Keukenhof – tulipánový raj všetkých farieb

Je to jedno z miest, ktoré ste už stokrát videli na obrázkoch v časopisoch alebo na sociálnych sieťach, a predsa keď ste tam, zostanete stáť užasnutí. Tá záplava kvetov, množstvo ich farieb a tvarov vás jednoducho premôže. Veď Keukenhof je vraj najkrajšia jarná záhrada na svete!

No treba počítať aj s tým, že rovnako, ako vás šokuje to množstvo kvetov, tak vás šokuje aj množstvo ľudí. Zatiaľ čo v roku 2014 po prvýkrát prekročil počet návštevníkov 1 milión, v súčasnosti je návštevnosť už 1,4 mil. A to v priebehu iba 8 týždňov!

My sme do Keukenhofu prišli zavčasu ráno autom. Parkovisko je tu obrovské, ale už aj o tomto čase bolo dosť plné. Pred vchodom sa tlačil početný dav ľudí. Ale do záhrad sme sa dostali pomerne rýchlo. Nezabudnite si pri vchode zobrať mapku areálu. Park má rozlohu 32 hektárov, je lepšie postupovať podľa plánika, hoci náhodné objavovanie nových a nových kvetinových dizajnov má tiež svoje čaro.

Výhoda veľkej plochy areálu spočíva v tom, že sa ten dav spred vchodu rozptýlil do všetkých strán a vy už potom necítite stiesnenosť z masy ľudí. Akurát, ak si chcete odfotiť niečo špeciálne, niekedy musíte počkať, kým si tam ostatní zapózujú vo všetkých polohách vhodných pre fotky na sociálnych sieťach. Ja som dosť dlho čakala, kým sa uvoľnia tieto veľké dreváky a potom tí ostatní zostali prekvapení, že si tam nechcem urobiť selfie, ale že chcem proste odfotiť len tie dreváky. 🙂

My sme do Keukenhofu prišli v roku 2024 – kvetinový obrazec pripomínal návštevníkom jubileum: 75 rokov od konania prvej výstavy.

Už 75 rokov teda Keukenhof otvára svoje brány, aby sa ľudia mohli pokochať týmto tulipánovým rajom. Ale ako vlastne vznikla tradícia pestovania tulipánov v Holandsku a ako sa prvé tulipány dostali do Európy?

Tulipán, trváca cibuľovitá rastlina, pochádza z Ázie. Už v Osmanskej ríši si tento kvet veľmi cenili. Sultán Sulejman Nádherný poslal do Viedne v roku 1554 po rakúskom veľvyslancovi vzácny dar pre cisára Karola V. – kvety a cibuľky tulipánov. Viedenčanom sa nové kvety páčili, najmä pre ich intenzívnu farbu. O 20 rokov neskôr sedel na tróne Maximilián II. (to je ten, čo bol ako prvý korunovaný v Bratislave). Za riaditeľa svojej cisárskej záhrady vymenoval Carolusa Clusia. Clusius sa dnes považuje za priekopníka modernej botaniky a odborného záhradníctva. Viedeň mu vďačí nielen za tulipány, ale aj za pagaštan konský a zemiaky. S tulipánmi robil veľa šľachtiteľských pokusov.

Keď sa potom stal v roku 1593 profesorom na univerzite v Leidene, do Holandska s ním odcestovali aj tulipány. Clusius tu založil univerzitnú záhradu Hortus Academicus, kde pestoval aj tulipány. O cibuľky mali záujem rôzni pestovatelia, ale Clusius ich aj naďalej chcel používať len na výskumné účely. A tak mu počas jednej noci niekoľko cibuliek ukradli… Tak sa v Holandsku začali pestovať tulipány.

V Keukenhofe nájdete aj rekonštrukciu Clusiovej záhrady. Pozrite sa na prvú fotku – koľko rôznych tulipánov tu vidíte? V tejto Historickej záhrade sú vysadené aj druhy, ktoré sa pestujú už po štyri storočia!

V 17. storočí existovalo už vyše tisíc odrôd, pričom najmenej polovica boli jedinečné holandské druhy. Niektoré tulipány v Historickej záhrade pripomínajú aj tie vzácne odrody vo váze na obraze od Jacoba Marrela v múzeu Rijksmuseum v Amsterdame.

Obrovský záujem o tieto kvety vyvolalo kríženie farieb. Tak sa začal tulipánový ošiaľ. Tulipánová horúčka dosiahla vrchol v rokoch 1634-37, kedy malo 6 cibuliek rovnakú hodnotu ako elegantný meštiansky dom v Amsterdame. V Utrechte zas niekto vymenil pivovar za 3 vzácne cibuľky. Dokonca bol prijatý tulipánový zákon, na základe ktorého hrozilo za poškodenie cibuliek väzenie. Túto tulipánovú mániu zachytili viacerí maliari na svojich plátnach. Pravdepodobne najznámejší je obraz Jana Brueghela ml., na ktorom obchodujú s tulipánmi opice, oblečené v typických holandských oblekoch. Na obraze vidno aj tie najvzácnejšie tulipány – rozmarne tvarované, biele alebo žlté s červenými plamienkami. Avšak po krátkom čase väčšina cibuliek týchto špeciálnych kvetov zhnila, bublina praskla a investori skrachovali. Bol to prvý krach na burze. Až v 20. storočí sa zistilo, že tie pôsobivé plamienkové efekty na kvetoch spôsoboval vírus.

Ale svojím spôsobom pretrváva tulipánová mánia do dnes. V Keukenhofe. Po dobu 8 týždňov tu na vás čakajú milióny rozkvitnutých jarných cibuľovín, samozrejme, hlavne tulipánov. Niektoré sa vlnia na trávniku ako nekonečná farebná rieka…

…iné rastú v kruhoch…

…alebo sú vysadené do pravidelných štvorcov.

To množstvo je naozaj ohromujúce. Toľko kvetov, toľko farieb, toľko tvarov! Niektoré tulipány majú dvojité kvety alebo také plné, že pripomínajú kapustu.

V ďalšom záhone ma zas upútali tulipány ako veľké gule…

…a ešte väčšie gule, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako pivónie alebo misky s jahodovou zmrzlinou.

Ako som už spomínala, Keukenhof počas mojej návštevy slávil jubileum. V roku 1949 prišlo 10 pestovateľov cibuľovín a exportných spoločností s myšlienkou, usporiadať výstavu rozkvitnutých kvetov na neďalekom vidieckom statku. Nasledujúci rok Keukenhof otvoril svoje brány verejnosti. Podujatie sa okamžite stalo hitom. Výstavu si prišlo pozrieť vyše 230 tisíc návštevníkov!

V parku sa nachádza niekoľko pavilónov. Svoje názvy dostali podľa krstných mien členov holandskej kráľovskej rodiny. Kráľovná Juliana bola už pri otvorení menovaná patrónkou parku a zostala jeho vernou návštevníčkou po celý svoj život. Keukenhof bol tiež jedným z miest, kde (vtedy ešte) princ Viliam Alexander po prvýkrát predstavil Holanďanom svoju budúcu manželku Máximu. Žiaden div, romantické zákutia plné nádherných kvetov sú nielen obľúbeným motívom svadobných fotiek, ale každý deň tu vraj dôjde k minimálne jednému požiadaniu o ruku…

Pavilón Juliana bol v roku 2024 celý venovaný Jubilejnej výstave. Staré fotografie a rôzne predmety rozprávali príbeh tejto jedinečnej záhrady, približovali zákulisie Keukenhofu od roku 1949 a súčasne oboznamovali návštevníkov s plánmi do budúcna. Boli tu vystavené aj krásne holandské dobové kostýmy, no mňa najviac upútali tulipánové vázy.

Už koncom 17. storočia začali manufaktúry v Delfte vyrábať tieto slávne vázy s otvormi pre každý jednotlivý kvet. Niektoré boli niekoľkoposchodové v tvare pyramídy, často vysoké až 1,5 m! Z tých originálnych sa zachovalo len málo, 5 váz môžete uvidieť tiež v múzeu Rijksmuseum v Amsterdame. Ale podobné vázy sa vyrábajú aj dnes, sú tiež krásne a do výleviek môžete nastrkať aj iné kvety.

Aj v ďalších pavilónoch boli zaujímavé, špeciálne výstavy. V jednom si na svoje prišli milovníci kvetov amarylis.

V pavilóne Oranje Nassau boli vo vázach naaranžované úžasné kytice nielen z tulipánov.

Ale rýchlo zase naspäť von do záhrad! Najmä, keď sa obloha začala zaťahovať a hrozil dážď (jarné počasie je aj v Holandsku vrtkavé). Tak bolo treba využiť čas, aby sme toho ešte veľa stihli uvidieť vonku.

Značný ruch bol pri veľkom jazere. Ľudia tu stáli v rade, aby si vyskúšali “chodenie po vode”. Medzi pestrofarebnými záhonmi sa vynímali dve jednoduché biele sochy tulipánových cibuliek.

Umenie sme stretli aj na iných miestach v parku. Niekde to boli klasické sochy, ako toto rozkošné dievčatko v holandskom kroji s jedným malým tulipánom v ruke…

…inde to boli zas veselé artefakty sviežich farieb ako kvety naokolo.

Každých pár krokov znamenalo objavenie nového dizajnu alebo nového druhu tulipánov. Zadívajte sa aj na jednotlivé kvety, nielen na celý záhon. Mňa fascinovali tieto červené tulipány – na prvý pohľad jednoduché, ale keď sa pozriete bližšie, objavíte rôzne odtiene, akoby namaľované štetcom.

Alebo tie tulipány s rozstrapkanými okrajmi. Niektoré vyzerali úplne ako karafiáty.

A čo čierne tulipány? Tento tajomný kvet v skutočnosti neexistuje. Jeho farba je skôr tmavo fialová alebo hnedá, v určitom svetle môže však pôsobiť ako čierna. Mnohí pestovatelia sa usilujú o vypestovanie odrôd s čo najtmavšom farbou. Akiste ich k tomu inšpiruje aj román Čierny tulipán od Alexandra Dumasa alebo film s Alainom Delonom.

Každý kvet je jedinečný. Mňa prekvapili aj tieto jemné ružové tulipány, ktoré si na vonkajších lupienkoch uchovali zelenú farbu puku. A čo poviete na tie zelené tulipány? Musela som sa na ne pozrieť veľmi zblízka, aby som sa presvedčila, že to nebol puk, ale rozkvitnutý kvet.

Možno ste si už podľa fotiek všimli, že hoci je Keukenhof hlavne o tulipánoch, boli tu vysadené aj iné jarné cibuľoviny. Najviac narcisy, rôznych odrôd a odtieňov žltej.

Výsadbu spestrovali aj hyacinty a drobné strapce sýtomodrých modríc (lat. Muscari)…

…a tiež vysoké korunovky kráľovské (Fritillaria Imperialis) s oranžovými zvončekovitými kvetmi.

Samozrejme, že aj mňa na tých prechádzkach okolo bohatých záhonov napadla otázka, koľko tu vlastne tých kvetov je?

Každý rok na jeseň 100 najlepších firiem dodá do Keukenhofu 7 miliónov cibuliek! Pre každého vystavovateľa pripraví záhradný dizajnér špeciálny dizajn – dôležité sú pre neho informácie: farba kvetov, výška a doba kvitnutia. V októbri začnú záhradníci cibuľky vysádzať. Ručne! Trvá to takmer tri mesiace. Vysádza sa v troch rôznych vrstvách (tzv. lasagne výsadba). Keďže doba kvitnutia sa líši, po celých 8 týždňov je tu čo obdivovať. Pred každou sezónou sa vysieva aj nová tráva, aby kvety lepšie vynikli na čerstvom zelenom pozadí.

Na jednom mieste sme uvideli fúriky naplnené odrezanými kvetmi. Väčšina cibuliek vydrží 2-3 roky, V prvý rok sa kvet musí rýchlo odrezať, aby všetka sila prešla do cibuľky. Na konci sezóny sa všetky cibuľky musia vykopať.

Na záver našej túry po Keukenhofe sme sa ešte zastavili pri veternom mlyne. Tam bolo asi najviac ľudí, všetci sa chceli dostať hore na mlyn, aby odtiaľ mohli obdivovať tulipánové polia. My sme tento výhľad vynechali, rozhodli sme sa radšej priamo navštíviť tieto polia.

Praktické informácie:

Adresa: Keukenhof, Stationsweg 166a, Lisse

Otváracia doba: pre rok 2025: od 20. marca do 11. mája, inak nájdete aktuálne informácie na stránke: Keukenhof

Park je otvorený od 8.00 do 19.00 hod.

Ak cestujete individuálne, vstupenky by ste si mali rezervovať čo najskôr. Predaj vstupeniek a parkovacích lístkov online: TU

Neďaleké tulipánové polia si môžete pozrieť v rámci krátkej plavby loďkou – nastúpite pri veternom mlyne (v čase našej návštevy loďky nepremávali) alebo si pri hlavnom vchode požičať bicykel a vydať sa na cyklotrasu medzi poliami.

V okolí Keukenhofu je veľa tulipánových polí. My sme si urobili asi tri zastávky, aby sme obdivovali nekonečné pásy rozkvitnutých kvetov rôznych farieb. Vyzeralo to tak, akoby sa dúha zniesla na zem.

Zastavili sme sa aj pri zámku Kasteel Keukenhof. V pôvodných dunách tu najprv postavili vidiecky dom Keukenduyn. V 17. storočí dom prebudovali na zámok. Základom dnešného kvetinového parku Keukenhof bola vlastne anglická záhrada okolo tohto zámku, ktorú v roku 1857 vytvoril krajinný architekt Jan David Zocher.

V súčasnosti je pozemok voľne prístupný, vhodný na prechádzky. Je tu vystavených veľa moderných umeleckých diel. Celá Umelecká trasa meria 1,5 km.

Uprostred zelene sme objavili aj budovu múzea LAM. Jeho medzinárodná zbierka obsahuje umelecké diela súvisiace s jedlom, nápojmi a nakupovaním. Na návštevu múzea nám už ale neostal čas. Viac informácií: LAM Museum

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri