Muž nad strechami mesta – Zaujímavosti z Viedne 12

Jeho meno je Rathausmann – Radničný muž. Veď ako inak by sa mal volať, keď stojí na najvyššej veži Viedenskej radnice? Zo zeme vyzerá malý, ale Viedenčania občas dávajú zahraničným turistom hádať, akú veľkosť majú jeho špicaté topánky? Skúste si tipnúť aj vy (správna odpoveď v závere článku).

V čase i nečase Radničný muž dôstojne stojí na svojej vysokej pozícii, čo nie je až také jednoduché, najmä počas búrky, pretože zástava, ktorú drží v pravej ruke, sa vychyľuje až o 25 cm. Vnútri figúry je však špeciálna konštrukcia s protizávažím, ktorým je železná guľa vážiaca 800 kg! A kropáč na konci žrde slúži ako hromozvod!

Radnica bola postavená v rokoch 1872 – 1883 v neogotickom štýle. Na tróne sedel František Jozef, ktorý si určil podmienku, že nová budova nesmie byť vyššia ako neďaleký kostol Votivkirche (99 m). Cisár mal k tomuto kostolu špeciálny vzťah. V roku 1853 unikol smrti pri neúspešnom pokuse o atentát. Hoci bol vtedy ešte mladý a zatiaľ nie až tak obľúbený, až 300 tisíc ľudí prispelo na stavbu nového kostola, ktorým sa mala vyjadriť vďaka za to, že všetko dobre skončilo. Votivkirche bol postavený v roku 1856 a je to jedna z najvýznamnejších neogotických sakrálnych stavieb na svete.

Friedrich von Schmidt, architekt radnice, našiel typické „viedenské riešenie“ – radnicu naplánoval do výšky 97,9 m, ibaže na jej strednú vežu umiestnil 3,4 m vysokú figúru rytiera, ktorý navyše ešte aj drží tú zástavu, a tak stavbu prevyšuje ešte o ďalšie dva metre. Radnica má teda celkovú výšku až 103,3 m!

V roku 1985 sa renovovala veža radnice aj Radničný muž. Vtedy sa v jeho podstavci našli zvečnené tri mená: Ludwig Wilhelm – v jeho zámočníckej dielni bola figúra zhotovená a on ju aj daroval mestu, Franz Gastell, ktorý zhotovil gypsový model, a Alexander Nehr, ktorý rytiera vyrobil zo 4 mm hrubého medeného plechu. Trvalo mu to štyri mesiace, ako predloha poslúžilo brnenie cisára Maximiliána I. z 15. storočia, ktoré si kvôli tomu zapožičala dielňa z vojenského arzenálu. Nehr si jedno také brnenie vyrobil aj pre seba a hrdo v ňom pochodoval počas slávnostného otvorenia radnice.

V podstavci, ku ktorému je figúra pripevnená 75 kg ťažkou šraubou, bol tiež uvedený dátum 21. október 1882. To bol deň, keď bol Rathausmann prostredníctvom parného stroja a navijakov umiestnený na vrchol veže (o 100 rokov neskôr použili helikoptéru).

Niekomu sa môže zdať, že tam vysoko na veži musí byť nuda, veď iba občas okolo preletia holuby alebo havrany. Ale ja si myslím, že rytier sa má vždy na čo pozerať, pretože na námestí pred radnicou sa stále niečo deje. Najviac rušno tu býva v predvianočnom období, keď sa tu konajú vychýrené vianočné trhy. Hneď po nich sa priestranstvo i park premenia na „ľadový sen“ pre korčuliarov.

Ale konajú sa ti aj mnohé iné podujatia a festivaly. V období pandémie tu aspoň obrovské fialové slovo OIDA, ktoré Viedenčania tak radi a často používajú, pripomínalo vo viedenskom nárečí štyri základné pravidlá: odstup, umývať si ruky, zostať doma a nosiť rúško.

Pozlátenú miniatúrnu sošku Radničného muža odovzdáva starosta Viedne ako vyznamenanie za špeciálne zásluhy pre mesto. Jeho kópia sa nachádza v južnej časti parku. Teda lepšie povedané – mala by sa nachádzať. Keď som tam išla, aby som si ju odfotila, bol tam len prázdny podstavec. Ktovie, možno sa Rathausmann tiež držal tých protipandemických opatrení a ostal doma…

A čo tá veľkosť nohy? Rathausmann meria 3,4 m a váži 1800 kg. Týmto rozmerom musí samozrejme zodpovedať aj veľkosť nohy – 63!

Až sem niekedy prídete, všimnite si aj habsburskú dvojorlicu, „schovanú“ pod balkónom z boku, spomeňte si na nariadenie cisára a zadívajte sa na neďaleké veže Votivkirche. Sú vyššie, a nie sú vyššie… Možno je to tak aj preto, že na ich špiciach sú cisárske koruny, a nie kríže, ako by sa patrilo na kostol…