14 tipov pre návštevu mesta Funchal

Keď portugalskí moreplavci znovuobjavili súostrovie v Atlantiku, najväčší z ostrovov pokrývali lesy, a tak ho pomenovali Madeira, čo v preklade znamená „drevo“. Ani pri vymýšľaní mena pre hlavné mesto neboli veľmi nápadití. Keďže tu všade navôkol rástol fenikel (= funcho po portugalsky), mesto založené v roku 1425 nazvali podľa tejto aromatickej byliny – Funchal. Dnes tu žije vyše 260 tisíc obyvateľov, čo je väčšina populácie celého ostrova. Hlavným zdrojom príjmu je turizmus. Aké sú teda najvýznamnejšie lákadlá, kvôli ktorým sa oplatí Funchal navštíviť?

(1) Katedrála Sé

Hoci nie je veľmi vysoká, jej tmavá veža je ľahko rozpoznateľná nad strechami domov. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je symbolom viery prvých osadníkov ostrova. K ich bohatstvu im dopomohol cukor (v 15. storočí bola Madeira najväčším vývozcom vysokokvalitného cukru na svete!), v meste si stavali krásne domy, pričom sem prinášali architektonické štýly a kultúru z cudzích krajín.

Na stavbu katedrály (dokončená v roku 1514) boli použité vulkanické kamene z neďalekého útesu Cabo Girao v 26 farebných odtieňoch, čo veľmi dobre vidno na priečelí. Stavbu inicioval portugalský kráľ Manuel I., ktorý k tomu povolal architekta Péra Anesa. Nad vchodom je aj rozetové okno a na špici kríž Kristovho rádu (nájdete ho aj na zástave Madeiry).

Pýchou katedrály je impozantný strop, jeden z najkrajších v Portugalsku, z madeirských cédrov s vyrezávanými geometrickými vzormi v mudéjarskom štýle a vykladanými detailmi zo slonoviny. Do vnútra katedrály preniká málo svetla, ak chcete vidieť strop v jeho plnej kráse, musíte sem prísť v intervale, keď je špeciálne osvetlený (pracovné dni 10.45 – 11.00, nedele 11.00 – 12.00)

V hlavnej kaplnke sú svätí, proroci a apoštoli zo 16. storočia, nájdete tu aj detaily oslavujúce život na ostrove, napríklad cherubínov nesúcich trsy banánov a mechy s vínom.

Hlavný oltár tvorí 12 obrazov zo začiatku 16. storočia, zobrazujúcich život a utrpenie Krista.

V podlahe je zapustených sedem náhrobných dosiek s menami biskupov a flámskych obchodníkov s cukrom (jedným z nich je Joáo Esmeraldo, o ktorom budeme ešte počuť), ktorí si ešte za života nechávali priviezť na tento účel kameň z Belgicka.

(2) Väčšinu najvýznamnejších budov nájdete neďaleko katedrály na Praca do Municipio (Radničné námestie) s krásnou čierno-bielou dlažobnou mozaikou. Na severnej strane je to bývalé jezuitské kolégium s impozantným kostolom Igreja do Colégio zo 17. storočia. Jezuitov povolal v roku 1569 portugalský kráľ, keď videl ohrozenú katolícku vieru. Čoskoro bol však tento rád veľmi úspešný v biznise s vínom aj brazílskymi diamantmi, a tak o dvesto rokov neskôr museli jezuiti Madeiru opustiť.

Na prednej fasáde kostola kriedovo bielej farby vidno štyri mramorové sochy, jednou z nich je zakladateľ rádu Ignác z Loyoly.

Námestie dostalo pomenovanie podľa radnice. Pôvodne to bolo elegantný dom grófa Carvalhala Esmeralda, v tom čase bola jeho rodina najbohatšia na Madeire. Nad vstupnou bránou si treba všimnúť erb. Je na ňom 5 cukrových homolí, resp. nádob, v ktorých sa prevážal cukor, a 4 strapce hrozna – symboly prosperity ostrova.

Uprostred malého nádvoria je fontána so sochou Lédy v objatí s labuťou, čo je vlastne premenený Zeus.

Na budove sú aj pekné dlaždice azulejos. Pôvodne prišli azulejos s Maurmi do Španielska a kráľ Manuel I., veľký milovník umenia, ich priniesol do Portugalska. Najprv boli ozdobené len geometrickými tvarmi, až v období baroka sa začali používať kvetinové ornamenty a vznikali celé steny plné najrozličnejších vzorov.

V bývalom biskupskom paláci dnes sídli Múzeum sakrálneho umenia (Museu de Arta Sacra). V jeho zbierke uvidíte flámske maľby, ktoré medzi Funchalom a Antverpami získavali za svoj tovar majitelia plantáží s cukrovou trstinou a obchodníci s cukrom.

Z Radničného námestia vedú menšie ulice. Na mnohých z nich objavíte tiež zaujímavé vzory mozaík z čierneho čadiča a bieleho vápenca. Väčšinou sú to rôzne geometrické ornamenty, ale keď sa budete dívať dobre pod nohy, nájdete aj erb mesta alebo loď, na ktorej prišiel Zarco na Madeiru. Len opatrne keď prší, kamene sú šmykľavé.

(3) Záhrady a parky: Pri prechádzkach po Funchale natrafíte aj na plot, ponad ktorý prerastajú konáre, obsypané kvetmi výrazných farieb. V meste je veľa parkov a súkromné záhrady sa tiež otvárajú pre verejnosť. Návšteva Botanickej záhrady je jedným z dôležitých bodov itinerára každého návštevníka a fotka kvetinového koberca nesmie chýbať v galérii fotiek z Madeiry!

K Botanickej záhrade sa odveziete lanovkou.

Prečítajte si môj podrobný článok: Záhrady a parky

(4) Mesto sa rozprestiera ako antické divadlo v zálive, ktorý na východe a západe lemujú útesy a na severe zelené hory. A to až do výšky 1200 m n.m. Aj prechádzka po nábreží môže byť príjemným spestrením vášho dňa vo Funchale. Je tu niekoľko pevností, ktoré slúžili na obranu proti pirátom. Napríklad pevnosť Fortaleza de Sao Tiago na východnom okraji historického stredu mesta, ktorá už zďaleka upúta výraznou okrovo-žltou farbou. Bola postavená v roku 1614. Počas napoleonských vojen tu bolo umiestnených vyše 3000 anglických vojakov ako obrana proti Francúzom, ktorí už vtrhli do Portugalska a ohrozovali záujmy Angličanov na Madeire. Neskôr v budove sídlilo múzeum moderného umenia.

Pri pevnosti sa nachádza kamienková pláž so sprchami a vybetónovanými plochami na slnenie.

(5) Ak sa vydáte na prechádzku opačným smerom, pozdĺž bývalých múrov opevnenia objavíte tiež rôzne zaujímavé budovy, napr. palác Palacio de Sao Lourenco s hnedou strechou a bielou fasádou, dnes sídlo premiéra Madeiry. Keď prídete do prístavu, ovanie vás čerstvý vzduch a vôňa mora. Je to pulzujúci bod mesta, či cez deň alebo večer, sa tu stretávajú miestni aj turisti. Tu sa kedysi nakladalo slávne víno Madeira na lode, aby počas dlhej plavby nadobudlo svoju nezameniteľnú chuť. Bývala to „Brána do sveta“, tu kotvili obchodné a cestovné lode do Indie, Európy či Nového sveta. Dnes sú tu jachty, športové člny, katamarany.

Medzi modernými loďami vyniká kópia lode Santa Maria, na ktorej sa po prvýkrát vydal Kolumbus na svoju cestu do Ameriky.

Mimochodom, sochu slávneho objaviteľa nájdete pri Parku sv. Kataríny. Kolumbus viackrát navštívil Madeiru, najprv kvôli obchodom s cukrom, ale neskôr sa oženil s dcérou prvého kapitána z Porto Santo. Neďaleko je aj socha Veľmajstra Kristovho rádu Henricha Moreplavca, veľkého podporovateľa objaviteľských expedícií, hoci on sám sa nikdy nikam neplavil.

(6) Nemusíte však zostať len pri prechádzke po prístave, ale môžete si objednať aj plavbu s pozorovaním delfínov a veľrýb. My sme sa plavili na katamarane.

Predná strana lode je upravená tak, že sa tam dá ležať a počas plavby sa opaľovať. Tí, čo tam ležali, mali tiež lepší výhľad na delfíny, ktoré plávali tesne pred loďou.

Videli sme niekoľko veľrýb, ale vždy ukázali len kus svojho mohutného tela a chrbtovú plutvu. V jednom momente sme zbadali jednu menšiu plutvu, ktorá sa pohybovala veľmi rýchlo. Hlas nášho sprievodcu zrazu znel veľmi vzrušene. To, čo sme videli, bol totiž žralok! Našťastie ďaleko od brehu i od našej lode, takže po určitom čase plavby sme si mohli zaplávať v mori.

Viac info: vmtmadeira

Nezabudnite si so sebou zobrať vetrovku, uterák, plavky, krém na opaľovanie, fotoaparát alebo mobil.

(7) Opäť sa vrátime do mesta. Jednou z najkrajších promenád je Avenida Arriaga. Po oboch stranách je veľa obchodov, reštaurácií a kaviarní. Začiatkom leta celá ulica rozkvitne do modra. Majestátne džakarandy sem prinášajú farbu aj príjemný tieň.

Na promenáde nájdete slávnu kaviareň Ritz so zaujímavými azulejovými obrazmi zo života na Madeire, neoklasicistické divadlo s jednou z najlepších kaviarní v meste Café deo Teatro. A tiež sa tu nachádza najznámejší vinársky podnik Blandy´s, ktorý vedie už siedma generácia tejto rodiny. Konajú sa tu pravidelné ochutnávky slávneho vína Madeira. Viac info v článku: Nápoje, ktoré treba na Madeire ochutnať

Na konci promenády stojí socha. To je Joao Goncalves Zarco, ktorý sa na pokyn Henricha Moreplavca vydal v roku 1418 na expedíciu, zastihla ich búrka, a tak pristáli na neobývanom ostrove Porto Santo. V diaľke však videli dramatické zoskupenie oblakov, vedeli, že je tam aj iný ostrov, a tak počas druhej výpravy o rok neskôr pristáli na Madeire.

(8) Atmosféru stredovekého Funchalu najlepšie pocítite v Zona Velha (Staré mesto). Najstaršou ulicou je Rua de Santa Maria. Keďže sa nachádza neďaleko prístavu, v minulosti tu žili hlavne rybári. Dnes chodníky s čadičovým dláždením lemujú obchodíky, bary a reštaurácie. Ulica ožíva po jednej hodine poobede. Čašníci chystajú stoly a stoličky, ozýva sa rinčanie riadu. Prví hostia skúmajú tabule s ponukou jedál. Večer je tu veľmi živo, v úzkom priestore človek balansuje medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi. Hostia si vychutnávajú skvelé jedlo vonku pri sviečke alebo lampe.

V roku 2010 tu začal španielsky umelec José Maria Zyberchema so špeciálnym projektom street artu Arte de Portas Abertas. Odvtedy skrášľujú lokálni umelci dvere týchto podnikov a domov svojimi maľbami, a tak neustále dopĺňajú túto open-air galériu novými exemplármi.

(9) Najznámejšou pochúťkou, ktorú treba na Madeire určite ochutnať, trebárs aj na Rue de Santa Maria, je ryba stuhochvost čierny (espada). Vraví sa, že najprv ju treba zjesť a až potom sa ísť pozrieť, ako vyzerá. Kam? Na miestny trh Mercado dos Lavradores.

Budova tržnice v štýle Art Deco bola postavená v roku 1937. Vpravo pred vchodom núkajú staršie ženy v typických madeirských krojoch čerstvé kvety – strelície, protey, ľalie… Za ich chrbtom vidno na modrých azulejos ich predchodkyne, ako prechádzajú s košmi kvetov na hlavách okolo fontány s Ledou a labuťou (dnes vo vnútornom dvore Radnice).

Trh je najlepšie navštíviť v piatok alebo v sobotu. Vtedy je tu najväčší ruch. Na prízemí, vo vnútornom dvore orámovanom arkádami rozkladajú svoje stánky miestni farmári. Z pestrej palety farieb ovocia až prechádza zrak.

Okrem ovocia a zeleniny sú tu aj obchodíky s prútenými a koženými výrobkami a stánky, kde si môžete kúpiť nielen kvety do vázy, ale aj sadenice, ktoré si potom doma zasadíte do svojej záhrady alebo na balkón.

Na poschodí vás ešte čaká ponuka byliniek, korenín, ale aj víno a likéry, údené šunky, salámy a aromatické syry. Ďalšia časť – atraktívna aj pre turistov – je vzadu. Je to rybí trh, kde chlapi – ako skúsení chirurgovia – odstraňujú dlhým espadám ich čiernu kožu…

…alebo veľkými nožmi krájajú obrovské tuniaky na menšie časti.

(10) Verím, že vás návšteva trhu neodradila od úmyslu okoštovať či už espadu alebo tuniaka. Ak by ste si radšej vyskúšali menšie porcie a viacero rozmanitých pokrmov, potom vám vo Funchale odporúčam niektorú z kulinárskych túr Food on Foot (v rôznych jazykoch).

Naša túra trvala takmer štyri hodiny, počas ktorých sme otestovali až 15 vzoriek tunajších typických jedál a nápojov v rôznych podnikoch v meste. A ako bonus navyše sme dostali aj lekciu o znovuobjavení ostrova, o časoch, keď bola Madeira najväčším vývozcom cukru na svete a veľa ďalších zaujímavých informácií o madeirskej kuchyni, ako aj o histórii a súčasnosti ostrova.

Kontakt: Food on Foot

O tom, čo na Madeire ešte treba ochutnať, si môžete prečítať v tomto mojom článku: Kuchyňa Madeiry

(11) K slávnostným príležitostiam na Madeire patrí aj pekne prestretý stôl – s pekným obrusom s madeirskou výšivkou. Podobne ako víno, aj táto výšivka je súčasťou kultúry a histórie ostrova. Ručná výšivka tu bola prítomná už od čias prvého osídlenia, no najväčší rozmach zaznamenala v druhej polovici 19. storočia, keď sa stala cenným výmenným tovarom a dôležitým zdrojom príjmu mnohých madeirských rodín.

Dovtedy bola výšivka len výrobkom na domáce použitie, no vďaka Elizabeth Phelps, dcére významného obchodníka s vínom, sa otvorila jej cesta na britský trh. Vtedy nastala radikálna zmena, z výšivky sa stal komerčný, vysoko cenený tovar, po ktorom bol veľký dopyt v mnohých krajinách. Na ostrove začali vznikať vyšívacie domy, výrobky sa neustále zdokonaľovali a prispôsobovali móde i požiadavkám klientely.

Neďaleko trhu sme navštívili firmu Bordal, ktorá v súčasnosti zamestnáva cca 400 žien, najstaršia má takmer 90 rokov. Žiaľ, počet vyšívačiek sa neustále znižuje.

V niekoľkých miestnostiach sme si pozreli nielen nádherné výrobky (obrusy, blúzky, šaty a pod.), ktoré si objednávali aj európske kráľovské dvory, ale oboznámili sme sa aj s celým procesom madeirskej výšivky.

Viac informácií: Bordal

Uchovávajú tu až 60 tisíc vzorov, niektoré sú riadne staré a je celkom možné, že si z nich pre svoj cisársky dvor vo Viedni vyberala aj Sisi.

(12) Áno, rakúska cisárovná Alžbeta (Sisi) bola jednou z najprominentnejších hostí Madeiry. Ostrov navštívila dvakrát. Jej bronzová socha stojí neďaleko kasína, ktoré nechal z betónu postaviť brazílsky hviezdny architekt Oscar Niemeyer.

Ak by ste chceli aspoň trochu pocítiť atmosféru zašlých čias, jedno popoludnie môžete stráviť pri šálke čaju v hoteli Belmond Reid´s Palace, v ktorom bývala Sisi počas svojho druhého pobytu na Madeire.

Podrobný článok o tomto zážitku nájdete na blogu: Popoludňajší čaj v hoteli Reid´s

(13) Ak patríte k milovníkom múzeí, aj vo Funchale máte niekoľko možností.

Milovníci športu, hlavne futbalu, si určite nenechajú ujsť návštevu Múzea CR7, kde je vystavených vyše 150 trofejí slávneho rodáka z Madeiry, futbalistu Christiana Ronalda. Bronzová socha, vysoká 3,4 m, je neprehliadnuteľným symbolom jeho ega. Musím sa priznať, že nepatrím k futbalovým fanúšikom, a tak som si radšej vybrala Museu A Cidade do Acucar – Múzeum mesta cukru, ktoré je venované histórii cukrovarníckeho priemyslu na ostrove a približuje obdobie, keď sa cukor považoval za „biele zlato“.

Najviac ma zaujali formy na homole cukru, ale aj sakrálne umenie, drobný nábytok, šperky, sochy – všetko toto dedičstvo odráža to, čo sa dosiahlo výrobou a obchodom s cukrom. Dom, v ktorom sídli múzeum, si určite všimnete. Po renovácii svieti jeho fasáda jasnou žltou farbou. Nachádza sa na Kolumbusovom námestí (Praca do Colombo). Meno námestia nie je náhodné, práve v dome u bohatého obchodníka s cukrom Joáa Esmeralda ako hosť pobýval niekoľko dní Kolumbus počas svojej návštevy ostrova v roku 1498 na svojej tretej výprave do Ameriky. V skutočnosti však z pôvodného domu ostali len základy.

(14) Návšteva Funchalu by nebola kompletná bez výletu na Monte. Obzvlášť v horúcom letnom dni ocení človek sviežejší vzduch vo výške 600 metrov nad mestom. Dostanete sa sem autom, autobusom alebo lanovkou.

Čo vás tu očakáva:

– krásne výhľady na mesto (aj počas jazdy lanovkou)

– pútnický Kostol Panny Márie z Monte (Igreja de Nossa Senhora do Monte), kde je pochovaný posledný rakúsky cisár Karol I.

– jazda na prútených saniach

– tropická záhrada Monte Palace – 7 hektárov s najrozličnejšími exotickými rastlinami a stromami

Podrobné info o výlete na Monte nájdete v mojom článku: Monte

Kde sa ubytovať: počas nášho pobytu sme bývali priamo v meste v sympatickom mestskom 4-hviezdičkovom Sé Boutique Hoteli. Hotel má zaujímavú zelenú jedáleň, ale my sme si dávali raňajky vonku v uličke, odkiaľ sme mali krásny výhľad na Katedrálu Sé. A tak nám skvelé raňajky často dopĺňalo zvonenie zvonov. Nevýhoda hotela: nedá sa prísť k vchodu autom, hotel ani nemá vlastné parkovisko. Museli sme parkovať auto v mestskej garáži, kde má hotel dohodnuté nižšie ceny.

Odporúčam navštíviť aspoň cool bar na terase hotela, odkiaľ máte 360-stupňový výhľad na celé mesto.

Kde sa najesť: v meste sme vyskúšali viacero reštaurácií. Ich adresy aj s ukážkou jedál, ktoré sme ochutnali, nájdete v článku: Čo ochutnať na Madeire?

Ako sa sem dostať: lietadlom. Počas sezóny sú priame lety z Viedne. Letisko vo Funchale bolo vybudované v roku 1964. Tu sa chcem podeliť s našou osobnou spomienkou: V septembri 2022 sme mali pobalené kufre, pripravené letenky… No vtom sa začali hlásiť prvé príznaky ochorenia a keď prišli výsledky testov, tak sme namiesto do Funchalu leteli z Lisabonu naspäť do Viedne. Po celý čas pandémie sa nám covid vyhýbal, a potom zasiahol v tú najnevhodnejšiu chvíľu. O výlet na Madeiru sme sa pokúsili druhýkrát o rok neskôr. Ani sa nám nechcelo veriť, keď sa lietadlo začalo znižovať, vysunul sa podvozok a pobrežné skaly boli na dosah… Vtom však lietadlo opäť vzlietlo, kolesá sa zase zasunuli, urobili sme veľký oblúk a až potom začali znovu klesať. Nielenže sme cestovali, ale aj pristáli, až na druhý pokus – čo sa vám tiež môže stať. Piloti vraj musia mať špeciálny výcvik na pristávanie na tunajšom letisku.

Slovo na záver: Či už sa vyberiete na Madeiru za kúpaním, históriou alebo kulinárskymi zážitkami, určite nebudete sklamaní. Madeira vás prekvapí svojou rozmanitosťou. Ja by som sa sem vrátila aj na tretí pokus…