Brusel – hlavné mesto komiksov

Kto by ich nepoznal? Sú celí modrí, vysokí ako tri jabĺčka, nosia biele nohavice a biele čiapky – Šmolkovia. Ak aj vy patríte k fanúšikom týchto postavičiek alebo iných klasických či novodobých komiksových hrdinov, potom je hlavné mesto Belgicka pre vás tou správnou adresou! S počtom viac ako 650 drží malé Belgicko rekord v najväčšej koncentrácii komiksových autorov na svete a Brusel sa označuje za hlavné mesto komiksov.

Ako to začalo

Na začiatku 20. storočia sa do Belgicka dostali prvé komiksy z Ameriky, ktoré inšpirovali viacerých autorov. Keď potom pred vojnou nacisti zakázali americké komiksy, o to viac sa otvorili možnosti pre vlastnú domácu tvorbu. Za priekopníka sa považuje George Van Raemdonck a jeho príhody dvoch postavičiek – Bulletje a Bonestaak – ktoré predznamenali začiatok histórie belgického komiksu.

Avšak prvým predstaviteľom komiksového umenia, ako ho dnes poznáme, bol Hergé, vlastným menom Georges Remi (jeho pseudonym vznikol fonetickým prepisom jeho iniciál v prehodenom poradí). V roku 1929 stvoril zvedavého reportéra Tintina, ktorý cestuje po svete so svojím verným bielym teriérom Snowym.

Na svoje prvé dobrodružstvo sa vydal v prílohe pre deti belgických novín Le Vingtieme Siecle do sovietskeho Ruska. Jeho príhody vychádzali až do 80. rokov minulého storočia, predalo sa ich 250 miliónov a staré titulné strany sa dnes na dražbách predávajú za astronomické sumy. Napriek tomu, že sa niektoré príbehy v súčasnosti označujú za rasistické, stále majú svojich verných fanúšikov. Patrí k nim aj Steven Spielberg, ktorý v roku 2011 zvečnil Tintina aj na filmovom plátne.

Ďalším globálnym úspechom sa stali Šmolkovia, ktorí sa po prvýkrát objavili v roku 1958 len ako vedľajšie postavy, keď sa dvaja priatelia Johan a Pirlouit (Čajka) vyberú hľadať výrobcu čarovnej flauty a dostanú sa do krajiny obývanej modrými škriatkami.

Vymyslel si ich bruselský rodák Peyo (Pierre Culliford) a vôbec netušil, že tieto figúrky budú mať taký úspech, že bude musieť vytvoriť o nich samostatný príbeh. Minialbum Čierni Šmolkovia v reálnej veľkosti Šmolkov vyšiel v nasledujúcom roku v špeciálnej prázdninovej edícii časopisu Spirou a bol o tom, ako Tatko Šmolko zachránil ostatných od epidémie spôsobenej muchou Bzz. Šmolkovia sa menili na čiernych a zlých. Za oceánom bola táto verzia neprípustná, a tak Peyo pre zámorský trh prefarbil čiernych Šmolkov na fialových.

Čoskoro pribudli ďalší kreslení hrdinovia a stále sa rodia noví. V Belgicku ročne vychádza 800 komiksových titulov, čo je 60% produkcie miestnych nakladateľstiev, a zároveň je to aj dôležitý vývozný artikel. V meste sa nachádza aj veľa obchodov, kde sa okrem komiksov predávajú aj všelijaké suveníry s obľúbenými figúrkami.

Centre Belge de la Bande Dessinée (Rue des Sables 20)

O tom, ako sú Belgičania hrdí na svoje tzv. deviate umenie, svedčí aj fakt, že v Bruseli je komiksom venované samostatné múzeum.

Nesídli len tak v hocijakej budove, ale v jednom z klenotov belgickej secesie. Návštevníkov upúta už aj jeho fasáda. Majstrovské dielo navrhol hviezdny architekt svojej doby Victor Horta na vrchole svojej kariéry. Obchodný dom Wacquez bol otvorený v roku 1906 a pôvodne sa tu predávali látky.

V interiéri zaliatom svetlom možno obdivovať sklenený strop, nádherné schodište, lampy, arabesky i železné stĺpy, ale dá sa posedieť aj v secesne zariadenej reštaurácii. V 70. rokoch hrozila budove pre jej schátralý stav demolácia, ale našťastie sa presadila kompletná rekonštrukcia, ktorú podporil nielen Hergé, ale aj ďalší veľký nadšenec komiksov – belgický kráľ Badouin.

Múzeum bolo otvorené 3. októbra 1989. V stálej expozícii nájdete informácie o histórii komiksu, ako aj o tom, ako vzniká – od prvých náčrtov až po hotový produkt. Veľká časť je venovaná najznámejším kresleným hrdinom a ich tvorcom. Vo vstupnej hale hneď upúta pozornosť červená raketa, s akou Tintin pristál na Mesiaci o takmer dve desaťročia skôr, než sa to podarilo americkým astronautom.

V šmolkovskej expozícii sú nielen známe modré figúrky, ale aj ich domčeky v tvare hríbikov a rôzne predmety z ich príbehov, prispôsobené veľkosti Šmolkov, napríklad malý drevený klavír, harfa a iné hudobné nástroje, telocvičné náradie, Gargamelovo laboratórium s nádobkami na jeho lektváre, ale dokonca aj čarovná flauta, o ktorú sa jednalo v prvom komikse, kde sa objavili títo populárni škriatkovia.

Všetky informačné ceduľky v múzeu a dokonca aj informácie o proticovidových opatreniach sú tiež doplnené komiksovými postavičkami. V obchode si na svoje prídu nielen zberatelia obľúbených figúrok, ale je tu aj bohatý výber komiksových zošitov. A komu to nestačí, môže si zájsť do knižnice múzea, kde si môže vybrať až z troch tisícok komiksov!

Viac informácií a praktické informácie: Múzeum komiksov

Hrdinovia v nadživotnej veľkosti

Bratia Daltonovci vylúpili banku a sú na úteku. Ale Lucky Luke (vytvorený v roku 1947 Belgičanom „Morrisom“ – Mauricom de Bévére) má už svoj kolt pripravený…

Nadrozmerná scéna na dome na konci ulice Rue de la Buanderie nie je jedinou komiksovou maľbou na fasáde v Bruseli.

Ako prvá sa objavila dvojica – Broussaille so svojou priateľkou Catherine od miestneho autora Franka Pé v ulici Rue Marché au Charbón v roku 1991. Obyvateľom hlavného mesta sa nápad zapáčil, dožadovali sa ďalších malieb, ktoré by vniesli do ulíc viac farieb i humoru. A tak mesto poverilo desiatky tunajších komiksových umelcov, aby pomaľovali ďalšie steny v belgickej metropole, dnes je ich vyše 50.

Na stanici mestra Stockel sú steny pomaľované až 140 postavami z 22 Tintinových príbehov. Hergé ich zhotovil krátko pred svojou smrťou v roku 1983.

Pre záujemcov sa ponúka tzv. Komiksová túra po dlažobných kockách Bruselu, ktorá vás zavedie k jednotlivým domom s pomaľovanými fasádami, k dispozícii je aj špeciálny plánik mesta: https://visit.brussels/en/article/the-walls-of-the-comic-strip-walk-in-detail

Okrem Centra komiksov existuje v Bruseli ešte MOOF – Múzeum originálnych figúrok (Horta Gallery – Rue du Marché Aux Herbes), zamerané viac na vizuálne 3D-stvárnenie obľúbených hrdinov.

Návštevník sa dozvie aj o Cene Raymonda Leblanca, ktorá sa každoročne udeľuje mladým talentom. Pred múzeom stojí 5-metrový Šmolko a v susedstve sa nachádza aj predajňa špecializovaná len a len na Šmolkov.

Viac informácií o tomto múzeu: MOOF

V meste sú ale aj ďalšie múzeá (napr. venované Marcovi Sleenovi, autorovi Nera), sochy, galérie a predajne špecializované na umenie komiksu. Každý rok sa v Bruseli koná aj Festival komiksov. Okrem výstav, autogramiád, besied a pod. sa koná aj Balloon´s Day Parade, kedy sa nad bruselskými bulvármi vznášajú veľké nafúknuté postavy zo známych komiksov.

Zaujímavou časťou v Múzeu komiksov je aj expozícia, predstavujúca nové pasy, ktoré sa vydávajú od februára 2022. Svoju hrdosť a lásku ku kresleným hrdinom preniesli Belgičania na stránky svojich cestovných dokladov. Najznámejšie postavičky sú zobrazené na cestách alebo s cestovateľskými artefaktmi. Čísla jednotlivých strán sú v komiksových bublinách a téme sa prispôsobil aj typ písma.

Prečítajte si tiež:

Brusel – Deň 1

Brusel – Deň 2

Brusel – Deň 3

Tento článok bol v upravenej verzii publikovaný v mesačníku SME-Kultúrny život – marec 2022.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri