Pustevny – unikátny príklad ľudovej secesie

Keď sa povie pustevna/pustovňa, tak si asi každý predstaví nejaké osamotené miesto, kde sa pustovník oddáva samote, modlitbe a pokániu. Na tomto mieste naozaj kedysi žili pustovníci – a to až do roku 1874 – v pieskovcových jaskyniach.

Ak však dnes prídete na Pustevny – sedlo v Moravsko-sliezskych Beskydách (1 018 m n.m.), môže vás prekvapiť, ako je tu živo: v zime lyžiari, v lete turisti a po celý rok obdivovatelia drevených stavieb ľudovej secesie od slovenského architekta Dušana Jurkoviča.

V druhej polovici 19. storočia vznikol nový fenomén voľného času a spôsobu jeho trávenia. Ľudia chodili do prírody, začína sa rozvíjať šport a turistika. Na území monarchie sa zakladali turistické spolky. Jedným z nich bola aj Pohorská jednota Radhošť vo Frenštáte. Tieto spolky začali pre svojich členov stavať horské chaty a útulne. Aj na tomto mieste vznikla v roku 1891 jednoduchá drevená stavba (Pústevňa), v ktorej mohlo v spoločnej miestnosti prenocovať 23 osôb. Pribúdajúci počet turistov si o tri roky neskôr vyžiadal stavbu ďalšej, väčšej kamennej ubytovne (Šumná).

Ale ani tieto ubytovacie kapacity čoskoro nestačili. Spolok sa rozhodol postaviť ďalšie väčšie ubytovacie zariadenie aj s jedálňou.

Architekta Dušana Jurkoviča pozná hádam každý Slovák ako autora Štefánikovej mohyly na Bradle. Už na začiatku svojej kariéry sa Jurkovič venoval výskumu ľudového staviteľstva na Morave a Slovensku. Zdokumentoval nielen veľké množstvo stavieb, ale aj nástrojov, krojov, čipiek a výšiviek. Prvky ľudového umenia potom zakomponoval do svojich architektonických návrhov. Na národopisnej československej výstave v Prahe v roku 1895 nechal postaviť dočasný skanzen, kde predstavil aj drevené domy z obce Čičmany, v ktorých našiel svoju celoživotnú inšpiráciu. Na základe tohto úspechu dostal zákazku – navrhnúť turistickú jedáleň Libušín…

…a útulňu Maměnku na Pustevnách.

Spolok Radhošť jeho návrhy jednohlasne schválil, a to i napriek tomu, že boli rozsiahlejšie a finančne náročnejšie než ich pôvodný plán. Obe stavby boli otvorené v auguste 1899.

Na výzdobe jedálne Libušín sa podieľal aj český maliar Mikoláš Aleš – autor kresieb pohanského boha úrody Radegasta, portáša (strážcu moravsko-uhorskej hranice) Stavinohu a dvoch zbojníkov, podľa ktorých potom interiér vymaľoval akademický maliar Karel Štapfer.

Farebné drevené domy vyzerajú ako kulisy z nejakej rozprávky. Po dlhý čas môžete pred nimi stáť a študovať ozdobné prvky. Jurkovič tu vytvoril veľmi osobitý štýl, výrazne ovplyvnený ľudovou architektúrou.

Nové stavby vzbudili veľký záujem u verejnosti. Mnohí sem prichádzali nielen za turistikou, ale aj preto, aby si obzreli toto výnimočné dielo slovenského architekta. Medzi návštevníkmi boli aj viacerí známi spisovatelia a umelci. O práci na týchto stavbách, o svojom prístupe a inšpirácii vydal Jurkovič 50-stranovú publikáciu s početnými nákresmi a obrázkami.

Po prvej svetovej vojne pribudol ďalší moderný horský hotel Tanečnica, pomenovaný podľa hory, pod ktorou sa nachádza. Tiež sa tu začali budovať zjazdárske a bežecké trate, dokonca aj skokanský mostík. V roku 1928 zavítal na Pustevny aj československý prezident Masaryk s dcérou.

