Čo ochutnať v Kantábrii?

Kantábria je síce len malé územie na severe Španielska, ale má more, hory aj rieky, a to sa samozrejme prejavuje aj v mnohorakosti produktov používaných v lokálnej kuchyni.

Ak milujete RYBY A MORSKÉ PLODY, tak potom je práve Kantábria tá správna destinácia pre vaše chuťové poháriky a gurmánske zážitky.

Musím povedať, že som hádam ešte nikdy nezjedla toľko rôznych rýb za tak krátke obdobie ako počas môjho výletu do Kantábrie. Ani ich neviem všetky pomenovať – žiaden div, veď pochádzam zo suchozemskej krajiny…

Najväčšiu ochutnávku som zažila v reštaurácii El Muelle v centre Botín v hlavnom meste Santander. Tu som aj po prvý raz ochutnala kúsky sépie vo vlastnom čiernom atramente. Čierny pokrm vyzeral zaujímavo a keď som dojedla, tanier pôsobil ako moderná maľba – niekoľko ťahov štetcom namočeným do čiernej farby!

„Pomaľovaný“ tanier by kľudne mohli vystaviť v tunajšom múzeu, pretože Botín je kultúrne centrum, kde sa konajú zaujímavé výstavy, a určite ho pri návšteve Santandera netreba vynechať. Modernú budovu navrhnutú slávnym talianskym architektom Renzom Pianom v roku 2012 nemožno na nábreží prehliadnuť. Reštaurácia je v prízemí, je veľmi príjemná, svetlá a máte z nej výhľad na Biskajský záliv, ktorý sa zaraďuje k najkrajším na svete. Len vám prajem lepšie počasie, a nie taký upršaný deň, ako som mala ja počas môjho obeda v tejto reštaurácii.

Z ponúkaných pokrmov mi ale najviac chutil puding z ropušnice (Pastel de Cabracho) – morská oranžová ryba s paprskovitými plutvami.

Ale celkovo som bola nadšená výberom jedál, ich starostlivým vypracovaním a nápaditým naaranžovaním.

Adresa: Muelle de Albareda, P.º de Pereda, Santander

Webstránka: https://www.centrobotin.org/en/cafe-centro-botin/

Ak chcete hlavné mesto Kantábrie spoznať lepšie, tu je niekoľko tipov, čo sa oplatí vidieť: 9 tipov na jeden perfektný deň v meste Santander

Jedným z typických morských pokrmov v Kantábrii sú RABAS – na krúžky nakrájané, obalené v cestíčku, vyprážané kalmáre, podávané s citrónom. Sú veľmi chutné, pretože sú vyrobené z čerstvých chobotníc, ktoré si ešte zachovali prirodzenú chuť morskej vody.

Ja som si rabas objednala v čarovnom mestečku Comillas, ktoré bolo kedysi len rybárskou dedinou, ale neskôr sem prichádzala kráľovská rodina a vysoká šľachta tráviť dlhé letné mesiace. Viac si o tom môžete prečítať v mojom článku: Comillas

Reštaurácia Parrilla El Galeón De Rubárcena sa nachádza na konci mesta a bolo v nej veľa domácich, čo ma hneď presvedčilo o tom, že tam určite dobre varia.

Adresa: El Galeón de Rubárcena, Bº de Rubárcena , Comillas

Webstránka: http://www.restaurantesdecomillas.com/

V meste Comillas som ochutnala aj vynikajúci šalát ABBA – nazvaný podľa hotela, ktorý vyhľadávajú hlavne milovníci golfu. Šalát bol z krevetiek a krabieho mäsa a ľahko si ho pripravíte aj doma, keď pridáte paradajky, nastrúhanú mrkvu, zemiaky a majonézu. Ale chuť čerstvých morských ingrediencií je predsa len omnoho lepšia.

S vymenovávaním rybích pokrmov by sme ešte dlho mohli pokračovať, ale určite musím ešte spomenúť ANČOVIČKY – malé, nasolené sardelové rybičky s intenzívnou chuťou. Kantábria je najväčším producentom sardelových konzerv v Španielsku, k najpopulárnejším patria výrobky z mesta Santoña. Výborné boli aj v šaláte s paradajkami, syrom a melónom.

Samozrejme, že si v Kantábrii môžete objednať aj steak z čerstvého tuniaka…

…ale obľúbené sú aj lososy a pstruhy z tunajších riek. Každý rok sa na začiatku lososovej sezóny vyhlasuje súťaž El Campanu. Ide o to, kto bude ten šťastlivec, ktorý uloví prvého lososa. El Campanu znamená “zvon”, lebo podľa tradície pri tej príležitosti v kláštoroch vyzváňali zvony. Dnes sa prvý vylovený losos dáva do dražby. Väčšinou ho kúpi niektorá reštaurácia (v roku 2021 za 1.500 €), ktorá potom usporiada event, na ktorý pozve politikov, futbalistov a iné slávne osobnosti. Je o to veľký mediálny záujem, reštaurácia si tak urobí reklamu a šťastný rybár dostane peňažnú odmenu z dražby.

Ak si ryby neobjednáte, tak si ich aspoň choďte pozrieť na rybí trh v tržnici Mercado de la Esperanza v Santanderi. Určite vás prekvapí to množstvo rýb, chobotníc, mušlí, homárov, krabov a ďalších rýb a morských plodov.

MÄSO – obľúbené je hlavne teľacie a hovädzie mäso, v Kantábrii sa koná aj najväčší veľtrh dobytka v Španielsku. Po toľkých pokrmoch z rýb určite dobre padne poriadny steak…

Bravčové mäso je jednou z hlavných ingrediencií pre tzv. horský guláš – COCIDO MONTAÑÉS. Ďalšími prísadami sú alubias (biela fazuľa), berza (kapusta), morcilla (krvavnica), tocino (slanina) a bravčová klobása chorizo. Je to dosť ťažké jedlo, ale veľmi chutné. Svoj pôvod má v 17. storočí, varilo sa v kantábrijských horách (preto ten názov), kde prevláda chladné a vlhké počasie. Ja som toto jedlo ochutnala v reštaurácii La Portilla v meste Celis.

Adresa: Restaurante La Portilla, Carretera General, Celis

Región Liébana má svoju vlastnú variantu tohto pokrmu, ponúka sa pod názvom COCIDO LEBANIEGO. Varí sa 4-5 hodín. Do gulášu sa pridáva lokálny cícer (garbanzos), kapusta, morcilla, tocino, costilla (rebierko) a chorizo. Môže sa pridať aj hovädzie mäso a plnka zo strúhanky, vajec, choriza a petržlenu. Najlepší je cícer z okolia Potes – ak toto nádherné mesto navštívite, tak tento pokrm je povinnosť! a určite odporúčam reštauráciu El Cenador del Capitán (v budove vedľa symbolu tohto mesta – veže Torre del Infandato).

Kým čakáte na objednané jedlo, môžete skúmať spústu vecičiek zavesených všade na stenách, alebo lepšie: cez okno pozorovať dianie na ulici a pri rieke. Výhľad je bonus k jedlu.

Adresa: El Cenador del Capitán, C. Cervantes 3, Potes

Webstránka: http://www.elcenadordelcapitan.com/en/

Najprv nám naservírovali vývar z tohto tradičného jedla ako polievku – sopa de cocido.

Potom na stole pristál tanier plný všetkých tých spomínaných prísad. Jedlo bolo veľmi chutné, ale porcia bola obrovská, nevládala som to zjesť. A musela som si nechať miesto v žalúdku aj pre dezert…

Ak si chcete len rýchlo niečo prejesť alebo si večer podebatiť s priateľmi pri pohári vína, tak potom sú správnou voľbou PINCHOS – malé sendviče napichnuté na špajdli (odvodené od slova pinchar – napichnúť). Koľko ľudí, toľko chutí, koľko chutí, toľko pinchos… Môžu byť jednoduché alebo rafinované, vegetariánske, ale aj s kusom šunky, choriza alebo ryby… Veľký výber nájdete v hlavnom meste Santander na Východnom trhu (Mercado del Este), ale aj v hociktorom bare, taverne alebo aj v rámci bufetových raňajok v hoteloch.

SLADKÉ PEČIVO:

CORBATAS – pečivo z lístkového cesta, ktoré tvarom pripomína viazanku alebo motýlika, preto sa volá corbata (kravata).

Každá oblasť pridáva k slovu corbata svoj vlastný prívlastok. Ak prídete do prístavneho mestečka San Vicente de la Barquera, zájdite do Casa de las Corbatas de Unquera – majú tam veľký výber.

QUESADA PASIEGA – koláč z masla, cukru, mlieka, vajec a ricotty alebo tvarohu, ochutený škoricou a citrónovu kôrou. Konzistencia pripomína veľmi hustý puding. Podáva sa studený alebo teplý.

SOBAO PASIEGO – piškótový koláč, ochutený citrónovou kôrou, ale môže sa pridať aj anízový likér alebo rum.

Či už prídete do Kantábrie ako pútnik alebo turista, určite navštívte aj Santillanu del Mar, malebné mestečko so závanom stredoveku. Práve tu sme sa zastavili pri dome Casa Quevedo, kde ponúkajú raňajky ako od babičky – koláčik a pohár mlieka (v Kantábrii je mlieko veľmi kvalitné, pasúce sa kravy stretnete na viacerých miestach a kedysi sa voľne prechádzali aj po uliciach Santillany). V predajni je aj malé múzeum s rôznymi nádobami na mlieko a pomôckami na dojenie. Mliekareň založila señora Maria Luisa v roku 1950, pozbierala všetky poháre z kuchyne a ponúkala čerstvé mlieko. Začiatky boli ťažké, susedia sa jej dokonca posmievali, ale vydržala a mlieko sa tam predáva do dnes. Ja som si k poháru mlieka vybrala sobao.

Z DEZERTOV som okoštovala NATILLAS – puding z mlieka a vajec, tiež v hoteli ABBA. Mlieko sa zohrieva s vanilkou a škoricou. Do vychladnutého mlieka sa potom pridávajú vajcia, cukor a kukuričný škrob. Tento dezert sa servíruje studený alebo teplý, posypaný škoricou.

Podobný je aj kantábrijský krém CREMA CANTABRA – tiež puding z mlieka, kukuričného škrobu a vajec, ale pečie sa v rúre. Po vychladnutí sa dezert posype cukrom a opáli tak, aby sa vytvorila chrumkavá karamelová vrchná vrstva. Moja fotografia je zo spomínanej reštaurácie v Celis.

Jedným z najväčších kulinárskych pochúťok bol však pre mňa dezert CANÓNIGO v reštaurácii El Cenador del Capitán. Pripomína naše vtáčie mlieko, ale na vyššej, sofistikovanej úrovni – bielkové noky sú hutnejšie a ochutené karamelom. Mňam! Teraz už chápete, prečo som nezjedla celé cocido…

To, čo určite ešte treba ochutnať v Kantábrii, sú tamojšie vychýrené modré SYRY – PICÓN BEJES-TRESVISO. A hlavne navštíviť nielen niektorú syráreň (queseria), ale aj jaskyňu, kde tieto syry dozrievajú.

Tieto syry sa vyrábajú z kravského alebo ovčieho mlieka a majú ostrú, korenistú chuť, v ktorej sa spája všetko, čo syr do seba vstrebal za niekoľko mesiacov svojho dozrievania. Podrobné informácie o týchto syroch, ich výrobe a jaskyni, ktorú som mala možnosť navštíviť, nájdete v mojom článku: Jaskyne, kde dozrievajú syry

NÁPOJE:

V Kantábrii nájdete aj kvalitné VÍNA, vinohrady sú hlavne v regióne Liébana.

Najtradičnejším nápojom je ORUJO – silný likér, ktorý sa vyrába z výliskov (pevné ostatky pri výrobe vína – šupky, jadierka a stopky). Už v stredoveku sa orujo vyrábalo v kláštoroch v Liébane. Každý rok sa v novembri koná v Potes, hlavnom meste tohto regiónu, festival Fiesta del Orujo. V reštaurácii El Cenador del Capitán vám k nemu prinesú čaj v čajníku a hlinený hrnček bez uška. No aj keď som sa snažila miešať likér s čajom, bol to pre mňa príliš silný nápoj – 47% alkoholu!

TIP NA ZÁVER:

Aj vy mávate často problém, aký suvenír si priniesť z navštívenej krajiny? A čo tak kúpiť niečo na jedenie alebo ochutnanie? Ja som v malom obchodíku v Comillas nakúpila konzervy ančovičiek a pudingy z ryby ropušnice a homára (vyrobené v Santoña).

A tak môžete potom pripraviť malú ochutnávku pre rodinu alebo priateľov a porozprávať im pritom svoje zážitky z cesty.

DOBRÚ CHUŤ! – BUEN PROVECHO!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri