Krk – chorvátsky ostrov s bohatou históriou

Ostrov Krk patrí k obľúbeným letným destináciám v Chorvátsku. Samozrejme, že väčšinou sem chodia ľudia preto, aby si zaplávali v modrom Jadrane a nachytali slnečný bronz.

Krk je jeden z Kvarnerských ostrovov, vraj najväčší – ale to nesmiete povedať obyvateľom ostrova Cres, lebo podľa nich je najväčší Cres. Skutočne je zaujímavé, že viaceré zdroje uvádzajú presne rovnakú rozlohu pre oba tieto ostrovy – 405,78 km². Narozdiel od iných chorvátskych ostrovov sme sa na Krk dostali po súši. Ostrov – jeho severovýchodný uhol – spája s pevninou Krčki most – impozantné dielo s oblúkmi. Most postavili v rokoch 1976-1980 vo výške 67 m a so svojou dĺžkou 1.450 m bol dlho považovaný za najväčší železobetónový most tohto typu na svete, až kým ho nepredbehol jeden most v Číne.

Prvé, čo sme uvideli ešte z mosta, boli sivé piesočnaté skaly, ktoré vyhladzuje severný vietor bura. Tento vietor je síce studený, ale prečisťuje vraj vzduch aj hlavu. Keď sme cestovali po ostrove ďalej, rozprestierali sa navôkol dubové i borovicové lesy, olivovníkové háje, vinice i malebné mestečká. A tak nás už po pár kilometroch ostrov presvedčil o tom, že má toho omnoho viac, čo môže ponúknuť svojim návštevníkom. Ak teda nechcete celé dni len vylihovať na pláži, ponúkam vám niekoľko tipov, kam sa na ostrove vybrať na výlet.

1. Krk – hlavné mesto ostrova

Auto sme zaparkovali neďaleko prístavu a po promenáde sme sa vybrali do historického centra. Bol koniec apríla, turistov málo, ale počasie už takmer letné a more nádherne modré. Prístav bol plný člnov a plachetníc, dokonca sme videli aj ponorku, i keď nie tú beatlesácku žltú. Postarší “morský vlk” nanášal na svoj čln náter čerstvej farby.

Do historického centra sme vstúpili cez Malú mestskú bránu. Kedysi tu bolo len malé mólo, ktoré slúžilo ako vchod do mesta pre rybárov. Brána sem bola premiestnená v 14. storočí.

Na prechádzke nás ako dobrý orientačný bod stále sprevádzala veža zvonice. Z blízka sme uvideli, že na jej vrchole je umiestnená socha anjela.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie bola postavená na ruinách starovekých rímskych termálnych kúpeľov z 1. storočia n.l. Okolo 4. storočia tu vznikla ranokresťanská krstiteľnica a v priebehu ďalších storočí reprezentatívna bazilika. Okrem katedrály sa v komplexe nachádza aj Kostol sv. Kvirína (= patrón mesta) z miestneho bieleho kameňa, jediný ranokresťanský dvojposchodový kostol v Chorvátsku, a ďalšie sakrálne stavby.

Zvonica sa nachádza na severnom priečelí Kostola sv. Kvirína. Pôvodný anjel (dnes vystavený na vonkajšej stene) bol drevený, potiahnutý medenými plechmi. V roku 1973 bol podľa odliatku tohto starého opotrebovaného anjela vyrobený nový z umelej hmoty.

V čase našej návštevy v uličke práve kvitli omamne sladko rozváňajúce kríky pittosporum tobira.

V meste prevládala pokojná atmosféra, nikto sa nikam neponáhľal, len lastovičky nám hyperaktívne preletovali nad hlavami, aby nakŕmili svoje mláďatá v hniezdach pod strechami starých domov.

V hlavnom meste ostrova sa nachádza aj pevnosť (kaštel) – stredoveký monumentálny hrad, postavený medzi 12. – 18. storočím, šikovne včlenený do starých rímskych múrov. Hrad patril chorvátskej kniežacej rodine Frankopánov. Tento rod sa k moci dostal s pomocou Benátok, keď Benátky v roku 1118 dobyli Krk a za guvernéra vymenovali knieža Dujama I. Tým sa pre ostrov začalo obdobie najväčšej prosperity. Dujamovi synovia Bartol a Vid neskôr opustili rodové sídlo v Gradci, usadili sa v meste Krk a rozšírili katedrálu aj pevnosť.

