Kirgizsko 6 – Skazka – miesto hodné svojho mena

Tento jedinečný kaňon vytvorili vietor a voda, po tisícky rokov sa spájali ich erózne sily, aby z červenej, žltej, oranžovej i hnedej hliny vymodelovali najrozličnejšie tvary a formy.

V predchádzajúcich príspevkoch som viackrát spomínala, že sme v Kirgizsku takmer všade stretli aspoň jedného malého chlapca. No na tomto mieste nebol ani jeden, hoci práve tu – uprostred tejto krásnej a divej prírody – by som si ho veľmi dobre vedela predstaviť, ako uteká pomedzi tieto neobyčajné balvany – presne ako v románe Čingiza Ajtmatova Biela loď. Chlapec by sa schovával v tajuplných zákutiach, preskakoval by kríky a kamene, a tie, ktoré by nedokázal preskočiť, by aspoň obehol. Poznal by ich všetky – zlé i dobré, múdre i hlúpe, hrbaté, ryšavé, žlté…

Celkom určite by chlapec dával kameňom mená, veď niektoré vyzerali ako obrovská levia laba, zhovárajúce sa hlavy a dokonca aj celá skupinka trpaslíkov s vysokými, špicatými čiapkami a dlhými bradami. Celému priestoru však bezpochyby dominuje „hrad“ s vežičkami aj cimburím. Určite aj preto miestni začali toto miesto nazývať Skazka (= rozprávka po rusky).

Na niekoľkých miestach sa odkrýval aj pohľad na sýtomodrú hladinu najväčšieho jazera Issyk-kuľ, ktoré domáci volajú „kirgizské more“. Nad jeho severným brehom sa v jemnom opare strácali vrcholky štvortisícových velikánov. Práve odtiaľto by chlapec mohol pozorovať jazero a vyzerať bielu loď, na ktorú toľko v Ajtmatovej knihe čakal…

Chlapec tu teda nebol, ale našli sme iných obyvateľov tohto zvláštneho miesta…

Na oranžovo-hnedých balvanoch kontrastovali zelené ostrovčeky dokopy zhlúknutých rastlín. Azda najviac ma upútali kríčky chvojníka (ephedra), ktoré vyzerali ako zelené metličky s červenými bobuľkami.

Jemné chmýrie kavyľa sa tíško chvelo v závanoch popoludňajšieho vetríka a aj keď okolie na prvý pohľad pripomínalo farbou a vysušenou zemou skôr púšť, rástlo tu ešte veľa rôznych iných kvetov, ktoré som ani nedokázala identifikovať.

Na začiatku kaňona sa platí malý poplatok za vstup, vyšliapané chodníky majú dĺžku 5 km. Keď sme sa už vracali k autu, prišla sem skupinka mladých kirgizských chalanov, ktorí sa správali – no, presne ako malí chlapci – na nohách mali šľapky, štverali sa na tie najvyššie skaly a robili si selfíčka na najnebezpečnejších miestach.

Ak sa niekedy vyberiete do Kirgizska a naplánujete si výlet k jazeru Issyk-kuľ, určite sa zastavte aj na tomto rozprávkovom mieste (125 km od hlavného mesta). Možno budete mať šťastie, že spoza niektorého oranžového balvana vyskočí malý chlapec…

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Katarína a Janette, Travelpotpourri

Ďalšie články o Kirgizsku: Kirgizsko