3 hrady, ktoré treba navštíviť v Plzenskom kraji
Hrad 2 – Velhartice

Hrad Velhartice je ďalší z trojice hradov, ktoré sa oplatí vidieť, pokiaľ plánujete návštevu Plzenského kraja. Nachádza sa v rovnomennej obci (okres Klatovy) na ľavom brehu rieky Ostružná, 640 metrov n.m. Ak uvidíte niekde fotografiu tohto hradu, hneď ho dokážete identifikovať – jeho poznávacím znamením je totiž vysoký masívny kamenný most so štyrmi oblúkmi.

Hrad bol postavený koncom 13. storočia, prvá zmienka pochádza však z roku 1318. K najvýznamnejším majiteľom patrili páni Bušekovci z Velhartíc, ktorí pracovali na dvore kráľa Karla IV., starali sa o financie, organizovali jeho zahraničné cesty a pod., za čo boli určite veľmi dobre platení, nemalé finančné prostriedky potom investovali do rozširovania svojho hradu.

Neskôr sa prostredníctvom sobáša stal hrad majetkom pánov z Hradca. Potom hrad viackrát menil svojich majiteľov. Jedným z najvýznamnejších bol v 15. storočí Menhart z Hradca, ktorý – ako odporca Jiřího z Poděbrad – tu na hrade ukryl české korunovačné klenoty. V 17. storočí vlastnil hrad cisársky generál Martin de Hoeff-Huerta, ktorý hrad prestaval a pripojil k nemu neskoro-renesančné palácové krídlo s arkádami.

Na hrade sa ponúkajú dva prehliadkové okruhy so sprievodcom:

* Gotický hrad

* Renesančný zámok

Oba okruhy trvajú cca 50 minút a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi.

Okrem toho je v ponuke aj prehliadka bez sprievodcu (platený vstup). Návštevníci si môžu prezrieť vonkajšie priestory ako aj bývalý pivovar, kde je umiestnená interaktívna výstava. V čase mojej návštevy to bola výstava s informáciami o Tridsaťročnej vojne a o Martinovi Huertovi.

My sme si pozreli nielen spomínanú výstavu, ale absolvovali sme aj prehliadku priestorov z oboch okruhov. Prekvapilo ma, akým nápaditým spôsobom autori expozície približujú dávny život na hrade i vtedajšie spoločenské pomery.

V rámci GOTICKÉHO OKRUHU sme najprv vstúpili do tzv. Rajského domu. Hoci je to už len zrúcanina pôvodného paláca, stavba nestratila veľa zo svojej impozantnosti. Na jednotlivých poschodiach sme stretli drevené postavy, ktoré tu kedysi bývali. Samozrejme, že na najnižšom poschodí to bol obyčajný dedinský ľud, na strednom podlaží to boli rytieri a mnísi, zatiaľ čo na najvyššom poschodí nás čakal kráľ s kráľovnou.

Pri prehliadke využívajú Knižku o šašiech (Knižka o hre šachovej) – alegorické dielo o usporiadaní stredovekej spoločnosti na základe pravidiel šachovej hry, ktorú okolo roku 1390 napísal český spisovateľ, kazateľ a prekladateľ Tomáš Štítný zo Štítného.

Kamenný most je jedinečný už len tým, že nebol postavený ponad rieku, ale priamo na skale. Je vysoký 10 metrov a jeho výstavba bola určite poriadne drahá, čo len dokazuje bohatstvo velhartických pánov.

Most mal plniť strategickú úlohu, s Rajským domom a vežou ho spájali menšie padacie mostíky. V prípade útoku sa tak dala jedna časť oddeliť od druhej. Či by to tak naozaj mohlo fungovať, našťastie, nebolo nikdy treba dokazovať.

Pôvodne mal most aj strechu, teraz sa z neho otvára krásny výhľad na šíre okolie.

Po moste sme prešli do mohutnej veže, ktorá vďaka svojmu tvaru pripomínajúcemu veľkú nádobu (napríklad na prenášanie uhlia) sa nazýva Putna. Aj táto veža bola postavená na posilnenie obranného systému – v smere možného ostreľovania je natočená zosilnenou stenou bez otvorov a svojou hmotou chráni ostatné budovy. Steny sú široké až 3 metre, takže sa do nich zmestí aj schodisko. Počas Tridsaťročnej vojny sa veža používala ako väzenie. V 19. storočí sem vnikli hľadači pokladov, ktorých lákala predstava bohatstva bývalých majiteľov a tiež informácia, že sa tu kedysi schovávali korunovačné klenoty. Našli však len pozostatky siedmich ľudí (väzňov?) a svojím nepremysleným konaním narušili statiku stavby.

Naša prehliadka pokračovala v RENESANČNOM ZÁMOČKU. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa ocitneme v úplne inom svete – arkády s bielymi stĺpmi namiesto chladných múrov, drevené dvere do komnát s dobovým nábytkom namiesto prázdnych stien…

Expozícia ukazuje, ako trávila všedné dni i voľný čas šľachta. Pozreli sme si bálovú komnatu, jedáleň s krásne prestretým stolom, miestnosť, kde sa hrávali karty a stolové hry…

Opäť musím pochváliť kreativitu autorov expozície. Komnaty oživili figúrami “vystrihnutými” zo starých grafík. Tak napríklad si hradná pani v spálni skúša nové šaty, otec vzdeláva svojho syna, slúžka kolíše bábätko…

My sme hrad navštívili v máji, kvitol práve orgován, ktorý dodával hrubým múrom aspoň trochu romantického šarmu. Ozaj, nezabudnite si všimnúť diery v stenách, sú to zvyšky po lešení, keď sa stavala táto časť hradu.

Máj je obdobie školských výletov. Aj teraz tu bola jedna trieda. Deti práve sedeli na múriku, hompáľali nohami, pojedali svoje svačinky, smiali sa (iba jedno jediné dievčatko hľadelo do svojho mobilu!), keď v tom zrazu…

…popred nás kráčala Biela pani! Ale kto by sa bál Bielej pani za krásneho slnečného dňa? Deti jej zakývali a slušne ju zdravili: “Dobrý den, Bílá paní!” Biela pani sa usmiala. Narozdiel od iných bielych paní, ktoré strašia v iných českých hradoch, Bielu pani z Velhartíc opisujú ako nežnú, milujúcu matku. Podľa povesti táto pani zomrela pri pôrode dcérky Elišky. Potom prichádzala vždy o jedenástej hodine v noci do spálne, aby pokolísala svoju dcérku. Po hodine dieťa pobozkala a zase zmizla. Často ju pri tom videla slúžka, ale keďže poznala milú povahu svojej pani, vôbec sa jej nebála. Keď sa manžel vrátil z vojenskej výpravy, vzal dcérku na výchovu do Hradca. Biela pani sa aj naďalej ukazovala pri zadnej bráne…

Hoci sa v povestiach nespomína meno Bielej pani, väčšinou sa autori zhodujú v tom, že záhadnou nežnou bytosťou by mohla byť Kateřina, dcéra Jána z Velhartíc, ktorá sa v roku 1391 vydala za Jána z Hradca. Biela pani vo Velharticiach nestraší, ale ponúkajú sa tu špeciálne zábavné prehliadky s Bielou pani pre menšie deti s rodičmi.

Praktické informácie:

V pondelok je hrad zatvorený! Bližšie informácie:

* Otváracie hodiny

* Vstupné poplatky

V areáli si môžete zahrať šachy s veľkými drevenými figúrami alebo aj iné hry, počas letných prázdnin si môžete vyskúšať lukostreľbu alebo strieľanie z kuše.

Parkovisko sa nachádza cca 300 metrov pod hradom.

Adresa a viac informácií: Velhartice

Okrem dvoch platených prehliadok so sprievodcom a jednej bez sprievodcu si bezplatne môžete pozrieť skanzen ľudovej architektúry pod hradom. Dedina tu existovala ešte pred hradom, keď sa v rieke ryžovalo zlato a v horách sa v baniach dobývalo striebro. Na originálne základy pôvodných domov sem bolo premiestnených niekoľko dedinských stavieb z Pošumavia. Zatiaľ je možná iba prehliadka exteriérov.

Našu prehliadku hradu Velhartice sme ukončili v reštaurácii U hradného sládka v priestoroch bývalého pivovaru. A čo sme si objednali? Keďže sme boli na hrade, tak sme si dali Hradný burger z jelenieho mäsa. Chutilo!

No a keďže Česko je povestné svojimi knedľami, ako dezert sme si objednali kysnutú knedľu plnenú slivkovým lekvárom, posypanú makom a s vanilkovou omáčkou. Ponúka sa však ako hlavné jedlo, takže ak si ju objednáte, dostanete na tanier jednu velikánsku knedľu, s ktorou sa môžete podeliť ešte s 2-3 ďalšími osobami! 🙂

Kde sa ubytovať:

Počas môjho pobytu v Plzenskom kraji sme bývali v hoteli Kašperk v meste Kašperské hory a odtiaľ sme podnikali výlety ku všetkým trom hradom. Kašperské hory je malé mesto (menej ako 1 500 obyvateľov), ale o jeho niekdajšom bohatstve (zlato, striebro) svedčí to, že sa tam nachádzajú až tri kostoly a krásna budova radnice na námestí.

Hotel Kašperk sa nachádza v blízkosti radnice a turistického informačného centra. Je to príjemný, štvorhviezdičkový hotel s čistými, jednoduchými izbami – bez minibaru, ale neďaleko je obchod s potravinami.

Hotel má však super plavecký bazén s výhľadom na kostolnú vež. Ja som si túto informáciu vopred nezistila a to mi bolo fakt ľúto. Po celodennej turistike po hradoch by bol bazén skvelou voľbou. Takže určite si narozdiel odo mňa nezabudnite pribaliť aj plavky! Fotografiu som si preto požičala z webstránky hotela:

Ak sa rozhodnete pre iné ubytovanie, môžete prísť aspoň do hotelovej reštaurácie na obed alebo večeru a dať si opäť niečo s knedľami, napríklad sviečkovú. Dobrú chuť!

Prečítajte si tiež:

* Hrad Kašperk

* Hrad Rabí

Ďakujem CzechTourismus a Plzenský kraj za pozvanie do tejto zaujímavej destinácie.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri a Hotel Kašperk (bazén)