Hradby, 9 m vysoké, sú naozaj impozantné, najmä v okolí námestia Trg Kamplin. Juhozápadné krídlo stráži päťuholníková pevnostná veža, na ktorej vidno aj päťcípu hviezdu, erb rodiny Frankopánov. Škoda, že hrad bol zatvorený (v nedeľu, inak otvorený každý deň od 09:00 do 22:00). Tak sme sa pokochali aspoň krásnymi výhľadmi.

Viac informácií: Frankopan Castle Krk

Súčasným reprezentatívnym centrom mesta je námestie Vela placa, ktorej dominuje “veža” z 15. storočia. Je to radnica. Jej východnú stenu zdobia hodiny a erb benátskeho dóžu Agostina Barbariga.

Bývalá cisterna dostala v období renesancie podobu elegantnej fontány, na ktorej nájdete reliéfy s vyobrazeným sv. Kvirínom. Keďže sme sem prišli po Veľkej noci, na námestí sme ešte stále mohli obdivovať aj nádherné veľké maľované vajce od miestnej maliarky Almy Dujmović, ktorá skombinovala morskú modrú s morskými motívmi a rímskou mozaikou.

Na stĺpe uprostred námestia viala vlajka s erbom mesta, prijatým počas benátskej nadvlády. Na zelenom trojitom pahorku stojí biela sova s červeným zobákom, ktorá ako symbol bdelosti stráži mesto. Na stĺpe sú uvedené názvy mesta v rôznych písmach, vrátane hlaholiky (ešte si o tomto písme povieme neskôr viac).

Staré rímske mestské múry zo 4. storočia by vedeli veľa rozprávať o histórii tohto mesta. Určite odporúčam navštíviť reštauráciu Volsonis. Môžete si tu dať nielen šálku espressa alebo chutnú pizzu, ale v podzemí objavíte aj staroveký náhrobný kameň a iné archeologické nálezy z tohto miesta.

2. Punat a ostrov Košljun

Punat sa nachádza len 5 km východne od mesta Krk. Musím sa priznať, že z tohto mesta som videla len prístav (v zátoke Puntarska draga je jeden z najväčších prístavov v Chorvátsku).

Kotvili tu lode malé, veľké, jednoduché člny i drahé jachty, ponorka (žltá!) a tiež lodné taxíky, ktoré vás – akonáhle sa nazbiera dostatočný počet cestujúcich (6-20) – odvezú na neďaleký malý ostrov Košljun. Lístky na taxík si môžete objednať online: TU alebo priamo na lodi.

Na ostrove nás privítala socha sv. Františka s “bratom vlkom”…

…a starý františkánsky pozdrav Mir i dobro (Pokoj a všetko dobré!) v hlaholike nad vchodom, ako výzva, aby sme ku všetkým bytostiam boli dobrí.

Pred príchodom františkánskych mníchov tu od 9. storočia existovalo hlaholské benediktínske opátstvo sv. Márie. Benediktíni tu v 11. storočí postavili prvý kostol, ale neskôr ostrov opustili. Rodina Frankopánov, ktorú sme už spomínali v hlavnom meste, bola veľkým podporovateľom cirkvi. V 15. storočí požiadali pápeža Mikuláša V. o právo a požehnanie, aby sa v opustenom kláštore na tomto malom ostrove mohli usídliť františkáni. Zatiaľ čo benediktíni boli uzavretí a venovali sa hlavne prepisovaniu rukopisov, františkáni otvorili školu a dokonca aj akýsi typ banky pre miestnych obyvateľov.

V Kostole Zvestovania Panny Márie je pochovaná Marija Katarina Frankopan. Hoci zomrela v Benátkach, podľa jej poslednej vôle boli jej pozostatky o 9 rokov neskôr prevezené na ostrov. Katarina bola dcérou Ivana VII., posledného Frankopana, ktorý zomrel na neznámom mieste v Uhorsku počas svojich ciest po Európe. Mnohí sa domnievajú, že je tiež pochovaný v tomto kostole, pretože sa tu nachádza ešte jeden náhrobok, ale bez mena.

Zaujal nás aj nádherný vyrezávaný a pomaľovaný strop. Nad hlavným oltárom je polyptych od renesančného maliara Girolamu de Santacroceho, kde vľavo vidno Ivana VII. ako Jána Krstiteľa a na druhej strane jeho dcéru Katarinu.

Nielen starý pozdrav nás privítal v hlaholike, našli sme tu aj repliku dosky (originál v Kostole sv. Lucie v Baške) s textom v hlaholike (o darovaní pôdy kostolu kráľom Zvonimirom). Tu je po prvýkrát napísané slovo “kráľ” (aj jeho meno) v chorvátčine a chorvátskym hlaholským písmom. Základ tohto starochorvátskeho cirkevného písma vyvinul slovanský apoštol Cyril v 9. storočí z gréckej abecedy, aby preložil Starý a Nový zákon do slovanských jazykov. Za jeho žiakov sa toto písmo rozdelilo na cyriliku (ktorá sa dodnes používa) a hlaholiku.

Okrem kostola zahŕňa komplex, zapísaný do Zoznamu UNESCO, aj kláštornú budovu, krížovú chodbu, stredoveké opevnenie, cintorín, záhrady a parky a štyri múzeá.

Sakrálne múzeum – sochy, maľby, krucifixy a iné liturgické predmety z rôznych období a rôznych štýlov, repliky religióznych kníh z kláštornej knižnice, ktorá uchováva vyše 30 tisíc kníh a rukopisov.

Archeologické múzeum v priestoroch Kostola sv. Bernardína – archeologické nálezy z ostrova Krk, napríklad zdobené hlavice z 12. storočia s kresťanskými motívmi

Prírodovedné múzeum – prezentácia ostrova pomocou troch elementov – vzduch, voda a pevnina. Zaujímavé sú aj modely starých lodí z Kvarnerského regiónu, ale aj drevená návnada na lovenie sépií v tvare tohto hlavonožca. Sépie sa lovia za mesačného svitu.

Etnografické múzeum – folklórne kroje z ostrova Krk, numizmatická zbierka, nástroje, keramika a tiež rôzne kuriozity (hlavne nezvyčajné zvieratá), ktoré mníchom darovali miestni obyvatelia alebo námorníci.

Múzeá sú otvorené každý deň od 9.30 do 17.00 hod., v nedeľu od 10.30 do 12.30 hod. Sväté omše v kláštornom kostole sa konajú v nedeľu o 9.30 hod.

Ak vás zaujíma viac príroda, poprechádzajte sa po ostrove. Rastú tu nielen cezmínové duby a olivovníky, ale aj ďalšie rastliny a huby – vyše 500 druhov, a turistické chodníky vás dovedú k niekoľkých kaplnkám a vyhliadkovým bodom.

3. Vrbnik

Keď cestujete po ostrove Krk autom, často máte chuť zastaviť a odfotiť si krásny výhľad na prírodnú scenériu, nádhernú zátoku alebo malebnú panorámu mestečka. Ani my sme neodolali a zastali na mieste, odkiaľ sme si mohli vychutnať pohľad na staré mesto Vrbnik, pripomínajúce pevnosť na skalnatom výbežku.

Toto miesto na 50 m vysokej skale bolo osídlené už v dobe kamennej, neskôr poskytlo domov Ilýrom a za vlády Frankopánov sa stalo centrom hlaholiky. V tomto písme je vypracovaná aj mestská listina z roku 1388.

Okolo kaplnky sv. Martina sme kráčali po dláždenej ulici do centra, minuli sme Veľkú bránu (vchádzalo sa cez ňu do mesta na južnej strane) i jeden z bývalých Frankopanských palácov. Prišli sme sem v čase, keď kvitnú istrijské zvončeky. Drobné modré kvietky skrášľovali staré sivé múry, niekde padali zo steny ako modré vodopády a našli sme ich aj vysoko na zvonici.

Na niektorých miestach modrým zvončekom konkurovali modré kosatce a zo záhrad viseli do ulíc konáre so zelenými figami.