Na konci druhej svetovej vojny boli však útulne zdevastované nemeckými a maďarskými vojakmi, začali chátrať a hrozilo im zbúranie. Dokonca niekoľko mesiacov pred svojou smrťou sem v roku 1947 prišiel 89-ročný Jurkovič, aby sa prihovoril za ich zachovanie. Na veľkú rekonštrukciu si však museli počkať až do roku 1995. V roku 1999 (sto rokov po prvom otvorení) bola slávnostne otvorená reštaurácia Libušín a v roku 2003 hotel Maměnka. Areál bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Ale potom prišla osudná noc – 3. marca 2014, keď od komína začal horieť Libušín. Stavbu nikto nezapálil, príčinou požiaru bola vzduchová kapsa v komíne, ktorú neodhalili predchádzajúce revízie a ktorá dlhodobo zohrievala drevenú konštrukciu stavby. Bola to len otázka času… Maměnku sa síce podarilo zachrániť, ale škody boli veľké, a to práve v umelecky najhodnotnejšej reštaurácii. No na druhej strane, požiar vyvolal obrovskú vlnu solidarity a na obnovu začali posielať finančné dary firmy, organizácie, spolky, mestá, obce i občania. Stavbu sa podarilo obnoviť, pričom sa použili tradičné technológie. Napríklad smrekové drevo sa rúbalo za mesačného svitu a prepravovalo ťažnými koňmi.

Dnes teda obdivujeme vernú repliku Libušína, aj farby sa obnovili tak, ako boli zdokumentované v roku 1925. Určite sa choďte pozrieť dnu do reštaurácie, aj ak práve nemáte hlad. Ak ste vonku mali dojem, že stavby pochádzajú z nejakej rozprávky, dnu sa váš dojem ešte znásobí.

Pri reštaurovaní sa zistilo, že pôvodná farba interiéru bola svetlomodrá.

Nad stolom v strede je v lustri zakomponovaná vyrezávaná drevená holubička. Je to stará tradícia z tohto regiónu. Holubica zavesená nad stolom mala odpudiť zlé sily.

Odporúčam však, aby ste sem prišli nielen obdivovať strop, steny a nábytok, ale aby ste aj ochutnali výbornú regionálnu kuchyňu. Ja som si objednala pečenú kačku s kapustou a lokšami a ako dezert čučoriedkové parené knedle. Mňam!

No pochvaľovali si aj tí, čo si ku káve objednali krásne naaranžovaný koláčik…

Potom sme ešte nazreli do izieb v hoteli Maměnka:

K dreveným stavbám naprojektovaným architektom Dušanom Jurkovičom patrí aj storočná drevená zvonica.

Na Pustevny sa dostanete pešo, na bicykli, v zime na bežkách alebo autom (cez obce Rožnov pod Radhoštěm a Prostřední Bečva. Na Pustevnách je platené parkovisko. Medzi parkoviskom a areálom Pustevny sa tiež nachádza informačné centrum Brána Pusteven). Ale môžete sa sem vyviezť aj lanovkou. Novú modernú stanicu na Pustevnách z kameňa, dreva a skla navrhol architekt Kamil Mrva z Kopřivnice. Dolná stanica lanovky je v obci Trojanovice.

Na Pustevnách si môžete požičať kolobežky a spustiť sa na nich dolu do údolia. Je tu aj požičovňa elektrobicyklov.

Pre milovníkov turistiky sa tu ponúka viacero turistických trás vhodných pre všetky vekové skupiny. Viac informácií: Pustevny

Rodiny s deťmi sa môžu poprechádzať po nenáročnom 1,5 k, dlhom zábavno-náučnom chodníku. Nájdu tu niekoľko drevených sôch lesných zvierat a na tabuliach zaujímavé informácie o nich.

Ďalšou obľúbenou atrakciou je nadzemný panoramatický chodník Valaška, dlhý 610 metrov.

Zo sklenenej vyhliadkovej plošiny vo výške 1 099 m n.m. je nádherný výhľad na celý hrebeň Beskýd. Pri peknom počasí možno uvidieť aj Jeseníky a Veľkú Fatru.

Ak vás zaujímajú aj ďalšie stavby v tomto regióne navrhnuté architektom Dušanom Jurkovičom, prečítajte si tento môj článok: Luhačovice

Viac informácií o tomto regióne nájdete na: Východná Morava a CzechTourism

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri