3 dni v Bruseli – Deň 2 - travel potpourri

Na nedávnej tlačovej konferencii v slávnej viedenskej galérii Albertina povedal jej riaditeľ, že za jeho detských čias krásne slnečné počasie znamenalo “počasie pre múzeum”. Mnohé galérie a múzeá, vrátane Albertiny, dlho nemali umelé osvetlenie. Ak ste si chceli užiť pohľad na obrazy, lepšie bolo ísť do múzea práve za slnečného počasia, keď prirodzené svetlo viac preniklo do výstavných priestorov. Dnes je situácia presne opačná. Do múzeí a galérií sa chodí hlavne vtedy, keď je vonku zima alebo prší.

V Bruseli je počasie veľmi nevyspytateľné. Jeden deň môže pražiť slnko a na druhý deň bude liať bez prestávky. Je dobré, ak máte spoľahlivú aplikáciu na predpoveď počasia, ktorá vám uľahčí plánovanie aktivít. Ja používam yr.no – v Bruseli sa osvedčila na 100 percent. Aj my sme si deň, keď malo pršať, ponechali na návštevu múzeí.

Opäť by som chcela odporučiť kúpiť si špeciálnu kartu Brussels Card (v ponuke sú 24-, 48- a 72-hodinové karty), ktorá vám umožní neobmedzené používanie verejnej dopravy, bezplatný vstup do viac ako 40 múzeí a zľavy pre ďalšie atrakcie.
Praktické informácie Brussels Card: cenník + zoznam múzeí + špeciálne zľavy

Viac info: tu

(1) Túru po belgických múzeách začneme na Mont des Arts (Hora umení), kde sa nachádzajú Kráľovské múzeá krásnych umení – Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique (Place Royale 1): 8 poschodí, 6 múzeí, vyše 20 tisíc malieb, kresieb a sôch, v súčasnosti najnavštevovanejšie múzeum v Belgicku.

Založil ho v roku 1801 Napoleon Bonaparte, otvorené bolo o dva roky neskôr. Hlavnú budovu navrhol slávny belgický architekt Alphonse Balat, hlavný architekt kráľa Leopolda II.

Vystavené exponáty sú usporiadané chronologicky. V jednej z najvýznamnejších častí – v Múzeu starých majstrov – návštevník získa prehľad o vývoji predovšetkým holandskej maľby od 15. až po 18. storočie. Múzeum má viacero obrazov od Pietra Bruegela st. (Ikarov pád, Sčítanie ľudu v Betleheme…) i jeho synov, ale sú tu diela aj od bruselského mestského maliara Rogiera van der Weydena, Hieronyma Boscha, Lucasa Cranacha, Antonyho van Dycka, Petra Paula Rubensa a ďalších svetoznámych maliarov. Jednou z top malieb je Smrť Marata od Jacquesa-Louisa Davida.

V zbierke Fin-de-Siecle-Museum si zas možno pozrieť diela umelcov od polovice 19. storočia po 1. svetovú vojnu (James Ensor, Georges Seurat, Paul Gauguin, Fernand Khnopff…).

V roku 2009 bolo v rámci Kráľovských múzeí otvorené Magrittovo múzeum. René Magritte (1898-1967) bol belgický surrealistický maliar, ktorý sa – ako jeden z mála umelcov – stal legendou ešte počas svojho života. Múzeum sa nachádza v budove neoklasicistického hotela Altenloh. Vystavených je tu okolo 200 jeho originálnych obrazov, kresieb aj sôch. Ríša svetiel – je séria 27 obrazov s týmto obľúbeným Magrittovým motívom. Jeden z troch najvýznamnejších obrazov z tejto série visí práve v tomto múzeu.

Viac informácií v anglickom jazyku: Musées royaux des Beaux-Arts

Poznámka: Magrittovi fanúšikovia by mali navštíviť aj René-Magritte-Museum (Rue Esseghem 35, Jette) – byt, v ktorom umelec žil od roku 1930 do roku 1957. Tu v rohu jedálne maľoval svoje obrazy. V spálni na posteli leží vypchatý maliarov pes Loulou.

Viac informácií v anglickom jazyku: Magritte Museum

***** Ak vonku neprší, pokochajte sa aj pekným výhľadom z Mont des Arts.

(2) Neďaleko Kráľovských múzeí nájdete aj Old England (Montagne de la Cour 2) – extravagandnú secesnú budovu zo skla a železa, pôvodne obchodný dom. Navrhol ho v roku 1899 belgický architekt Paul Saintenoy. Dnes sa tu nachádza Múzeum hudobných nástrojov.

V múzeu je veľké množstvo najrozličnejších hudobných nástrojov z rôznych kútov sveta. Môžete si ich nielen pozrieť, ale tiež započúvať sa do ich zvukov. Nechýba ani zmienka o našej fujare, žiaľ, len na fotografii. Nemajú vystavený ani jeden exemplár!

Samozrejme, že ale nesmie chýbať saxofón – tento nástroj totiž vymyslel belgický vynálezca a hudobník Adolphe Sax. Svoj vynález si nechal patentovať v roku 1846. Na prízemí sa nachádza veselá pestrofarebná veľká hracia skriňa, keď ju zapnú, jej hudba sa rozlieha po celom múzeu.

Jedno poschodie je venované stavbe a štýlu secesie (Art Nouveau po francúzsky).

Na najvyššom poschodí je reštaurácia – v čase mojej návštevy žiaľ zatvorená, ale výhľad na mesto sme našli v bočných okienkach.

Viac informácií v anglickom jazyku: Musée des Instruments de Musique

Poznámka: v Bruseli je veľa príkladov secesnej architektúry. Viaceré domy sú dnes múzeami, ktoré sú venované stavbe alebo architektovi. O nich však budem písať v samostatnom článku.

***** Ak vám to počasie dovolí, poprechádzajte sa ešte po okolí a nezabudnite si všimnúť Krútiace sa ucho. Toto ucho od amerického sochára Alexandra Caldera sa v Bruseli otáčalo už v roku 1958 na Svetovej výstave pred americkým pavilónom. Potom na pár rokov zmizlo a od roku 2000 sa opäť krúti práve tu na Mont des Arts.

(3) Belgičania stáli na špici avantgardy už od konca 19. storočia, žiaden div, že je v Bruseli aj veľké množstvo galérií. Ja som navštívila Galériu Valérie Bach (Rue Veydt 15), jednu z najkrajších galérií moderného umenia v meste. Je umiestnená v bývalom Kráľovskom krytom klzisku.

Viac informácií v anglickom jazyku: Valérie Bach

V priestranných krásnych miestnostiach sme si pozreli zaujímavé inštalácie spojené s videoprojekciou a meniace sa obrazy od francúzsko-venezuelského umelca Carlosa Cruz-Dieza.

***** Umelecké inštalácie nie sú ukryté len v galériách a múzeách, ale môžete ich stretnúť aj priamo na ulici. Jednou z nich je Bleus sur Jaune – Modrá na žltej (Place de la Justice) od francúzskeho konceptuálneho umelca Daniela Burena, ktorý toto miesto pokryl tzv. mestským lesom z 89 modro-bielych zástav na žltých žrdiach.

(4) Komiksy sa označujú ako Deviate umenie a Brusel zas ako hlavné mesto komiksov. Je im venované aj Múzeum komiksov – Centre Belge de la Bande Dessinée (Rue des Sables 20), ktoré zaujme nielen fanúšikov Tintina, Šmolkov a iných komiksových hrdinov, ale aj nadšencov secesnej architektúry, pretože múzeum sídli v budove, ktorú navrhol slávny belgický secesný architekt Victor Horta. Viac o múzeu v samostatnom článku: Brusel – hlavné mesto komiksov

***** Pekné počasie v meste odporúčam využiť aj na prechádzku po uliciach, na ktorých nájdete fasády domov pomaľované scénami zo slávnych starších i nových komiksov. Podrobnejšie informácie tiež vo vyššie uvedenom článku.

(5) Ak patríte k tým, ktorí sa namiesto na obrazy radšej dívajú na nablýskané výklady obchodov, potom sú pre vás tou správnou adresou Galeries Royales Saint-Hubert, tiahnuce sa od Marché aux Herbes cez Rue des Bouchers až po Rue de l´Ecuyer a s jednou menšou Galerie des Princes až po Rue des Dominicains. Kráľovské galérie patria k najstarším krytým nákupným pasážam v Európe. Navrhol ich mladý architekt Jean Pierre Cluysenaer ako náhradu za špinavé, zle osvetlené uličky s jednoduchými bytmi pre robotníkov. To sa nepáčilo Karlovi Marxovi, ktorý v tom čase prebýval v Bruseli. Majstrovské dielo, ktoré nazval “škaredou tvárou kapitalizmu”, bolo slávnostne otvorené v roku 1847 za účasti kráľa Leopolda I.

Dnes sú galérie obľúbeným miestom na nakupovanie – luxusný tovar ako kabelky, parfumy, svadobné šaty, knihy, šperky, čipky a pod. Na svoje si prídu aj milovníci čokolády, svoje obchodíky tu majú najlepšie belgické čokoládovne ako Godiva, Léonidas, Marcolini, Neuhaus či Délices du Roy. Predavači s bielymi rukavičkami vám naplnia krásnu darčekovú krabičku pralinkami podľa vášho výberu. Mimochodom, ročne jeden Belgičan zmlsne v priemere 6,8 kg praliniek!

V galériách si môžete posedieť v elegantných kaviarňach. Ja som si ku káve objednala vaflu a pri druhej návšteve som v Maison Dandoy uprednostnila chutné mandľové keksíky spekulatius. Majú ich tam obrovský výber!

