12 podnetov pre návštevu zimnej Varšavy

Je začiatok decembra, keď sa ocitám v hlavnom meste Poľska. Obloha je sivá, výhľad kvôli hmle minimálny a pri fotení človeku mrznú prsty. Lepšie by bolo v nejakej teplej exotike, poviete si, ale Varšava má čo ponúknuť svojim návštevníkom aj v zime. Tu je pár tipov. Všetky – okrem (2) – sú dosiahnuteľné pešo, pretože sa nachádzajú priamo v historickom strede mesta alebo nie tak ďaleko od neho.

(1) Poprechádzajte sa po Starom meste. Páčilo sa mi, že na rozdiel od iných európskych miest nie je námestie pri kráľovskom zámku zapratané stánkami vianočných trhov. Turistov je pomenej, človek stretáva viac domácich – skupinky žiakov alebo študentov, ktorí si urobili školský výlet. Prechádzka bude efektívnejšia večer, keď sa rozžiaria žlté a biele svetielka navodzujúce atmosféru blížiacich sa sviatkov. V každej uličke je iný druh osvetlenia. Na niektorých miestach sú špeciálne svetelné dekorácie, ktoré hrajú všetkými farbami. A možno tam natrafíte aj na Mikuláša, tu mu hovoria Święty Mikołaj.

(2) Odvezte sa autobusom z centra (napr. č. 116 alebo 180) ku kráľovskému palácu Wilanów, o ktorom Poliaci hrdo prehlasujú, že je to ich Versailles. Bol postavený v 17. storočí pre kráľa Jána III. Sobieskeho. Choďte tam ale k večeru. Pri vstupe sa platí malý poplatok, cca 2,5 €. Nič to, že si nebudete môcť prezrieť palácové interiéry a nič to, že neuvidíte ani park a priľahlé záhrady – na to radšej príďte do Varšavy ešte raz, na jar alebo v lete. Teraz v zime (resp. od konca októbra až do 12. marca) tu namiesto kvetinových záhonov, okrasných kríkov a stromov čaká na vás rozprávková záhrada zostavená z tisícok farebných svetielok. Kvety sú tu väčšie ako ľudia, ktorí sa pomedzi ne prechádzajú, a stretnete tu aj gigantického slimáka, dážďovku, motýľa, lienku či osu.

A to ešte nie je všetko. Hneď vedľa tejto záhrady – každý deň od 16. do 21. hodiny – si v pravidelných intervaloch (cca 20 minút) môžete pozrieť svetelno-hudobnú show, keď rôzne barokové vzory a ozdoby ožívajú v blikajúcich farbách za doprovodu klasickej hudby Čajkovského, Chačaturiana a iných hudobných skladateľov.

Viac informácií v anglickom jazyku: tu

(3) A už sme zase naspäť v Starom meste, konkrétne na Tržnom námestí (Rynek Stareho miasta), ktorý bol založený koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Mešťanské domy majú svoje osobité čaro aj teraz, keď ich osvetľujú vianočné svetielka.

Človeku sa ani nechce veriť, že všetky tieto domy museli byť znovu postavené, pretože v priebehu Varšavského povstania v roku 1944 boli takmer všetky vypálené a len ako také pahýle podávali ich ruiny svedectvo o hrôzach vojny. Aj dnes tu nájdete vystavené fotografie z Múzea hlavného mesta Varšavy, ktoré ilustrujú toto obdobie.

Až 85 % historického mesta bolo vo vojne zničených, avšak neskôr boli pamiatky, domy a iné budovy dôsledne zrekonštruované vo svojej pôvodnej historickej i architektonickej podobe, čo umožnilo zápis Starého mesta Varšavy do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1980. Okrem toho, že si v zime v niektorom zo stánkov môžete dať punč alebo varené víno, hlavným lákadlom je klzisko, ktoré je otvorené denne od 10. do 21. hodiny. Korčuľovanie je bez poplatku. Že ste si nezobrali so sebou korčule? Nevadí, dajú sa požičať – na 60 minút za cca 2,5 €.

(4) Morská panna (po poľsky Syrenka) je dôležitým varšavským symbolom. Popozerajte sa dobre okolo seba, nájdete ju na fasádach, bránach, vývesných štítoch, fontánach, tričkách, v obchodoch so suvenírmi a dokonca aj na odpadkových košoch a logách rôznych inštitúcií. Podľa mňa je jedným z najkrajších vyobrazení štít na dome č. 31/33 na Piwnej ulici (na fotke dolu vpravo).

Okolo tejto morskej panny existuje celý rad legiend. Jedna z najobľúbenejších rozpráva, ako morská panna plávala od Baltského mora po rieke Visla, až sa ocitla na mieste dnešného starého mesta, ktoré sa jej tak zapáčilo, že sa rozhodla tu ostať. Rybári čoskoro zistili, že sa dejú nejaké čudné veci – ako by niekto vo Visle víril vlny, zamotával im siete a vypúšťal z nich ryby späť na slobodu. Keď však uvideli morskú pannu, boli jej krásou a spevom takí očarení, že sa nezmohli na žiaden odpor. Dopočul sa o tom istý obchodník a hneď začal v duchu rátať (nezabúdajte, že hovoríme o Poľsku… 🙂 ), koľko bohatstva by mu to prinieslo, keby túto krásnu bytosť začal ukazovať po jarmokoch. Pomocou ľsti morskú pannu chytil a zavrel do chatrče bez vody. Jej plač ale počul syn istého rybára, ktorý ju s priateľmi vyslobodil z potupného zajatia a ona im za to sľúbila, že bude vždy pomáhať a ochraňovať celé mesto a jeho obyvateľov. Preto je varšavská morská panna zobrazovaná s mečom a štítom.

(5) Samozrejme, že vo Varšave nie sú len sochy ich patrónky, ale takmer na každom kroku natrafíte na nejakú známu poľskú osobnosť. Je to napríklad aj Mikuláš Kopernik (1473 – 1543), poľský matematik a astronóm, ktorý nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým. Svetelná dekorácia v blízkosti sochy akoby pripomínala, že to je muž, čo zastavil slnko a dal do pohybu Zem.

A teraz je načase spoznať Kopernikových nasledovníkov. V roku 2010 bola na brehu rieky Visly otvorená hlavná časť Kopernikovho centra vedy (Centrum Nauki Kopernik). Tu si prídu na svoje malí i veľkí experimentátori, vedci a výskumníci, ktorí radi objavujú tajomstvá prírody a vedy. Počas mojej návštevy tu bolo naozaj plno – deti rôzneho veku fascinované tým, že sa mohli všetkého dotýkať, všetko skúšať, všetko skúmať, všetkým hýbať a na všetko sa pýtať… Cieľom tejto inštitúcie je rozvíjať nielen fantáziu, ale hlavne zvedavosť budúcich Kopernikov.

Súčasťou centra sú aj laboratóriá, planetárium a pod. Viac informácií v anglickom jazyku nájdete tu.

(6) Ak sa ešte chcete vrátiť tak trochu do detských čias, zájdite si do výrobne lízaniek na Piwnej ulici č. 7. Práve tu bola jedna trieda, deti stáli na ikeových stupienkoch z umelej hmoty a s rozšírenými očami pozorovali, ako dve mladé baby zliepali farebné kusy sladkej hmoty do obrovského valca, ktorý potom neustále vaľkali a vaľkali, až z toho boli tenké „hady“, ktoré potom jedna z žien rýchlym pohybom narezala na drobné cukríky. Ale čo vám to tu budem vysvetľovať, pozrite si radšej video.

Deti sa postavili do radu, najprv si dezinfekčným roztokom poslušne očistili ruky a potom smeli ochutnať cukríky. Ja som sa poďakovala za demonštráciu a rýchlo som si vybrala aspoň dve lízanky.

(7) Pokračujte po Piwnej ulici a pokochajte sa výkladmi obchodíkov, kde sa predávajú výrobky z jantáru (po poľsky bursztyn, čo pochádza z nemeckého Bernstein). Aj vám sa zdá, ako by sa spojili med a slnko do večnosti?

Predstavte si, ako kvapky živice pomaličky stekajú po kôre stromu, niektoré sa zastavia a vyplnia štrbinky v jeho kmeni, iné stečú až na zem. Podľa toho, akú cestu tá ktorá kvapka vykonala, jantár môže byť úplne priehľadný, zakalený alebo nepriehľadný, a mení sa aj jeho farba: rôzne odtiene žltej, zelenkastej, oranžovej či hnedej, ale môže byť aj biely.

Cez územie Poľska viedla starodávna Jantárová cesta. Z tohto mnohotvárneho materiálu sa aj dnes vyrábajú šperky a iné ozdobné i luxusné predmety. Dobre si tie výrobky poprezerajte. Čo ak v niektorom kuse nájdete zaliateho komára a čo ak z krvi, ktorú nasal, niekto naozaj dokáže oživiť dinosaurov?

(8) Ak vám je už na čerstvom zimnom vzduchu chladno, schovajte sa do niektorého z kostolov. Výber je veľký, veď iba 2,4 % Poliakov (z 38,5 mil. obyvateľov) sú neveriaci, zatiaľ čo približne 90 % je rímsko-katolíckeho vyznania. Odporúčam napríklad jeden z najstarších chrámov – Katedrálu sv. Jána na susednej Świętojańskej ulici, ktorá zaujme svojou zvláštnou fasádou v štýle anglickej gotiky.

Katedrála bola postavená v 14. storočí, konali sa v nej korunovácie a kráľovské svadby a v jej krypte sú pochované dôležité osobnosti z poľskej histórie, napríklad posledný poľský kráľ, ale aj dvaja prezidenti a významný spisovateľ – nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Henryk Sienkiewicz. Cez vojnu sa Nemcom podarilo dostať do chrámu výbušniny, ktoré spôsobili obrovskú explóziu. To však nestačilo, navŕtali ešte diery do stien pre ďalší výbušný materiál a katedrálu vyhodili do vzduchu. Bola zničená z 90 % a po vojne znovupostavená podľa pôvodných plánov.

(9) Radšej by ste sa schovali do múzea? Aj v tomto prípade si môžete vybrať zo širokej palety: Múzeum hlavného mesta Varšavy, Národné múzeum, Múzeum Varšavského povstania, Múzeum kráľovského hradu a i. Vedeli ste, že aj múzeám sa udeľuje akoby Oskar? V roku 2016 toto prestížne európske ocenenie získalo POLIN – Múzeum histórie poľských Židov. Myslím, že zaslúžene, pretože je to veľmi zaujímavé a informatívne moderné múzeum. Bolo otvorené v roku 2014 na veľmi symbolickom mieste, kde sa kedysi nachádzalo židovské ghetto. Pred 2. svetovou vojnou bola vo Varšave najväčšia židovská komunita na svete!

Verím, že aj vás, tak ako mňa, ohromí vnútro. Pripadala som si ako v trhline obrovského kaňonu. Zvlnené steny boli vytvorené torkretovaním (striekaním betónu), je to najväčšia konštrukcia tohto typu v Európe.

Postojte pod stropom, zadívajte sa na exotické i naše lesné zvieratá a vtáky, znamenia zverokruhu, kvety… Môžete ho pozorovať celé hodiny a stále budete objavovať nové a nové detaily. Problém však bol, že som mala na múzeum málo času. Ale aj na to mysleli jeho tvorcovia. V múzeu máte nielen všetky informácie aj v angličtine, ale k dispozícii sú aj rôzne letáky – jeden ponúka zrýchlený okruh, keď sa za jednu hodinu dá stihnúť osem najvýznamnejších highlights.

Až budete vychádzať z múzea, všimnite si pri vchode túto mezuzu vyrobenú z tehly, ktorá sa našla v rozvalinách domu, ktorý kedysi stál na tomto mieste. Mezuza je dôležitý symbol, ktorý si Židia dávajú na veraje dverí. Je to krabička, ktorá chráni kúsok pergamenu s dvomi pasážami z Tóry.

Viac informácií v anglickom jazyku: tu

(10) Po dlhých prechádzkach historickými uličkami Varšavy sa treba posilniť. Ochutnajte tradičnú poľskú polievku žurek s párkom a na tvrdo uvareným vajcom.

A takisto treba ochutnať ďalšie typické poľské jedlo – pierogi. Sú to varené alebo opečené pirohy s rôznymi náplňami na slano alebo i na sladko. K najtypickejším patria pirohy s kapustou a hríbami, s mäsom alebo syrom, špenátom či šošovicou.

(11) V sychravých, zimných dňoch dobre padne teplý nápoj. Poliaci milujú čaj – herbatku, čajovne (herbaciarnia) stretnete na každom rohu, v tomto období je zvyčajne v ponuke aj varené víno. Ale ja mám pre vás jednu špeciálnu pozvánku – na horúcu čokoládu do štýlovej kaviarničky Wedel.

Nemecký cukrár Karol Wedel založil v roku 1851 prvú továreň na čokoládu vo Varšave. Potom vedenie prevzal jeho syn Emil (v logu firmy je jeho podpis) a dnes je to už piata generácia. V ponuke nájdete aj bohatý sortiment ručne vyrábaných praliniek, no najznámejšou špecialitou je okrúhly oblátkový keksík prekladaný orieškovým krémom a zaliaty Wedel-čokoládou. Ale v kaviarni si môžete dať aj dobrú kávu a chutnú syrovú tortu.

Viac informácií v anglickom jazyku: tu

(12) Ak vás náhodou žiadny z týchto tipov neoslovil, tak si zájdite do parku (je ich tu veľa – Varšava patrí k najzelenším európskym metropolám), relaxujte prechádzkou alebo si postavte snehuliaka! 🙂

Ale verím, že si aj vy dokážete vybrať!

SPOZNAJTE VARŠAVU

Ako sa tam dostať: lietadlom – z letiska si zobrať taxík (všade sú upozornenia, aby ste použili len oficiálne firmy – hľadajte morskú pannu v logu!). Do Starého mesta sme platili cca 10 – 12 €.

Kde sa ubytovať: pre tých, čo hľadajú lacné ubytovanie, odporúčam hostely, napr. Kanonia, ktorý má veľmi výhodnú polohu v blízkosti historického centra. Pre tých, čo uprednostňujú niečo špeciálne, odporúčam Hotel Bristol – historický luxusný hotel v secesnom štýle z roku 1901, ktorý ako by zázrakom prežil vojnu a ostal stáť ako takmer jediná budova na celej ulici.

Kde sa najesť: ak chcete ochutnať ručne robené pirohy podľa klasickej receptúry, navyše servírované ešte na horúcej panvici, alebo aj iné tradičné poľské jedlá, odporúčam niektorú z filiálok Zapiecek. Najmenšia porcia obsahuje 9 pirohov (stačí!) a stojí cca 6 €. O obľúbenosti a kvalite jedla svedčí aj to, že je tu takmer vždy dosť plno. Nám sa ušlo miesto blízko detského kútika, takže sme počas jedenia mohli na obrazovke sledovať príbehy Lolka a Bolka a konečne som pochopila, prečo sa v našej detskej rečňovanke nelogicky láka slimák na to, že sa mu natrie maslo na parôžky, keď žiadne parohy nemá… To maslo sa totiž natiera na pirôžky!!! 🙂

Páčil sa ti tento príspevok? Tak napíš komment alebo daj lajk na facebooku alebo zdielaj.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri