Pozvanie do Albertiny

Návštevu slávnej viedenskej Albertiny s jednou z najväčších zbierok grafík na svete, nevynechá hádam žiaden návštevník rakúskej metropoly. Jej výstavné priestory ročne prilákajú až milión obdivovateľov umenia, dobre ju poznajú aj návštevníci zo Slovenska.

Historická Albertina

Do zbierok galérie patrí 50 tisíc kresieb, leptov a akvarelov, ako aj 1,5 milióna rytín! Medzi autormi sú zastúpené také svetové mená ako Rembrandt, Dürer, Rubens, da Vinci, Raffael, Michelangelo, Picasso a mnoho ďalších. Ale ktovie, čo všetko by sme tu ešte boli mohli obdivovať, keby sa jedna z troch lodí, ktoré prevážali majetok tešínskeho vojvodu Alberta Saského, nepotopila počas búrky v Lamanšskom prielive. Albert bol manželom Márie Kristíny, najobľúbenejšej dcéry Márie Terézie, ktorá ako jediná zo 16 detí sa mohla vydať z lásky, a nie v rámci strategickej sobášnej politiky svojej matky. Svadba sa konala v Schloss Hofe, svadobná hostina v záhrade Grasalkovičovho paláca v Prešporku, ako sa vtedy hovorilo Bratislave. Mladý pár dostal do daru nový palác (Bratislavského) hradu, ktorý bol pristavaný k východnému gotickému krídlu. Albert sa stal miestodržiteľom Uhorska so sídlom v Prešporku a práve tu začal zhromažďovať svoje umelecké zbierky. Keď na trón nastúpil Jozef II., svoju sestru aj s manželom poslal do Rakúskeho Nizozemska. Samozrejme, že manželia si so sebou zobrali aj všetky svoje drahocennosti aj umelecké diela. Kvôli invázii francúzskych vojsk sa však opäť museli vrátiť do Viedne – aj s tromi loďami, naloženými nábytkom, knihami, obrazmi a inými vzácnymi predmetmi. Vo Viedni na Albertovo želanie rozšíril belgický architekt Louis Montoyer barokový palác grófa Silva-Tarouca tak, aby bolo v jeho komnatách dosť miesta pre rodinu, umelecké zbierky, 500-členný služobný personál a 200 koní. V roku 1921, takmer 100 rokov po Albertovej smrti, dostal palác na jeho počesť oficiálny názov Albertina.

V roku 2007 obohatil zbierku vzácny dar manželov Batlinerovcov – 500 obrazov a 30 sôch od predstaviteľov európskej moderny. Bez tejto zbierky by Albertina nebola tým, čím je dnes, galéria sa totiž odvtedy prestala orientovať výlučne na grafiku a kresby. Každý rok sa tu konajú vynikajúce výstavy, už som mala možnosť vidieť majstrovské diela napríklad Muncha, Chagalla či Picassa. Výstavu venovanú van Goghovi si pamätám veľmi dobre, nielen kvôli vystaveným obrazom, ale aj preto, že na vstupenky si bolo treba vystáť dlhočizný rad a otváracie hodiny galérie sa vtedy predĺžili do polnoci.

K highlightom roka 2019 sa zaradila výstava Albrechta Dürera – nevadí, ak ste ju nestihli, Albertina vlastní až 140 jeho diel a viaceré z nich sú súčasťou stálej expozície. Tí, čo ste už Albertinu navštívili, akiste viete, že akýmsi emblémom tejto obrazárne je zajac. Dürerov zajac. Rada sa naň pozerám. Človek si musí obrázok pozrieť úplne zblízka, aby videl, že umelec použil štetec, a nie pero. Na jemné, tenké biele línie na zajačej srsti dokonca štetec len s jedným vlasom. Obraz nemá žiadnu kompozíciu, akoby zviera stálo vo vzduchoprázdne, azda aj preto takmer každá jeho kópia obsahuje vždy niečo navyše, prinajmenšom aspoň trávu. Ale keď sa ešte raz pozorne zadívate na toho zajka, v jeho pravom oku uvidíte odraz okna…

Vráťme sa zase trochu do histórie. Po Albertovi sa v paláci usídlil jeho následník arcivojvoda Karol, najvýznamnejší reformátor rakúskej armády. Preslávil sa víťazstvom nad Napoleonom v bitke pri Asperne v roku 1809.

Nájdete ho vyobrazeného aj s jeho vojenským štábom na obraze od Johanna Petra Krafta v jednej z miestností Albertiny a jeho obrovská jazdecká socha stojí neďaleko Hofburgu na námestí Heldenplatz. Aj jeho syn, arcivojvoda Albrecht (ten zas sedí na koni pred vchodom do Albertiny) sa udomácnil v tejto historickej budove. V tejto dobe bola postavená aj rampa pred Albertinou a fontána, na ktorej dve alegorické postavy Danubius a Vindobona symbolizujú vzájomný vzťah medzi Dunajom a Viedňou.

Palác bol vlastne v rokoch 1794 – 1918 reprezentačným centrom pre vysoko postavených vojenských veliteľov monarchie. Posledným habsburským obyvateľom bol arcivojvoda Friedrich, ktorý sa sem s manželkou presťahoval z Grasalkovičovho paláca v Bratislave. Po rozpade monarchie ho vyvlastnil štát a z prepychových miestností sa stali sklady, depozity a kancelárie. Až po rozsiahlej rekonštrukcii na konci 2. tisícročia a po doplnení miestností zväčša originálnym nábytkom, ktorý vedenie Albertiny vyhľadáva na aukciách alebo v súkromných zbierkach po celom svete, sa palác opäť zaskvel vo svojej bývalej nádhere. A tak vás dnes 20 luxusne zariadených reprezentačných komnát so vzácnymi nástennými poťahmi, lustrami, kachľami a dobovým nábytkom zavedie do nádherného sveta klasicizmu. Jednou z najkrajších je Sála múz, ktorých pieskovcové sochy majú tak dokonale vyleštený povrch, že vyzerajú ako z bieleho mramoru.

Albertina Modern

K ďalšiemu významnému rozšíreniu zbierok došlo v roku 2017. Keď podnikateľ Karlheinz Essl vyhlásil bankrot svojej firmy Baumax, zánik hrozil aj jeho súkromnému umeleckému múzeu. Preto sa rozhodol vyše 1300 diel rakúskeho povojnového umenia darovať Albertine a 60% zbierky odkúpila nadácia rodiny Haselsteiner. Navyše, veľký zberateľ a podporovateľ umenia, priemyselník Hans Peter Haselsteiner zapožičal Albertine tiež svoju umeleckú kolekciu a zároveň sa zaviazal zrekonštruovať Künstlerhaus (Dom umelcov), ktorý sa mal stať pobočkou svetoznámej viedenskej galérie. Nová pobočka Albertiny bola otvorená koncom mája 2020.

Výstava, ktorou sa uviedla do života, mala príznačný názov: „Začiatok: Umenie v Rakúsku 1945 – 1980“. V prvom rade bola venovaná obrode rakúskeho umenia po 2. svetovej vojne. Práve vo Viedni, kde sa stretávali všetky rakúske umelecké hnutia, umelecký ideál, nainfikovaný nacistickou ideológiou, pretrvával ešte viac ako tri dekády. Je to zaujímavá náhoda (alebo zámer?), že sa výstava konala v priestore, ktorý bol poslednou štáciou v rámci Tretej ríše pre hanlivú putovnú výstavu „Zvrhlé umenie“. Preto akoby sa súčasná výstava snažila vyhnať zlého ducha minulosti a nádherne zrekonštruovanej 150-ročnej budove dodať novú identitu. Zastúpení umelci (Ernest Fuchs, Anton Lehmden, Rudolf Hausner, Otto Mühl, Günter Brus, Hermann Nitsch, Alfred Hrdlicka, Gottfried Helnwein, Franz Ringel, Peter Pongratz a ďalší) boli nositeľmi odporu proti autoritám a prekrútenému umeleckému ideálu. Návštevníci mohli obdivovať aj diela viedenského fantastického realizmu, kinetické a konkrétne umenie, ako aj rakúsku hravú variantu popartu.

Traja významní umelci Friedensreich Hundertwasser, Arnulf Rainer a Maria Lassnig mali pre svoje obrazy vyhradené osobitné miestnosti. Celkovo sa na prízemí a v suteréne Künstlerhausu prezentovalo až takmer 400 objektov tejto provokatívnej epochy na prahu postmodernizmu – obrazy, sochy, predmety, kresby, videá, fotografie a inštalácie – od viac ako 70 umelcov. 

Albertina Modern sa bude i v budúcnosti orientovať na moderné umenie, pričom by mali mať rakúski umelci vždy aspoň 50%-né zastúpenie.

Albertina online

Ak sa ale do Viedne tak čoskoro nedostanete, nezúfajte. Albertina ponúka virtuálnym návštevníkom možnosť vystúpiť po slávnostnom schodišti a nazrieť do jej nádherných reprezentačných komnát alebo si prelistovať online-katalóg umeleckých diel na stránke: https://sammlungenonline.albertina.at/.

S bezplatnou aplikáciou https://artivive.com/albertina-de/ zas stačí kliknúť na niektorý z obrazov.

Bližšie informácie o otváracích hodinách, cenách vstupeniek i možnosti kombinovanej návštevy oboch galérií nájdete na stránke: www.albertina.at aj v slovenskom jazyku.

ADRESY:

Albertina, Albertinaplatz 1, 1010 Viedeň

Albertina Modern, Karlsplatz 5, 1010 Viedeň

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri