Medzi umeleckými skvostmi Lichtenštajnovcov

Lichtenštajnovci (Liechtensteinovci) patria k najvýznamnejším šľachtickým rodom v Európe. Vo Viedni vlastnia dva paláce: Záhradný (Fürstengasse 1) a Mestský (Bankgasse 9). Bohatú výzdobu s množstvom pozlátených prvkov, nádhernú parketovú podlahu a drahocenný starožitný nábytok dopĺňajú vzácne umelecké objekty – sochy a obrazy, ktoré predstavujú druhú najväčšiu súkromnú zbierku, hneď po umeleckom bohatstve britskej kráľovskej rodiny.

Keďže sme si v roku 2019 pripomínali 300 rokov vzniku Lichtenštajnska ako krajiny, svetoznáma viedenská galéria Albertina pripravila unikátnu výstavu z vybraných diel, ktorými sa lichtenštajnské kniežatá po celé stáročia obklopovali vo svojich palácoch.

Od Rubensa po Makarta

Hoci viaceré exponáty už boli vystavené v najznámejších múzeách po celom svete, návštevníci Albertiny mali jedinečnú príležitosť vidieť ich sústredené na jednom mieste v celom zábere – od talianskej renesancie cez barok až po viedenský biedermeier a historizmus.

K najvzácnejším skvostom vystaveným v Albertine patrili bezpochyby diela Petra Paula Rubensa. A to najmä portrét jeho päťročnej dcérky Clary Sereny. Obraz vznikol okolo roku 1616 a dodnes sa – vďaka dokonalému stvárneniu farby detskej pokožky a výrazu tváre – zaraďuje k najvydarenejším detským portrétom v histórii európskeho výtvarného umenia.

Najväčším lákadlom bol však obraz Venuše pred zrkadlom, ktorý dovtedy nikdy neopustil múry Záhradného paláca. Obraz je výnimočný nielen tým, že sa bohyňa v odraze zrkadla pozerá priamo na nás, ale hlavne preto, že ťahy štetcom na ňom s najväčšou pravdepodobnosťou robil samotný Rubens, a nie asistenti v jeho umeleckej dielni.

Okrem Rubensových malieb tu bolo 100 ďalších obrazov a sôch vytvorených slávnymi umelcami. Ťažko povedať, ktorý sa mi najviac páčil, každý je zaujímavý niečím iným. Vybrala som pre vás aspoň pár z nich:

Veľmi sa mi páčila aj podobizeň spiacej dvojročnej dcérky, princezny Marie Franzisky von Lichtenstein od rakúskeho portrétistu Friedricha von Amerlinga. Detská tvárička ozdobená jemnými kučerami vyzerá ako anjelik. Z obrazu vyžaruje pokoj a intimita, narozdiel od vtedajšieho tradičného, štylizovaného zobrazovania šľachtických potomkov.

Rudolf von Alt a jeho doba

Druhá časť výstavy predstavovala takmer stovku najkrajších akvarelov z kniežacej kolekcie viac ako 1000 prác najlepších akvarelistov 19. storočia od obdobia biedermeier až po realizmus. Najväčšie zastúpenie mal rakúsky maliar Rudolf von Alt.

Začiatkom 19. storočia boli u viedenskej spoločnosti v móde tzv. Zimmerbilder – maľby zobrazujúce kultúru bývania a životný štýl vysokej šľachty. Lichtenštajnovci si najali Rudolfa von Alta, aby zvečnil prepychové interiéry ich palácov aj sídiel mimo Viedne.

V tom čase sa veľmi menil ráz hlavného mesta monarchie, tieto premeny sú tiež zachytené na niekoľkých vystavených akvareloch od Rudolfa von Alta.

Návštevníkov z našich končín určite zaujali akvarely z Ledníc a Valtíc, ktoré boli súčasťou majetku Lichtenštajnovcov od konca 13. storočia. Za tú dlhú dobu boli viackrát rekonštruované a prestavané. Rudolf von Alt ich maľoval po niekoľko dekád, čím zdokumentoval ich architektonickú históriu.

Na výstave nechýbali ani panorámy alpských masívov od Thomasa Endera. Okrem zvýšenej obľuby maľovania salónov alebo spální vzrástol vo vyšších spoločenských vrstvách aj záujem o motívy z cudzích krajín, preto takmer všetci maliari viedenského biedermeieru intenzívne cestovali, najmä po najkrajších kútoch monarchie a susedných krajín, a zhliadnuté výjavy potom prenášali do svojich malieb. Niekoľko namaľovaných „pohľadníc“ z týchto ciest tu bolo tiež vystavených.

Reprezentačné priestory Albertiny

Krásu a opulenciu šľachtických príbytkov nemusí návštevník študovať len na vystavených akvareloch. Albertina bola takmer sto rokov rezidenciou habsburských arcivojvodov. Dnes je dvadsať komnát zrekonštruovaných a zariadených dobovým nábytkom.

Galériu založil v roku 1805 vojvoda Albert Saský, o päť rokov neskôr pre verejnosť sprístupnil svoje umelecké zbierky aj Ján I. von Lichtenštajn, ktorý sa s vojvodom veľmi dobre poznal. Prepojenie oboch rodov dokumentuje aj monumentálna maľba v jednej z reprezentačných miestností. Rakúsky maliar Johann Peter Krafft zachytil na tomto obraze historickú bitku pri Asperne v roku 1809, ktorá znamenala prvú porážku Napoleona. Ústrednými postavami sú arcivojvoda Karol a po jeho boku knieža Ján I. von Lichtenštajn.

Prečítajte si tiež: POZVÁNKA DO ALBERTINY
Podrobné informácie o galérii – v českom jazyku – nájdete: tu

A exponáty z umeleckej zbierky Lichtenštajnovcov si môžete vo Viedni pozrieť v ich palácoch, ktoré bývajú otvorené pre verejnosť 2-3krát v mesiaci, avšak len v rámci prehliadky so sprievodcom alebo v rámci koncertného podujatia. Bližšie informácie v nemčine a angličtine: tu

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright LIECHTENSTEIN. The Princely Collections, Vaduz–Vienna a Ingrid, Travelpotpourri