Centrum mestečka tvorí spleť uličiek, hotový labyrint, niektoré uličky sú úzke, hrboľaté alebo strmé, občas sa zrazu ocitnete pri záhrade s výhľadom na more alebo kaplnku, inokedy je zas prechod taký nízky, že musíte skloniť hlavu alebo sa aj zohnúť.

Dokonca sa tu nachádza aj vraj najužšia ulička na svete (Klančić). Je široká len 43 cm, ale nebojte sa, určite cez ňu skúste prejsť. Ja som to zvládla! 🙂

Po prechádzke určite dobre padne pohár vychladeného bieleho vína Žlahtina, ktoré sa pestuje na tunajšom Vrbnickom poli.

Ďalej naša cesta pokračovala pozdĺž zálivu Soline. Je to plochá zátoka s plytkým pobrežím, vhodným na výrobu soli. Soľ sa tu získavala už za Rimanov a dala názov zálivu. V plytkej vode sa dnes chovajú mušle. Čiernemu bahnu sa pripisujú liečivé účinky, tak sa nesmiete čudovať, ak tu uvidíte ľudí, ako si telo potierajú týmto bahnom.

4. Omišalj

Historické centrum tohto starého mesta bolo takmer ľudoprázdne, hoci je to jedno z mála miest na ostrove, ktoré je obývané po celý rok. Na hlavnom námestí stojí Kostol sv. Heleny z prelomu 14. a 15. storočia, postavený z opracovaného kameňa v pravidelných vrstvách. Vedľa kostola je renesančná zvonica zo 16. storočia. Ani tu ešte neodstránili veľkonočnú výzdobu.

Na farskom Kostole Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie sme si nezabudli všimnúť krásne rozetové okno, ktoré sa často používa ako symbol tohto mestečka. Pod oknom je nápis v hlaholike z roku 1405.

Potom sme ešte ochutnali tunajšiu zmrzlinu (vynikajúca!) a prešli sme sa ešte k vyhliadke Dubec.

Pod nami sa rozprestieral Kvarner, Omišaljský záliv s hotelmi a dovolenkovými rezortmi.

Neďaleko vyhliadky stojí aj dominanta priemyselnej architektúry – vodárenská veža, ktorá bola súčasťou elektrárne, ktorá zásobovala Omišalj pitnou vodou pred sto rokmi.

Ešte sme sa pristavili pri boroviciach obťažkaných početnými šiškami a úzkymi ulicami sme sa vracali naspäť, pričom sme sa párkrát skutočne v údive pozastavili nad tým, ako sa sem dokázalo dostať auto (hoci všetky autá boli malé).

5. Malinska

Na záver dňa sme sa vrátili do mestečka Malinska, kde sme mali rezervovaný hotel. Z prístavu, vybudovanom v 18. storočí, sa v minulosti vyvážal olivový olej a obilie. Chceli sme navštíviť centrum miestneho námorného dedičstva DUBoak. Stála expozícia sa sústreďuje na dva hlavné prvky: les (dub) a tradičné lode. Lenže bolo zatvorené. Ak by ste mali záujem navštíviť túto modernú expozíciu, viac informácií nájdete na: DUBoak

K prominentným hosťom mestečka Malinska v minulosti patril korunný princ Rudolf Habsburský, ktorého sem doviedla jeho lovecká vášeň. V okolitých lesoch ulovil veľké množstvo vtákov a divej zveri a vďaka možnostiam lovu sa tu potom zvýšil záujem aj o kúpeľné pobyty.

A tiež sme tu našli až dve pomaľované veľkonočné vajcia, jedno dokonca s hlaholskými písmenami.

Samozrejme, že sme sa počas nášho celodenného výletu museli aj niekde najesť. Viac o tom v nasledujúcom článku: https://travelpotpourri.net/2025/06/17/krk-2-tipy-na-ochutnavku-miestnych-specialit-ostrova/

Ak chcete ostrov spoznávať z apartmánu, ubytovanie na Krku si môžete porovnať podľa termínu a vybrať priamo od majiteľov na HRVATSKA.sk

Ďakujem Visit Krk a Gastronaut.hr za zorganizovanie tejto cesty.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri