzi kríkmi začal poletovať oranžovo-čierny motýľ, neváhala som a vytiahla som svoj fotoaparát. Ale tento motýľ bol neposedník, ani na chvíľu nesadol na kvet, iba veselo trepotal svojimi krídelkami a lietal z jedného konca kríkovej aleje na druhú. Nevadí, pomyslela som si, veď ešte budú kvety aj motýle…

Keď v 15. storočí Portugalci objavili tento ostrov, jeho veľkú časť pokrývali lesy. Preto aj ostrov dostal názov Madeira, čo po portugalsky znamená „drevo“. Ani pri vymýšľaní mena pre hlavné mesto ostrova neboli veľmi kreatívni. Keďže tu rástlo veľa fenikelu (= „funcho“ po portugalsky), mesto nazvali Funchal.

Zo svojich námorných výprav privážali Portugalci aj rôzne kvetiny a dreviny. Vďaka miernej klíme, dostatku vlahy a úrodnej vulkanickej pôde sa tu darilo subtropickým aj tropickým rastlinám. O ďalší rozvoj sa postarali Angličania, známi svojou vášňou pre parky a záhrady. Pri svojich domoch zriaďovali nádherné záhrady a ich záhradníci sa starali o to, aby v nich niečo kvitlo po celý rok. Z Južnej Afriky sa sem dostali strelície a protey, z Japonska kamélie, hortenzie a orchidey, z Číny jasmín a ibištek, z Brazílie džakarandy, tyčinkovce z Austrálie a pod.

Pri prechádzkach po uliciach Funchalu aj dnes natrafíte na plot, z ktorého trčia rozkvitnuté konáre exotických kríkov. Počet domov so záhradami sa síce zredukoval v 20. storočí v dôsledku staviteľského boomu nových hotelov, ale našťastie si mesto zachovalo niekoľko parkov a svoje brány otvárajú pre verejnosť aj niektoré súkromné záhrady.

Ja som Madeiru navštívila v prvej polovici septembra. Hortenzie, ktoré sa spomínajú ako jedna z najpočetnejších kvetín na ostrove, už síce odkvitli, ale stále tu bolo čo obdivovať. Najlepšie obdobie na kvetinový raj je jar, ale nech sem prídete kedykoľvek, vždy tu nájdete kvitnúť nejaké kvety, ktoré potešia vaše oko.

My sme vo Funchale navštívili tieto 3 záhrady:

(1) Park sv. Kataríny – Parque de Santa Catarina

Príjemný park medzi centrom mesta a hotelovou zónou s pekným výhľadom na prístav – ideálne miesto na relax alebo dobrú knižku na lavičke v tieni pod niektorým exotickým stromom…

…alebo si len tak posedieť a pozorovať fontánu v jazere či špacírujúce sa labute a kačky.

Nájdete tu aj niekoľko sôch – Krištof Kolumbus (ktorý viackrát navštívil Madeiru, spočiatku kvôli obchodu s cukrom, no neskôr sa oženil s dcérou prvého kapitána z Porto Santo) alebo pred vchodom do parku Henrich Moreplavec (Veľmajster Kristovho rádu, významný podporovateľ objaviteľských ciest, vďaka ktorým sa Portugalsko v tom čase stalo svetovou veľmocou).

Nachádza sa tu aj jedna z najstarších kaplniek na ostrove. Meno podľa sv. Kataríny jej dala manželka Joãa Gonçalvesa Zarca, portugalského moreplavca, považovaného za znovuobjaviteľa Madeiry.

Pôvodná stavba z roku 1425 bola z dreva, v 17. storočí bola prestavaná z kameňa. Zvonica je pôvodná a na streche kaplnky vidno kríž Kristovho rádu. Kaplnka bola žiaľ zatvorená.

V západnej časti parku pomedzi stromový porast vidno dom s klasickou ružovou fasádou – Quinta Vigia zo 17. storočia. Tu v roku 1860 polroka pobývala rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská (Sisi) počas svojej prvej návštevy Madeiry. Dnes nie je budova prístupná verejnosti, je sídlom regionálnej vlády Madeiry.

V tomto parku ma najviac upútali tieto stromy a kríky:

Obrovská strelícia (aspoň 3 metre vysoká) s obrovskými bielymi kvetmi (30-50 cm)

Vlnovec nádherný – názov má zrejme podľa nádherných kvetov, ktoré síce už odkvitli, ale ešte stále na konároch viselo niekoľko plodov obalených chumáčmi vaty

Tyčinkovec – myslím, že cudzie názvy lepšie vystihujú tvar jeho kvetov: štetkovec (česky), bottlebrush (anglicky) alebo Flaschenputzer (nemecky)

A aj tu poletoval motýľ monarcha, ktorý však v slovenčine vôbec nemá „aristokratické“ meno, ale celkom nechutne sa nazýva babôčka smradľavá, aj keď vôbec nezapácha. Nie je to však pôvodný druh, pravdepodobne ho sem niekedy zavialo zo severnej Ameriky. Neviem, či to bol ten istý motýľ z letiska, ale tento si aj sadal na kvety a som rada, že sa mi ho podarilo odfotiť. Ako sa totiž neskôr ukázalo, už sme žiadneho ďalšieho motýľa na Madeire nestretli!

Otváracie hodiny: od 22. marca do 22. septembra každý deň: 7.00 – 21.00 (zvyšok roka do 20.00 hod.)

Vstup voľný

(2) Tropická záhrada Monte Palace – Jardim Tropical Monte Palace

Nachádza sa na kopci Monte nad hlavným mestom, odkiaľ je nádherný výhľad na celý záliv. Kedysi areál patril grandhotelu Belmonte, ale keď prestala na Madeiru chodiť rakúska šľachta, hotel bol dlho opustený. Jeho sivo-biela fasáda aj dnes dýcha zašlou slávou.

V 80. rokoch 20. storočia odkúpil celý pozemok obchodník a zberateľ umenia, multimilionár José Berardo, ktorý zbohatol hlavne vďaka náleziskám zlata v Južnej Afrike. Svoju súkromnú záhradu otvoril pre verejnosť v roku 1991.

Záhrada prezentuje vkus aj záľuby svojho majiteľa. Zbierka súčasných sôch zo Zimbabwe je ukážkou jeho lásky k africkému umeniu, zatiaľ čo v ďalšom pavilóne si môžete pozrieť minerálie, mimochodom, jednu z najväčších zbierok polodrahokamov na svete.

V tropickej záhrade s rozhlohou 7 hektárov nájdete nielen kvety a stromy, ale aj rôzne sochy, lagúny, vodopády a pod. Na svoje si prídu aj milovníci histórie – na 40 dlaždicových paneloch je vyrozprávaná história Portugalska – od Alfonza I., zakladateľa portugalského kráľovstva v 12. storočí, až po tretiu republiku (1974). Cenná je aj zbierka starých dlaždíc azulejos z palácov, kostolov, kaplniek alebo súkromných domov, ktoré Berardo nakúpil u starožitníkov a na aukciách.

Ako veľký obdivovateľ kultúry a životného štýlu Japonska a Číny tu nechal Berardo zriadiť aj dve orientálne záhrady, kde 166 moderných azulejos rozpráva príbeh vzájomných vzťahov medzi Portugalskom a Japonskom, a nachádzajú sa tu nielen rastliny z týchto krajín, ale aj pagody, mramoroví psi a iné mytologické stvorenia, kamenné lampáše i jazierko s ozdobnými kaprami koi.

V centrálnej časti (blízko bývalého grandhotela) sa nachádza príjemná oáza s jazerom s viacerými sochami, na brehu sa dá posedieť na lavičkách.

V neďalekom menšom jazierku sa zase predvádzajú ružové plameniaky.

Tropická záhrada poskytuje širokú škálu kvetov a rastlín z rôznych kontinentov. Mňa zaujali staré cykasy (známe ako žijúce fosílie) a vavrínové stromy.

Dracenu poznám ako okrasnú rastlinu v kvetináči, ale tu sú to statné stromy (dračince) s mnohorozvetvenou korunou a hrubým kmeňom, z ktorého vyteká červená smola, tzv. dračia krv, ktorá sa v minulosti používala na farbenie látok.

…ktoré ma zaujali hlavne tým, že kvitnú na holých byliach bez jediného listu

Africké umenie je tu vystavené aj vonku. Naschvál som vybrala túto fotku, kde sa pomedzi kamenné sochy prepletajú veľké listy rastliny, ktorú poznáme tiež ako izbovú pod názvom filodendron.

Na Madeire sú to však veľké kríky, na ktorých dozrievajú takéto plody.

Rastlina sa odborne nazýva monstera skvelá a biela dužina týchto zelených šišiek chutí tiež skvele! Ale o tom si povieme neskôr…

Otváracie hodiny: každý deň (okrem 25. decembra): 9.30 – 18.00 hod.

Vstupné: 15 €, deti do 15 rokov zdarma

Viac informácií: montepalacemadeira

Ako sa sem dostať: autom, taxíkom, autobusmi 20,21,22 a 48 alebo lanovkou (z dolnej stanice v meste priamo k hlavnému vchodu do záhrady, cca 15 minút). My sme sa išli autom, pretože na lanovku čakal veľmi dlhý rad ľudí. Lanovkou sme sa zviezli naspäť do Funchalu, a tak sme si tiež mohli vychutnať úžasné výhľady.

(3) Botanická záhrada – Jardimo Botanico

Nachádza sa cca 4 km severovýchodne od centra mesta. Na ploche 8 hektárov pre mňa najväčšia a najzaujímavejšia prehliadka ohromujúcej rôznorodosti exotickej aj pôvodnej vegetácie. Veď tu rastie až vyše 2000 druhov rastlín!

V minulosti patril tento pozemok vplyvnej rodine Reid. William Reid, pôvodom zo Škótska, nechal postaviť prvý luxusný hotel na Madeire pre vyberanú európsku aristokratickú klientelu. V tejto časti si v roku 1881 postavili svoju rezidenciu, ktorú nazvali – podľa mňa veľmi výstižne vzhľadom na úspechy ich podnikania – Quinta do Bom Sucesso – Dom šťastného osudu. Rodina tu bývala do roku 1936, potom pozemok získala mestská správa a v roku 1960 bola pre verejnosť otvorená Botanická záhrada ako jedinečná zbierka exotických kvetov, stromov aj vtáctva.

V bývalom súkromnom sídle je umiestnené malé, trochu staromódne prírodovedné múzeum s vystavenými fosíliami a preparovanými vtákmi a morskými živočíchmi. Nič sa nestane, ak sem nenazriete, pretože to pravé, kvôli čomu ste sem prišli, je vonku.

Všetky rastliny majú tabuľky s miestnym a botanickým názvom, ako aj s označením krajiny pôvodu. Tak sa hneď v blízkosti budovy múzea oboznámite s endemickými (pôvodnými) rastlinami ostrova – s vyše storočnými vavrínovými stromami, ale aj kvetmi s názvom hadinec (echium). Jeho dva druhy sa označujú ako „pýcha Madeiry“. Väčší – echium candicans – rastie vo výškach nad 800 metrov n.m. – bol už žiaľ odkvitnutý. Museli sme sa uspokojiť aspoň s pár poslednými modrými kvietkami menšej rastliny – echium nervosum.

Pýchu Madeiry sme teda síce v plnej kráse nevideli, ale podľa mňa je aj tak symbolom ostrova strelícia, nazývaná aj rajský kvet, hoci pochádza z Južnej Afriky. Strelície rastú na Madeire takmer na každom rohu, dokonca aj na parkoviskách či benzínovej pumpe. Samozrejme, nesmú chýbať ani v Botanickej záhrade. Keď sa predo mnou objavil záhon, každá strelícia otáčala svoju hlavu iným smerom, takže vyzerali ako kŕdeľ zvedavých vtákov. Ten pohľad bol naozaj jedinečný a umocňoval ho ešte aj nádherný výhľad na Funchal.

Botanická záhrada je rozdelená do piatich častí:

1. už spomínané pôvodné rastliny – okolo 100 druhov

2. arborétum – záhrada drevín, kde vedľa seba rastú stromy z ekologicky kontrastných oblastí sveta, napríklad z Himalájí a trópov

3. sukulenty – väčšina pochádza z Južnej Ameriky

4. úžitkové rastliny – tropické a subtropické ovocné stromy – mango, papája, avokádo, kávovníky, cukrová trstina, aromatické a liečivé bylinky

5. park Loiro s papagájmi z celého sveta

Najznámejším fotomotívom je kvetinový koberec v strede záhrady. Fialové, červené, bordové, žlté, zelené a biele kvety sú perfektne zostrihané a usporiadané do rôznych geometrických vzorov. Na pravej strane je nápis s aktuálnym rokom a rokom otvorenia Botanickej záhrady.

Ale určite sa motívom vášho objektívu stanú aj topiary stromy – tuje, krušpán vždyzelený (buxus) a vtáčí zob zastrihnuté do kužeľov, gulí a iných tvarov.

Motýle sme síce nevideli žiadne, zato si na niektorých rastlinách spriadali svoje husté siete pavúky. Mňa zaujali ešte aj tieto rastliny:

Čínska zelená ruža, niekedy označovaná aj ako „škaredá kuriozita vo svete ruží“, i keď mne sa až taká škaredá nezdá

V čase našej návštevy kvitlo aj niekoľko zaujímavých druhov orchideí

Kvety exotických akácií z jemných ružových vlákien

Žlté kvety (cassia didymobotrya), ktoré keď trochu pomrvíte medzi prstami, tak vám budú prsty voňať ako popcorn

Červené kaskády drobných kvietkov russelia equisetiformis

Opäť vlnovec nádherný – no tentoraz som si viac všimla jeho kmeň, na ktorý sa vôbec nedá liezť, lebo je celý posiaty veľkými ostrými tŕňmi

Kigelia africká (salámový strom) ovešaná plodmi, ktoré mi pripomínali špekáčiky

Pre návštevu Botanickej záhrady odporúčam 1,5 – 2 hodiny. Záhrada sa nerozprestiera na plochej rovine, ale na svahu. Nezabudnite si preto obuť pohodlné topánky a vziať si so sebou aj bundu, lebo počasie tu môže byť chladnejšie než dolu v meste. Aj nám začalo popŕchať, a tak dobre padla šálka bylinného čaju a cheescake s marakujovou polevou v kaviarni priamo v záhrade.

Otváracie hodiny: každý deň (okrem 25. decembra): 9.00 – 18.00 hod.

Vstupné: 7,50 €, deti do 6 rokov zdarma, deti 6-12 rokov – 3 €

Viac informácií: tu

Ako sa sem dostať: autom, taxíkom, autobusmi 29, 30, 31 a 31A alebo lanovkou (zo stanice Monte, cca 5 minút). Viac informácií o lanovke: http://www.telefericojardimbotanico.com/