Ako som tak sedela v kaviarni, pozorovala som ľudí pohybujúcich sa po pasáži a rozmýšľala som aj nad tým, ako ľahko sa dá slovo Love (láska) zmeniť na slovo Hate (nenávisť), a to nie iba vytvorené z tu vystavených hnedých (akoby čokoládových) písmen.

***** Ak je vonku pekne a vám sa nechce sedieť vnútri, môžete si vafle (gaufres) kúpiť v malých obchodíkoch alebo mobilných dodávkach priamo na ulici.

(6) Na záver sme si nechali prehliadku Európskej štvrte. Vstup do tejto časti začína na námestí Place du Luxembourg. Budova s hodinami je pozostatok starej fasády bývalej železničnej stanice.

Európsky parlament sídli vo veľkom sklenenom paláci Paul-Henri Spaak (meno podľa bývalého belgického premiéra, prvého predsedu EP) so 72 metrov vysokou kupolou v tvare valca. Bruselčania ho prezývajú Caprice des Dieux (Boží rozmar) podľa syra s rovnakým tvarom. Tu sa nachádza aj rokovacia sála, kde sa robia rozhodnutia týkajúce sa nás všetkých. V čase mojej návštevy sa žiadne plenárne zasadnutie nekonalo. Prehliadka v týchto priestoroch je možná aj pre individuálnych návštevníkov, nezabudnite si zobrať pas alebo občiansky preukaz, musíte tiež prejsť security kontrolou. Viac info v slovenčine: návšteva EP

Parlamentárium je návštevníckym centrom v Európskej štvrti a ponúka množstvo materiálu ohľadom histórie EÚ prostredníctvom bezplatnej interaktívnej výstavy. Audioguide je k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ – keď som si vyžiadala slovenčinu, dostala som najprv slovinčinu – v Európskom parlamente!! Musím sa priznať, že som sa tu nezdržala dlho. Informácie sú príliš podrobné, treba mať na to omnoho viac času a zrejme aj špeciálny záujem. Viac info v slovenčine: Parlamentárium

Lepšou alternatívou môže byť návšteva Domu európskych dejín (vstup voľný) v budove bývalej zubnej kliniky. Stála expozícia začína mýtom o bohyni Európe a približuje históriu starého kontinentu od dávnych čias až po súčasnosť a budúcnosť. Viac info v slovenčine: tu

Pred Paul-Henri Spaak budovou si nezabudnite všimnúť bronzovú sochu od Mayi Claerhout, symbolizujúcu Európu. Postava drží “E” alebo grécky epsilon – symbol eura.

Hlavným sídlom Európskej komisie je palác Berlaymont pomenovaný podľa kláštora, ktorý tu kedysi stál. Budova bola postavená ešte v 60. rokoch minulého storočia podľa návrhu architekta Luciena de Vestela, neskôr renovovaná a v roku 2004 opäť otvorená s novou fasádou z početných lamelových okien.

***** Za pekného počasia si môžete urobiť prestávku v neďalekom parku Parc Leopold spolu s ďalšími turistami, školákmi i eurokratmi. Akoby tu zasadal celý vtáčí parlament – husi preletovali z jedného miesta na druhé, rozčúlene gagotali na celý svet a postupne sa k nim pridávali kačky, čajky aj ďalšie vtáky.

Nečudujte sa, ak ľudia na lavičkách konzumujú hranolčeky. Len pár krokov odtiaľto – na Place Jourdan – stojí slávny stánok Maison Antoine. Podnik založil ešte v roku 1948 Antoine Desmet, dnes ho vedie už tretia generácia, je to najstarší, najlepší a najobľúbenejší “frietkot” v meste. Chodia sem aj domáci a niekedy si treba vystáť v rade aj polhodinu. Belgické pommes frites sú veľké ako ženský malíček, dvakrát fritované na hovädzom tuku, vďaka čomu ostávajú perfektne chrumkavé. Predávajú sa v papierových kornútikoch s omáčkou podľa vlastného výberu.

A na záver sa ešte môžete prejsť k neďalekému Víťaznému oblúku – Arcade du Cinquantenaire v rovnomennom parku. Jeho výstavba sa zrealizovala v roku 1905 k 75. výročiu Belgickej revolúcie. Na vrchole sa nachádza bronzová kvadriga. Ženské postavy v dolnej časti pamätníka reprezentujú belgické provincie. Stĺpové kolonády po oboch stranách ukrývajú mozaiky zobrazujúce scény z dejín Belgicka.

A ak vám ponuka múzeí nestačila, v priestoroch tohto monumentu sa nachádza: Kráľovské vojenské múzeum (zbrane, uniformy, vojenské lietadlá), Múzeum umenia a histórie (archeológia, úžitkové umenie a pod.) a Autoworld (300 rôznych modelov áut).

PREČÍTAJTE SI TIEŽ:

Brusel – Deň 1

Brusel – Deň 3

Brusel – hlavné mesto komiksov