3 hrady, ktoré treba navštíviť v Plzenskom kraji Hrad 3 &#8211; Rabí

Zrúcanina hradu Rabí dominuje mestečku Rábí (8 km od mesta Sušice, okres Klatovy) nad riekou Otava v nadmorskej výške 529 metrov n.m. Patrí k najznámejším hradom v Čechách, spomína sa dokonca v učebniciach dejepisu. Je to miesto, kde Jan Žižka – najslávnejší český husitský vojvodca a bojovník – prišiel o oko.

Rabí je najrozsiahlejšia hradná zrúcanina v Čechách s jedným z najvyspelejších obranných systémov svojej doby v Európe. Ak by ste odmerali dĺžku všetkých hradných budov a hradieb, boli by to až 3 kilometre.

Pôvodný románsky hrad tu postavili ešte v prvej polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí grófi, pretože vtedy patrilo toto územie Bavorsku, až na konci 13. storočia sa vrátilo k českému kráľovstvu. Najvýznamnejšími majiteľmi boli páni z Rýzmberku, tento rod vlastnil hrad takmer 200 rokov a nechal ho vybudovať do dnešnej podoby. Na stavbu sa použil vápenec, ktorý sa ťažil v miestach vznikajúcich hradných priekop.

Našu prehliadku sme začali na strednom nádvorí. Pôvodne slúžilo na obranu, až neskôr na bývanie, vtedy pribudla kuchyňa, sklad, ale aj pivnica so stálou teplotou 6°C. V zime sem prinášali kusy ľadu z Otavy a tak pivnica slúžila ako dobová chladnička. Na nádvorí sa nachádza aj 60 metrov hlboká studňa, jedna z najhlbších, aké možno nájsť na českých hradoch.

Po originálnych nerovných schodoch z 15. storočia sme vystúpili do najstaršej časti.

Dominantou celého hradu je obytná veža, vysoká 26 metrov (kedysi ale vyššia ešte o jedno poschodie a strechu) – masívna budova s rozmermi 13 x 18 metrov.

Po drevených schodoch sme stúpali na jednotlivé poschodia. V najnižšom sa nachádzali pivnice, na druhom poschodí bola druhá hradná kuchyňa, miestnosti pre personál a hradnú stráž, tretie poschodie predstavovalo reprezentačné komnaty a štvrté poschodie obývala rodina pána hradu. Tak som rozmýšľala, ako asi často schádzala hradná pani dolu na nádvorie alebo na prechádzku mimo hradu, aby potom zase šliapala schody do výšky 26 metrov?

Pre nás, návštevníkov hradu, sa však výstup oplatil. Až keď človek stojí na najvyššom schode, uvedomí si mohutnosť tejto stavby. Takéto veže – obytné, so štvorcovým alebo obdĺžnikovým pôdorysom, ktoré v prípade útoku mohli poslúžiť ako posledné útočisko – sa nazývajú donjon (donžon). V časoch svojej najväčšej slávy mal hrad rozlohu takmer 10 000 m² a jeho donjon bol druhý najväčší v Čechách (po Karlštejne).

O hrade sa, žiaľ, nezachovalo veľa písomných dokumentov. Škoda, že tie múry nemôžu rozprávať… Spomedzi škár z nich vyrastá tráva a drobné kvietky a namiesto strechy sa nad našimi hlavami otváralo obrovské okno do neba.

Hrad viackrát menil svojich majiteľov, niektorí dediči sa medzi sebou hádali, iní zanedbávali údržbu, hrad vyplienili vojaci, na začiatku 18. storočia vyhorel, a tak začal chátrať a stal sa neobývateľným. Rozpadajúce sa múry si obyvatelia mestečka pod hradom odnášali na stavbu svojich domov.

V polovici 19. storočia – v období romantizmu, keď vzrástol záujem o všetko okolo stredoveku, sa knieža Gustav Jáchym z rodu Lambergovcov pokúsil premeniť hrad opäť na miesto na bývanie, rekonštrukcia bola však veľmi nákladná a nad jeho finančné možnosti. Tak aspoň zakázal ďalšie rozoberanie múrov ako stavebného materiálu a na najvyššom mieste nechal zriadiť vyhliadku, ktorá sa stala obľúbeným výletným cieľom. A tá vyhliadka je aj dnes úžasná!

Pred nami sa rozprestierala česká časť Šumavy, ale v diaľke na horizonte bolo vidno zčasti aj nemeckú časť.

Zaujímavý bol aj pohľad na mestečko Rábí, Kostol sv. Trojice a množstvo rôzne veľkých červených striech…

…a tiež na strážnu vežu a najsilnejšie obranné múry s hrúbkou až 6 metrov.

V dochovaných pivniciach, kde sa už tvoria kvaple, si pre šťastie môžete skúsiť hodiť mincu do otvoru v stene alebo poťažkať gule (7 – 40 kg!) do bombárd, ktoré si sem husiti doviezli po útoku na Plzeň. Husiti zaútočili na hrad Rabí dvakrát – v roku 1420 a 1421. A práve v roku 1421 môžeme s nadsádzkou povedať, že hrad Rabí bolo to posledné, čo uvidel Jan Žižka.

Na niektorých obrazoch alebo sochách má Žižka zakryté len jedno oko, na iných má zakryté oči obe. Ako to teda bolo s jeho okom? Dlho sa predpokladalo, že o ľavé oko prišiel v nejakej bitke. Podľa výskumov jeho lebky, objavenej v roku 1910, prišiel o toto oko asi ako jedenásťročný po údere mečom. Je to vôbec zázrak, že v takom veku prežil takú ranu, ktorá mu preťala tvár až po ústa. O druhé oko prišiel Žižka práve počas obliehania hradu Rabí. Stalo sa to v júli 1421, keď Žižka odpočíval pod starou hruškou. Šíp vystrelený z kuše sa zaryl do kmeňa stromu a vyštiepol triesku, ktorá vletela Žižkovi do zdravého oka. Žižku síce hneď previezli do Prahy na operáciu, táto sa ale nepodarila a slávny bojovník prišiel úplne o zrak.

Na hrade sa ponúkajú dva okruhy so sprievodcom:

* Veža – hradný areál, najstaršia časť, donjon

* Palác – história a stavebný vývoj hradu, videoprojekcia o dobývaní hradu husitmi

Okrem toho je možná aj prehliadka veľkého hradného nádvoria bez sprievodcu (malý vstupný poplatok).

Praktické informácie:

* otváracie hodiny – hrad je zatvorený v pondelok!

* vstupné

Viac informácií na webstránke: Rabí

Auto môžete nechať na platenom parkovisku pod hradom.

Cestu k hradu sme si spríjemnili levanduľovou vôňou. Našli sme tu totiž unikátny levanduľový automat – ak strčíte ruky do otvoru vľavo, automat vám nastrieka na ruky antibakteriálny gél. V strednej časti dostanete telové mlieko a vpravo parfum. A tak nám ruky ešte dlho voňali levanduľou.

Najkrajší panoramatický pohľad na hrad – treba sa vrátiť na námestie. Nezabudnite si všimnúť malebné domčeky ľudovej architektúry…

…potom choďte smerom na Sušice a zabočte do prvej ulice vpravo. Táto vás dovedie ku kultúrnemu domu (žltá budova). Odtiaľto urobíte aj takúto fotku:

Hrad je veľmi fotogenický. Zrúcanina poslúžila ako kulisa pri nakrúcaní viacerých filmov (Markéta Lazarová, Božská Ema) a rozprávok (Radúz a Mahuliena, Galoše šťastia, Jabloňová panna a i.). Výstavu fotografií z nakrúcania sme si pozreli ešte na hrade v bývalej koniarni, ktorá sa v súčasnosti využíva aj na svadby.

Kde sa najesť:

Určite odporúčam reštauráciu priamo na námestí, ktorej názov vychádza z typického českého humoru: Vystřelený vočko. Dokonca aj ich wi-fi heslo súvisí so Žižkom! Z ponuky tradičných českých jedál si väčšina z našej skupinky vybrala pečené kačacie stehno s kapustou a dvomi druhmi knedlí. Vynikajúce!