Schönbrunnská kaplnka – skrytý klenot v barokovom paláci

Zámok Schönbrunn je suverénne najnavštevovanejšou pamiatkou vo Viedni. Pred pandémiou, v roku 2019, ho navštívilo vyše 4 miliónov návštevníkov! Bývalú letnú rezidenciu Habsburgovcov nevynechá pri návšteve rakúskej metropoly hádam nikto. Je to obrovský komplex – 1441 miestností, z toho 45 sprístupnených – Zrkadlová sieň, Čínsky oválny kabinet, Modrý čínsky salón, tzv. Miliónová izba… Nie každý však vie, že sa v zámku nachádza aj kaplnka.

Kaplnku nenájdete ani podľa kríža ani podľa veže. Pripomenúť, že ste v blízkosti svätostánku, vám však môže zvonenie zvonu. Tento zvon pochádza z dielne Johanna Divala, bol odliaty v roku 1715 a váži takmer 50 kg. Kde je teda vchod do kaplnky? Keď vojdete do areálu, postavíte sa tvárou k palácu, uvidíte centrálne schodisko. Vľavo od neho sa nachádza východné krídlo – v ňom je umiestnená kaplnka a vchod je presne oproti schodisku.

Zámok aj s kaplnkou dal postaviť cisár Leopold I. na konci 17. storočia pre svojho syna a následníka Jozefa I. Stavbu naprojektoval najvýznamnejší barokový architekt Johann Bernhard Fischer von Erlach. Kaplnka bola zasvätená Márii Magdaléne, ktorá bola aj ústrednou postavou obrazu na hlavnom oltári od cisárskeho dvorného maliara Johanna Michaela Rottmayra z roku 1707. Každý rok sa 22. júla konal veľký sviatok patrónky kaplnky. Procesia prechádzala nádvorím, popri kvetinových záhonoch a aleji stromov s perfektne zastrihnutými korunami pokračovala k neďalekému Kostolu Maria Hietzing a potom sa sprievod vrátil k zámku.

Dnes túto pôvodnú patrónku pripomína stropná freska z roku 1744 od Daniela Grana (ak ste navštívili reprezentačnú sálu rakúskej knižnice Prunksaal, určite si pamätáte jeho nádherné nástenné maľby v kupole knižnice). Mária Magdaléna vzhliada k zosobneniam troch božských cností, ktorými sú viera, nádej a láska.

Postava so srdcom v ruke ako symbolom lásky nezameniteľne nesie črty mladej Márie Terézie. Keď táto panovníčka dostala Schönbrunn ako dar od svojho otca, cisára Karola VI., povolala svojho obľúbeného architekta Nicola Pacassiho, aby zámok prestaval podľa jej predstáv. Kaplnky sa rekonštrukcia takmer nedotkla, Mária Terézia však zmenila jej patrocinium na Zásnuby Panny Márie, ktoré sa slávia 23. januára. Pôvodný oltárny obraz presťahovali do Augustiniánskeho kostola (Augustiner Kirche), kde ho možno vidieť aj dnes. Kaplnka bola znovu vysvätená 29. apríla 1745. Autorom nového oltárneho obrazu bol Paul Troger, jeden z hlavných predstaviteľov rakúskeho neskorého baroka. Na obraze sú Jozef a Mária, svetelné a tieňové efekty okolo ich nápadne štíhlych postáv takmer vytvárajú ilúziu trojrozmernosti.

Mramorový oltár pochádza z okruhu rakúskeho sochára Georga Raphaela Donnera, ktorý mal 11 rokov svoju dielňu vo vtedajšom Prešporku (je autorom súsošia sv. Martina v bratislavskom dóme).

Po stranách oltára stoja dvaja anjeli v zbožných pózach a v strede upútajú pozornosť zlaté dvierka. Reliéf s pietou na dvierkach vytvoril samotný Donner.

Keď v roku 1741 Donner zomrel, oltár dokončil jeho žiak Franz Kohl, pôvodom z Čiech, a zároveň sa aj oženil s vdovou po svojom majstrovi. Kohl je autorom dvoch pozlátených olovených sôch na bočných stenách: Mater Dolorosa a Ján Krstiteľ.

Ľavá strana kaplnky bola určená ženám. Preto sa tu nachádza už spomínaná socha Bolestnej Matky Božej s mečom v hrudi, ako aj bočný oltár – obraz malej Márie s jej rodičmi, Joachimom a Annou (patrónkou žien a všetkých ženských povolaní), ako svoju dcéru zaúčajú do modlitby a čítania Starého zákona.

Pravá (južná) strana je mužská: Kohlova socha Jána Krstiteľa s baránkom a krížom a oltárny obraz Jána Nepomuckého. Obidva obrazy na bočných stenách sú dielom benátskeho maliara Giovanniho Battistu Pittoniho.

Všimnite si aj malého anjela s gestom mlčania v dolnej časti obrazu s Jánom Nepomuckým, ktorý symbolizuje zachovávanie spovedného tajomstva.

Dekoratívne prvky na oboch stranách sú zvolené veľmi dôsledne. Malé zlaté figúrky puttov posedávajú nad rímsou obrazov a v rukách držia tematicky priradené atribúty. Napríklad plačúci anjel a putto držiaci kliešte symbolizujú ukrižovanie, následnú bolesť Matky Božej aj Kristovo snímanie z kríža. Nad Jánom Krstiteľom jeden putto drží trstinu a druhý mušľu, z ktorej „vyteká“ strieborná voda symbolizujúca krst…

Hoci prestavba paláca Schönbrunn za čias Márie Terézie bola veľmi rozsiahla, konštrukčné riešenie kaplnky ostalo nezmenené a ani v interiéri nedošlo k zásadným zmenám. A tak keď vojdete do kaplnky, ocitnete sa v priestore spred 300 rokov, ako ho navrhol Fischer von Erlach. Ešte aj drevené lavice s vyrezávanými mušľami sú z 18. storočia.

Takýto pohľad sa naskytol aj Márii Jozefe Bavorskej, keď tu 23. januára 1765 kráčala po boku Jozefa II., aby sa stala jeho druhou manželkou. Jozef sa po prvýkrát oženil s Izabelou Parmskou, ktorú skutočne miloval, a to aj napriek tomu, že ona jeho city neopätovala (radšej vypisovala zaľúbené listy jeho sestre Márii Kristíne…). Izabela mala len 22 rokov, keď zomrela na kiahne. Jozef bol zronený a už viac neschopný hlbších citových vzťahov, no presvedčila ho jeho matka Mária Terézia, aby sa znovu oženil. Za nevestu mu vybrala o dva roky staršiu bavorskú princeznú. Jozef ju však vôbec nemiloval. Nielen že nechal oddeliť ich spálne, ale dokonca aj spoločný balkón, len aby sa nemusel pozerať na svoju neatraktívnu, korpulentnú manželku so škaredými zubami. Druhý rok po svadbe aj Mária Jozefa dostala kiahne, Jozef ju ani nenavštívil. Starala sa o ňu svokra, Mária Terézia, ktorá tiež ochorela, no chorobu prekonala, narozdiel od svojej nevesty, ktorá zomrela. Jozef sa nezúčastnil ani pohrebu svojej manželky.

Keď pobožná Mária Terézia prebývala v letnej rezidencii, každé ráno chodievala do kaplnky na svätú omšu a večer na ruženec. Bohoslužieb sa zúčastňovali aj zamestnanci paláca, v tom čase ich tu bolo okolo tisíc. O ich duchovné potreby sa staralo až 11 kňazov. Sväté omše sa tu konajú aj dnes, v nemčine, v nedeľu a vo sviatok o 10.00 hod. A hoci svadba, ktorá sa tu konala, nemala šťastný koniec, v kaplnke – od roku 2017 perfektne zrekonštruovanej – sa aj dnes konajú svadby. Individuálnu prehliadku kaplnky (aj pre skupiny) si môžete dohodnúť priamo s asistentom rektorátu, kontakt: Michi Kobinia – michi.kobinia@schlosskapelle.at .

V období pôstu pred Veľkou nocou býva hlavný oltár prekrytý závesom. Narozdiel od iných kostolov nie je táto pôstna opona celá fialová, ale ju tvorí osem hodvábnych pruhov. Tmavobordový pruh symbolizuje Popolcovú stredu – 1. deň veľkonočného pôstu, zlatý a strieborný pruh ladia s bohatou výzdobou kaplnky a ďalších 5 pruhov predstavuje 5 nedieľ pred Veľkou nocou, pričom ružový označuje polovicu pôstu.

Ak sa rozhodnete stráviť veľkonočné sviatky vo Viedni a je vám blízka angličtina, tak sa v Schönbrunnskej kaplnke môžete zúčastniť niektorých veľkonočných sviatostí. Organizuje ich Viedenská anglicky hovoriaca katolícka komunita, viac informácií na ich stránke: VESCC

Viac informácií o kaplnke (v nemeckom jazyku): Schlosskapelle

A len tak mimochodom, keď Mária Terézia vyzdravela, spolu so svojím synom Jozefom urýchlili očkovanie proti kiahniam. Prvé boli zaočkované štyri cisárske deti…

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri