Modrá je dedinka neďaleko Uherského Hradišťa. Kľudne by sa mohla volať aj Malá, veď má len niečo cez 700 obyvateľov! Ale aj keď je to obec malá, dokázali tu zrealizovať dva veľké projekty, kvôli ktorým obec navštevujú malí aj veľkí zo široka-ďaleka.
Archeoskanzen
Prišli sme sem koncom apríla. Počasie bolo ešte nestále, po celý čas sme sa na zatiahnutej oblohe pokúšali nájsť aspoň kúsok blankytu. Ale za drevenou ohradou areálu sa aspoň zelenala trávička a na stromoch rašili čerstvé lístky. Vidiecku idylku dotváral osol Figo, ktorý si pochutnával na šťavnatých púpavových listoch.
Pred vstupnou bránou sme stretli školskú výpravu. Deti odložili učebnice dejepisu a prišli sa na vlastné oči presvedčiť, ako žili ich predkovia. Lebo všetko, čo si budú môcť ohmatať či inak otestovať, im v pamäti zostane určite dlhšie než nabifľované texty z učebnice. V areáli bolo totiž vybudované celé hradisko – opevnené osídlenie akoby z čias Veľkej Moravy, teda z 9. storočia, pričom sa vychádzalo z archeologických nálezov z neďalekého okolia.
Nájdete tu takmer 30 stavieb. Upútala nás najmä strážna veža, z ktorej sa pozorovalo, či sa neblíži nejaký nepriateľ.
Je tu tiež niekoľko domov – obyčajného ľudu, ale aj bohatých kniežat – s jednoduchým zariadením – drevené postele prikryté kožušinami, hlinené riady, pece na pečenie chleba a placiek. Nakukli sme aj do kováčskej a hrnčiarskej dielne.
Súčasťou skanzenu sú aj jamy na uchovanie obilia a iných potravín, ako aj hospodárske stavby pre zvieratá. Okrem somára tu pobehujú sliepky, kozy a ovce. Veľmi sme sa pobavili na jednej ovci, ktorá celý čas podopierala strechu jedného domu. Akoby zožrala všetku múdrosť sveta, ani brvou nepohla, takže sme museli striehnuť na sebemenší pohyb hlavy, ktorý nás presvedčil o tom, že to nie je atrapa. Až sa tam raz vyberiete, dobre sa poobzerajte, či tam tá ovca ešte stále tak stojí!
Pri ohrade na drevenom kole spala mačka a nerušili ju ani hašterivé sliepky s kohútom.
Jednou z najkrajších stavieb v areáli je hypotetická replika kostola sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 9. storočia. Ten pôvodný bol zrejme najstaršou kresťanskou kamennou stavbou na sever od Dunaja. Kostolík stojí na malom vŕšku, odkiaľ je krásny výhľad na okolité pláne i blízky Velehrad.
Súčasťou tohto projektu je aj hotel Skanzen, kde sa môžete nielen ubytovať a výborne najesť v reštaurácii, ale nájdete tu aj pálenicu, liehovar, sušiareň ovocia, zeleniny a húb. Nechýba ani obchodík s domácimi produktmi.
Samozrejme, v obchode je značný priestor venovaný vínu, sme predsa na Morave! A ak chcete víno ochutnať, poslúžia vám na to sklenené vitríny so samoobslužnými dávkovacími automatmi! Bližšie informácie o tomto hotelovom komplexe: tu
Archeoskanzen Modrá je najväčší svojho druhu v celej Európe. Otvorený je od apríla do konca októbra, počas tohto obdobia sa tu uskutočňuje množstvo zaujímavých podujatí. V ostatných mesiacoch roka je prístupný len po telefonickom dohovore. Všetky podrobné informácie nájdete: tu
Areál Živá voda
Druhý projekt je hádam ešte zaujímavejší, pretože je viac živý. Však sa aj tak volá: Živá voda! Je to unikátna expozícia o živote vo vode a okolo nej, približujúca faunu a flóru typickú pre povodie rieky Moravy.
Pri hlavnej budove sme prešli okolo Babičkinej záhradky, kde už začínala klíčiť mäta, levanduľa a iné bylinky. V jazierku sa na kuse dreva usalašili močiarne korytnačky. Ostatne, jednu takú korytnačku nájdete aj na logu.
Zaujíma vás, prečo je na ňom obrátené písmeno Ž? Na logo bola vyhlásená súťaž, do ktorej sa zapojilo 130 školákov. Vyhralo 8-ročné dievčatko – dysgrafička, ktorá proste nakreslila Ž naopak.
A už sa blížime k hlavnej atrakcii – k sklenenému tunelu. Sme 3,5 m pod vodnou hladinou. Možno si poviete, je tam toho, všade po svete sú priezračné tunely, kde vám nad hlavami plávajú pestrofarebné exotické ryby, za sklom sa vlnia sasanky a iné morské rastliny. Lenže nie je tunel ako tunel. V Modrej vás obklopí autentický rybník a okolo vás elegantne plávajú ryby sladkovodné! – kapre, karasy, šťuky, vyzy, jesetery, sumce či liene. A hoci sú to celkom obyčajné ryby, ktoré poznáme z našich riek a rybníkov (kapra aj z vane 🙂 ), predsalen je takto zospodu na ne úplne iný pohľad.
Pod 8 m dlhým tunelom stojí okrem nás aj skupinka dôchodcov, s údivom vyvracajú hlavy, občas sa v zelenkavej temnote mihne tieň a len čo ryba vypláva bližšie ku sklu, všetci nadšene začnú fotiť.
Škoda, že bolo po daždi a preto bola voda viac zakalená. Ale aj tak sa dali jednotlivé druhy dobre rozoznať. A dokonca aj potápač! Starosta Modrej vraj zvykne zo žartu hovoriť, že sú azda jediná obec v celej Českej republike, ktorá zamestnáva osla (skanzen) i potápača.
Kapre sú tu poriadne veľké. Hviezdou je Jonáš, vážiaci cez 20 kg. Tak ma napadlo, či to predsalen nebude premenený vodník z filmu Jak utopit doktora Mráčka… Kapor pomaly pláva, nezastavuje, okrúhlym očkom sa díva na nás – z jeho pohľadu sme za sklom my, a tak ani neviem, kto koho vlastne pozoruje. Potom ešte zavlní chvostom a opäť zmizne v tajomnej hlbine.
Tunel je široký 2 m, a tak tu majú „rybári“ dosť priestoru, aby mohli rozťahovať ruky a chváliť sa, akú veľkú rybu ulovili, pardón – uvideli. Vedeli ste, že najväčšou sladkovodnou rybou na svete je vyza veľká? Aj v Modrej majú poriadny exemplár, takmer dvojmetrový! No povedzte, nie je to rozkošná ryba s tými štyrmi fúzikmi?
O poschodie nižšie, v hĺbke až 6,5 m, sa ešte nachádza priezor. Bolo tu však temno, žiaden sumec sa neukázal. Tak možno nabudúce!
Podrobné informácie o tejto zaujímavej atrakcii nájdete: tu Pozor na rôznu otváraciu dobu v zime a v lete!
Extra tip:
Kedysi tu boli močiare. Dnes areál Živá voda dotvára prírodné kúpalisko, malebné rybníky a nádherné kulisy barokovej Baziliky Nanebovstúpenia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda v blízkom Velehrade. Je to najvýznamnejšie pútnické miesto v Českej republike.
Ak vám zostane čas, určite sa tam zastavte. Nádherná vnútorná výzdoba! A nezabudnite si pozrieť zlatú ružu, ktorú udeľujú pápeži významným miestam (v Čechách sú len dve). Bazilike ju poslal pápež Ján Pavol II. v roku 1985. Súčasťou informačného centra je aj príjemná cukrárnička s výbornou kávou a domácimi zákuskami!
Kde sa najesť:
Okrem už spomínaného hotela Skanzen odporúčam reštauráciu Koníček v neďalekom Uherskom Hradišti – štýlová reštaurácia (aj hotel) v priestoroch bývalej dielne na výrobu prepychových kočiarov z roku 1872. Lokálna aj svetová kuchyňa – vynikajúca typická polievka kulajda, tradičná sviečková s rôznymi druhmi knedlí a kvalitné moravské vína. Adresa a bližšie informácie: tu
Kde sa ubytovať:
Počas našej cesty sme bývali v Boršiciach – vo vinárskom penzióne Dvůr pod Starýma horama. Odporúčam hlavne milovníkom vína. V pivniciach penziónu možno víno nielen popíjať (pôvodné moravské odrody!), ale sa aj dozvedieť niečo viac o histórii vinárstva v tejto oblasti, ktorá siaha až do stredoveku.
Mojím favoritom počas ochutnávky v štýlovej pivnici – vysokej rotunde s masívnym okrúhlym stolom – sa stalo polosuché víno Hibernal. Adresa a bližšie informácie: tu
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Táto cesta sa uskutočnila s podporou Centrály cestovného ruchu Východná Morava. Ak máte záujem o ďalšie informácie z tohto regiónu, kliknite: sem.
Ako stále čítam tvoje články, tak zisťujem , že sa s teba stáva odborník na vína …..
Hahaha, prečo nie? Keď je víno kvalitné, tak chutí aj mne! 🙂