Mali Lošinj – 15 zastávok na načerpanie vitality – Časť 2

Chorvátsky ostrov Lošinj je ako “ostrov vitality” ideálnym miestom pre ideálnu dovolenku. V rámci projektu “Taste of Vitality” som mala možnosť navštíviť niekoľko miestnych reštaurácií v meste Mali Lošinj, ktorým bolo udelené označenie Taste of Vitality za niektoré pokrmy.

Prosím, prečítajte si najprv 1. ČASŤ TOHTO ČLÁNKU.

Druhý deň našej gastronomickej túry:

6. Breakfast Club

Druhý deň sme začali našu túru vitality, ako sa patrí – raňajkami. A to v raňajkovom klube, kde nás privítala majiteľka Martina Perić.

Je to veľmi sympatický podnik (otvorený každý deň) s veľmi premyslenými detailmi. Martinin manžel je grafik, čo vidno nielen na veľmi peknom interiéri, ladenom do žlta a modra, ale na stenách visia aj jeho plagáty s letnou tematikou.

Breakfast Club získal značku vitality za pokrmy, v ktorých bohato používajú lošinjské bylinky:

Šakšuka je pôvodom severoafrický zeleninový pokrm, pôvodný význam arabského slova je „zmes“. Na panvici sa najprv pripraví zeleninová zmes, ktorej hlavnou zložkou sú paradajky, cibuľa a paprika. Do takmer hotovej hmoty sa potom urobia jamky, kam sa vyklepnú vajíčka, ktoré sa v pokrme uvaria namäkko.

Klub ponúka raňajky aj formou donášky vo veľkým krabiciach, tiež s vlastným dizajnom.

Adresa: Lošinjskig Brodograditelja 78, Breakfast Club

7. Múzeum Apoxyomena

Ďalšia naša zastávka nebola spojená s ochutnávkou jedla. V starovekom Grécku bola telesná krása a sila považovaná za znak cnosti a dokonalosti. Neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti boli atléti. Apoxyomenos – “Škrabka” je socha, predstavujúca nahého atléta, ako si po športovom zápolení zoškrabuje z tela olej, pot a špinu pomocou malého zakriveného nástroja – škrabky (preto jeho prezývka), ktorú Gréci nazývali stlengis a Rimania strigil. Tieto sochy boli veľmi obľúbené. Najznámejšiu vytvoril Lysipp, dvorný sochár Alexandra Veľkého. Tento bronzový originál sa stratil, ale boli vyrobené jeho kópie. Najznámejšie sa nachádzajú v múzeách vo Florencii, Viedni a v meste Mali Lošinj. Múzeum (budova s balkónom) sa nachádza na promenáde, oproti zakotvenej plachetnice Nerizenac.

Chorvátskeho Apoxyomena objavil belgický turista v roku 1996 pri potápaní pri ostrovčeku Vele Orjule. Socha ležala na piesočnatom dne zakliesnená medzi dvomi skalami. O tri roky neskôr, 27. apríla 1999 tím archeológov a potápačov vytiahol 192 cm vysokú sochu atléta z hĺbky 45 metrov. Zaujímavé je, že sa zrejme do mora nedostala z potopenej lode, pretože žiadne iné predmety sa v jej blízkosti nenašli. A tak sa aj vy môžete zamyslieť nad tým, prečo niekto vyhodil tento artefakt do mora?

Zadná časť sochy bola dosť poškodená, chýbal ľavý malíček a vložky do očných jamiek. Zreštaurovanie sochy, ktorá 2000 rokov odpočívala na morskom dne, trvalo šesť rokov. A ako sa určil jej vek? Socha je dutá, v jej vnútri si urobila hniezdo praveká myš a nanosila sem zásoby potravy. Práve podľa nich archeológia odhadujú, že tento Apoxyomenos pochádza z 2. alebo 1. storočia p.n.l.

Bývalý palác Kvarner, ktorý dovtedy chátral, sa zrenovoval, a teraz v ňom sídli toto zvláštne “Múzeum jednej jedinej sochy”. V niekoľkých miestnostiach sa dozviete viac o podmorských nálezoch v regióne, o kulte tela a atlétoch v starovekom Grécku, ako aj o objavení a rekonštrukcii tejto vzácnej sochy.

Na záver vojdete do miestnosti, ktorá je celá pre tohto krásneho mladíka. Nesmie sa tu fotiť, ale na oboch bočných stenách sú malé okrúhle okná, cez ktoré si Apoxyomena odfotiť môžete.

Viac informácií: Múzeum Apoxyomena

Múzeum je zatvorené v pondelok.

Načerpaní novými vedomosťami (lebo aj to patrí k našej vitalite) sme pokračovali v prechádzke po promenáde, lemovanej reštauráciami a kaviarňami. Niekto obdivoval zakotvené člny, ja som sa kochala tunajšou flórou. Našla som tu nielen tie fialové astry, ale aj tyčinkovec, ktorý poznám z Madeiry. Podľa tvaru kvetov sa mi názvy tohto kríka pozdávajú vhodnejšie v iných jazykoch: štetkovec (česky), bottlebrush (anglicky) a Flaschenputzer (nemecky).

8. Reštaurácia Deveron

Na promenáde sme navštívili reštauráciu Deveron, kde nás privítal náš hostiteľ Ivan Milanović. Karin Mimica mu odovzdala certifikát za tieto pokrmy:

Uvarená chobotnica sa zlisuje a potom sa krája na tenučké plátky. Food styling bol dokonalý – tenké plátky na rukole, ozdobené reďkovkami, sušenými a cherry paradajkami, ochutenými lošinjskými bylinkami a citrónovo-olivovou marinádou.

Tento pokrm ma skutočne prekvapil. Len sa dobre pozrite na fotku a začnite hľadať všetky tie druhy ovocia a zeleniny: hrozno, čučoriedky, reďkovky, jablko, mandarínky, kivi, pistácie, paradajky, zrnká granátového jablka, mandle… Dozvedeli sme sa, že na ostrove majú dosť mandľovníkov, pretože podľa tradície sa pri narodení dieťaťa zasadí jeden mandľový strom. Tento šalát bol super osviežujúci. Výborná kombinácia všetkého možného.

Reštaurácia má aj pekný interiér, ale kto by za takého krásneho dňa sedel vnútri? Lepšie je vychutnať si pohár prosecca s výhľadom na modrú oblohu a modrú vodu v zálive.

Adresa: Vladimira Gortana 32, Deveron

9. Cukráreň a zmrzlináreň Moby Dick

Cukráreň sa nachádza neďaleko tejto peknej fontány.

Hoci bol len koniec apríla, slnko už bolo silné a človek by sa rád v tej fontáne osviežil. No ešte lepšie osvieženie nás čakalo v tejto cukrárni – nápoje na vitalitu, za ktoré majitelia, rodina Goleš, získali certifikát.

Prezentovali nám tieto nápoje: Red Lava (Červená láva – mrkva, jablko, cvikla a zeler), Mint Lemonade (Mätová limonáda – citrón, mäta a ľadová drť), Exhaustion Fighter (Bojovník proti únave – jablko, mrkva a pomarančový džús), Green Monster (Zelené monštrum – jablko, mrkva, mangold a citrón – bohaté na magnézium) a Summer Tonic (Letný tonic – ananás, uhorka, jablko a mäta).

V ponuke okrem týchto nápojov nájdete aj smoothies, shakes, ľadové, ale aj teplé nápoje. A samozrejme, aj zmrzlinu. Ja som si vybrala tunajšiu špecialitu – figovú zmrzlinu. Bola to skvelá voľba!

Tu som mala možnosť ochutnať aj ďalšiu lokálnu špecialitu – krokant – zmes z mandlí a karamelizovaného cukru. Po celé generácie sa zachovala tradícia rituálneho rozlámania krokantu pomocou meča, ktorý sa často drží v oboch rukách. Robievalo sa to na rôznych oslavách a malo to priniesť šťastie a prosperitu. Krokant je tiež dobrý tip na chutný suvenír. Len ho potom doma musíte položiť na misku, rozlomiť lyžicou a potom sa podeliť s ostatnými.

Adresa: Vladimira Gortana 38, Moby Dick

Pomaly sme sa presúvali na druhú stranu zálivu. Odtiaľto sme videli budovu múzea a tiež reštauráciu Deveron, ktorú sme navštívili počas obeda.

Z tejto strany sa nám tiež otvoril pohľad na zvonicu, ktorá stráži mesto aj prístav. Veža je súčasťou kostola Narodenia Panny Márie z roku 1857. Je to rozpoznateľný orientačný bod, spájaný s identitou mesta.

10. Hostinec Baracuda

Ak ešte vládzete čítať tento článok, tak by ste mali vedieť, že ja som to mala omnoho ťažšie. Stále nové miesta, stále nové delikatesy, ktorým človek len ťažko dokáže odolať, hoci má už plný žalúdok. No každá reštaurácia ma vždy prekvapila niečím novým.

Baracuda je najstaršia rybia reštaurácia v meste. Každodenné menu musia prispôsobovať úlovku. Certifikát dostali za carpaccio zo zubáča, ale keďže táto ryba nebola k dispozícii, ochutnali sme…

K týmto kulinárskym priam umeleckým výtvorom boli podávané vína z vinárstiev Benvenuti a Galić.

Adresa: Priko 31, Baracuda

11. Reštaurácia Noštromo

Náš hostiteľ Mario Perić nám predstavil jedlá, ktoré získali značku Taste of Vitality:

Úprimne? Tie figy bolo zatiaľ to jediné, čo mi na tejto gastronomickej túre nechutilo. 🙂

Reštaurácia získala certifikát aj za rybu pečenú v soli na lošinjský spôsob. Na 1 kg ryby treba až 2 kg soli. Soľ sa zmieša s tromi bielkami a citrónovou kôrou. Ryba musí byť čerstvá, nie zamrazená. Do vnútra ryby sa vložia bylinky a potom sa ryba obalí soľnou hmotou. Vytvorí sa tak pevná, hrubá kôra. Ryba po upečení ostane šťavnatá a nasiata arómou z byliniek. Ako bonus sme dostali aj ukážku filetovania takýchto rýb (morský vlk) upečených v soli.

Prezentácia bola spojená s ochutnávkou vín z vinárstva Deklić.

Adresa: Priko 54, Noštromo

12. Diana Steakhouse

Táto reštaurácia sa nachádza vo veľmi peknom prostredí, blízko pláže. Zopár ľudí sa už aj kúpalo v mori, iní sa len slnili alebo vyhrievali na aprílovom slnku.

Podľa názvu by ste určite čakali, že nám tu ponúknu steaky. Áno, steaky v ponuke majú, ale označenie Taste od Vitality dostali za iné jedlá:

Kúsok hovädzieho mäsa bez kosti sa rýchlo opečie na panvici, potom sa nakrája na tenké plátky a podáva sa na korenenej rukole a nasekanom rozmaríne s tenkými hoblinkami parmezánu.

Nonina maneštra je tradičná výdatná polievka, podobná talianskej minestrone. V tejto reštaurácii ju pripravujú obohatenú o zelenú šošovicu, cuketu, mrkvu, hrášok, zemiaky, slaninku a paradajky.

Adresa: Šetalište Dr. Alfreda Edlera von Manusso, Montesole 2, Diana Steakhouse

13. Reštaurácia Za Kantuni

Dlhý deň sme zakončili večerou opäť v meste, v reštaurácii Za Kantuni. Privítal nás šéf Miro Blondić s úžasne vyzerajúcim šalátom z chobotnice na tanieri.

Ale úžasne vyzerali (a chutili) aj ostatné pokrmy, vyznamenané značkou vitality:

Reštaurácia poskytuje veľmi príjemné prostredie na posedenie, na stenách visia staré pohľadnice z doby, keď sa mestu ešte hovorilo po taliansky Lussinpiccolo a po nemecky Klein-Lötzing. Ak sem zavítate, určite si všimnite starú čiernobielu fotografiu s palmami. Pomerne malými palmami…

Počas večere sme mohli ochutnať vína z vinárstiev Valenta a Komadina. Mne najviac chutilo červené víno Sansigot (Komadina).

Na záver nám ešte šéfkuchár pripravili prekvapenie. Konečne som mala možnosť vidieť peku.

A čo sa pod pekou pieklo? Chobotnica. To bola tá najchutnejšia bodka za celým večerom.

Keď budete z reštaurácie odchádzať, nezabudnite si všimnúť dve palmy. Vysokánske palmy! To sú tie palmy zo starej fotografie! Začiatkom 20. storočia bol na mieste dnešnej reštaurácie hotel Dreher s reštauráciou so záhradnou terasou s palmami.

Adresa: Vladimira Gortana 25, Za Kantuni

PREČÍTAJTE SI AJ ČASŤ 3

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri