Čo si doniesť z cesty?

Určite to poznáte aj vy. Váš výlet sa chýli ku koncu a vy premýšľate, akú pamiatku si z cesty zaobstarať alebo čo doniesť vašim blízkym, ktorí tentokrát ostali doma.

Myslím si, že toto rozhodovanie sa stáva čoraz ťažšie. Dnes cestuje omnoho viac ľudí ako kedysi, sami si teda z cudziny čo-to dovezú. A navyše, dnes už aj doma, ale hlavne cez internet, si môžete zakúpiť čokoľvek, hoc‘ aj to, čo pochádza z ďalekej exotiky.

Čo je to vlastne suvenír? Existuje veľa odpovedí na túto otázku, ale v zásade platí, že je to akýkoľvek predmet (na cene nezáleží), ktorý v našich mysliach vyvolá spomienku na miesto, odkiaľ sme si ho priniesli.

Počiatky suvenírovej vášne spadajú podľa mňa do útleho detstva. Veď takmer každý z nás si do vrecka schovával kamienky, mušle, pierka a podobné drobnosti, ktoré našiel na výletoch do svojho detského sveta. Aj dnes mnohí uprednostňujú prírodné materiály ako spomienky z ciest, len si treba dať pozor na zákon príslušnej krajiny, aby ste nemuseli platiť mastnú pokutu alebo dokonca ísť do väzenia za kus „šutra“ z pláže.

Neviem, kedy si ľudia zo svojich ciest začali nosiť suveníry, ale viem si predstaviť, že už v antike si cestovateľskí dobrodruhovia prinášali z navštívených miest odlomené fragmenty z nejakého chrámu, hlinené črepiny a pod. A dnes? Určite ste počuli o tom, ako turisti rozoberajú aténsku Akropolu. A pritom mnohí ani netušia, že každý večer príde nákladné auto a rozsype všade novú zásobu kamienkov… 🙂 Ja mám veľmi rada tieto malé kamienky, ktoré vyzerajú ako mince. Našli sme ich v oáze Fajjúm v Egypte. Ich okrúhy tvar spôsobil vietor, ktorý ich kotúľal po saharskej púšti…

K najstarším spomienkovým predmetom vraj patria pohľadnice a strieborné lyžičky. Dnes je výber veľmi široký a je to aj poriadny biznis: tričká, hrnčeky, misky, kľúčenky, kuchynské rukavice, figúrky, klobúky, popolníky, ceruzky… Azda najobľúbenejšie sú magnety na chladničku. Spočiatku som tomu podľahla aj ja, ale neskôr som to radikálne zredukovala a magnet si kupujem len vtedy, keď ma nejaké miesto, výstava alebo podujatie výnimočne osloví. Navyše, tieto magnety musia mať hladký tvar. Niektoré z nich sú použité aj v našej profilovej fotke.

V našej rodine sa postupne začali vytvárať zbierky, ktoré nám uľahčujú rozhodovanie, čo komu doniesť z ciest. Napríklad je to zbierka náprstkov. Viete, že najstarší známy náprstok bol nájdený v Číne? Spočiatku sa náprstky používali výlučne pri šití na ochranu prstov, ale už v 16. storočí sa tie, čo boli vyrábané zo striebra, považovali za vhodný darček pre dámy. Dnes sa vyrábajú z rôznych materiálov.

Ale v niektorých krajinách ešte neprišli na to, že je to vyhľadávaný turistický artikel. V Uzbekistane sme nezohnali ani jeden. Keď sa nám horko-ťažko podarilo nášmu sprievodcovi vysvetliť, čo hľadáme, zaviedol nás na trhu k stánku so samými cvernami, stužkami… a úplne obyčajnými náprstkami. V Iráne sa nám podarilo objaviť jediný jeden v Isfaháne, len sme museli požiadať predavača, aby naň domaľoval názov mesta, kde sme ho kúpili.

Pomerne početná je aj zbierka náušníc, ktoré majú výhodu v tom, že na ne na poličke nesadá prach, ale dajú sa aj prakticky využiť, resp.vynosiť. 🙂 Takýto typ suvenírov kupujem hlavne vtedy, ak sú to ručné výrobky v rámci projektov na zvýšenie zamestnanosti domácich obyvateľov, najmä žien – napr. náušnice so zeleným kamienkom z Petry v Jordánsku.

Niekto stále ostáva verný rôznym kamienkom a pieskom. Ale pozor, ak pôjdete niekedy na Island. Islandskí škriatkovia sú vraj veľmi hákliví na to, ak si strčíte do vrecka kus lávy alebo nejaký kameň, lebo im tým vraj beriete kúsok ich sveta!

Iného zas potešia spomienkové poháriky, ale nie všade sa dá zohnať tento tvar. Je len na vás, či budete trvať na forme alebo si iný pohárik radšej nekúpite…

Avšak doma máme ešte jednu výnimočnú kolekciu. Aj kniha totiž môže byť suvenírom! U nás sú to rôzne vydania knihy Malý princ od Antoine de Saint-Exupéryho, t.j. v rôznych jazykoch. Už ich máme 59! Zvyčajne si do nich zakladáme aj účtenky, aby sme aj po rokoch presne vedeli, v ktorom meste, na ktorej ulici a v ktorom obchode bola kniha kúpená.

Nie je to vždy jednoduché. Počas našej návštevy Islandu bola kniha beznádejne vypredaná, museli sme si počkať, keď sa tam o rok neskôr vybrali naši známi. V Nikózii som obehala niekoľko kníhkupectiev a veru, v niektorých nemali ani šajnu, kto bol Exupéry. V predajni v Iráne nám nie veľmi presvedčivo prikývli, že knihu majú, ale musela som si ju sama vyhľadať – podľa obrázkov. Moja kamoška bola v Káthmandu (Nepál) v jednej zastrčenej čajovni. Keď videla, že tam ponúkajú aj nejaké knihy, skusmo sa opýtala, či nemajú Malého princa. Predavač kamsi zmizol a o chvíľu sa vrátil s knihou v ruke. Ďalší šok nastal, keď povedal cenu. Tá kniha stála menej ako u nás chlieb!

Je veľmi zaujímavé listovať v týchto knihách a spoznávať rôzne druhy písma…

Keď som rešeršovala, dozvedela som sa, že existujú dokonca aj kluby zberateľov turistických suvenírov, kluby zberateľov baleného cukru a pod.

A čo vy? Aké suveníry si nosíte z vašich ciest?