O viedenských hodinách

Myslím si, že kedysi to mali ľudia ľahšie. Síce si už v dávnych dobách vymýšľali rôzne spôsoby na meranie času, ale ten čas ich netlačil tak, ako to my poznáme dnes. Orientovali sa hlavne podľa prírody, vedeli, že po noci príde deň, po lete jeseň a po zime sa vráti jar. Najprv využívali svetlo, teda vlastne tieň a jeho pohyb. Ale ako išiel čas, tak sa zdokonaľovali aj prístroje na jeho meranie. A keď už nestačilo merať len dni či hodiny, keď ľudia potrebovali rozdeliť svoj čas do ešte menších úsekov, tak si vymysleli hodiny. Aby sa mohlo podľa nich riadiť čo najviac ľudí, umiestňovali ich na vysoké kostolné veže. Keďže Viedeň nechcela zaostávať za ostatnými európskymi mestami, v roku 1415 umiestnili prvé verejné hodiny na južnú vežu svojej katedrály – Stephansdómu.

Aj v súčasnosti sa Mesto Viedeň stará o 84 kostolných hodín vo všetkých viedenských okresoch. V starom meste sú to len tri kostoly, medzi nimi aj Kostol sv. Michaela so štíhlou vežou s hodinami do všetkých svetových strán.

V Stadtparku možno ešte aj dnes vidieť hodiny s autodynamickým systémom z roku 1881. No musím povedať, že ciferníky ukazovali rôzne. Ale veď čo, však ako sa hovorí, aj pokazené hodiny ukazujú dvakrát za deň správny čas…

V roku 1902 sa do viedenských ulíc zaviedlo elektrické svetlo. O štyri roky neskôr pribudli v meste prvé elektrické hodiny, ktoré ešte aj dnes zdobia fontánu v Arthaberparku v 10. viedenskom okrese.

Hodín už bolo teda v meste pomerne veľa, ale nie vždy ukazovali rovnaký čas. Keď si niekto dohodol schôdzku, bolo treba dodať, či to bude podľa času na kostole alebo podľa hodín na železničnej stanici.

Na prelome 19. a 20. storočia sa aj Viedeň stala modernou metropolou, dokonca mala vtedy viac obyvateľov ako dnes, až 2 milióny. Život sa zrýchlil, do slovníka pribudlo slovo industrializácia, po meste premávali električky aj mestská dráha, presný čas nabral na význame. A tak sa zrodila nová viedenská ikona – kockaté hodiny.

Tvar hodín je mnohosten (polyéder) zo šiestich osemuholníkov a ôsmich trojuholníkov, teda vlastne kocka s odrezanými rohmi, na ktorej sú štyri ciferníky. Pôvodne bol na nich nápis NORMALZEIT a názov fabriky na výrobu hodín – Schauer, ktorá dostala zákazku na ich zhotovenie. Ako „normálny čas“ sa v roku 1910 zaviedol greenwichský čas, predtým v rámci monarchie platili rôzne časové zóny. Vzhľad hodín sa nezmenil, len namiesto nápisu je uvedené logo poisťovne, ktorá ich sponzoruje.

Keď som model hodín videla počas jednej nedávnej výstavy, prekvapilo ma, aké sú obrovské. Na ulici, vysoko nad hlavou, to tak človek nevníma, ale priemer ciferníka je presne jeden meter!

Kockaté hodiny sa stali obľúbeným elementom, o aktuálnom čase informujú nielen vo dne, ale aj v noci vďaka osvetleným ciferníkom. A hoci sa toho za sto rokov zmenilo, dnes už ľudia vlastne nepotrebujú ani náramkové hodinky, lebo každý má časové údaje na telefóne, vo Viedni je ešte stále 74 takýchto „tikajúcich“ kociek, vo všetkých okresoch okrem Neubau a Hernals.

A keby len to. Moderné odčítače času sú dnes na mnohých budovách, veď len verejná mestská doprava vo Viedni (Wiener Linien) sa stará o takmer 5 000 hodín na svojich zastávkach, staniciach a v dopravných prostriedkoch.

Extra tipy:

1. Viedenské kockaté hodiny ožívajú aj v podobe rôznych suvenírov. Dokonca aj svetoznáma viedenská porcelánová manufaktúra Augarten, mimochodom druhá najstaršia v Európe, má v ponuke čajové a kávové šálky s podšálkami s týmto symbolom.

2. Jediné mesačné hodiny vo Viedni sa nachádzajú na Hofburgu, na streche severozápadného traktu – Amalienburgu, ktorý bol postavený v 16. storočí ako rezidencia cisára Rudolfa II. Hodiny len potvrdzujú cisárov záujem o astronómiu. Ukazujú fázy mesiaca a sú stále funkčné!

3. Pri prechádzke viedenským Mestským parkom (Stadtpark) si nenechajte ujsť nielen staré hodiny z konca 19. storočia, ale ani tento nádherný ciferník z rozkvitnutých záhradných kvetov.

4. Aj Viedeň má svoj orloj! Toto secesné dielo tvorí premostenie medzi dvomi budovami poisťovne Der Anker, nazýva sa preto Ankeruhr a nájdete ho na námestí Hoher Markt v starom meste. Na jeho zhotovení sa podieľali maliar a sochár Franz Matsch a hodinár Franz Marawetz. Premiéra sa konala v deň cisárových narodenín, 18. augusta 1915, čo prilákalo davy zvedavcov. Aj dnes tu vždy vyčkáva celý strapec turistov, najmä na poludnie, keď sa za hudobného doprovodu dá do pohybu všetkých dvanásť historických figúr – od Marca Aurelia, cez Máriu Teréziu až po Josepha Haydna. V adventnom čase sa o 17. a 18. hodine hrajú vianočné koledy.

Hodiny majú priemer 4 metre, všimnite si aspoň dieťa s motýľom ako symbol života a smrtku s presýpacími hodinami, to sú dva dôležité symboly pre poisťovaciu spoločnosť… Pod hodinami je zvláštna neidentifikovateľná kreatúra – bazilišok. Neviete, kto to je? Tak si rýchlo o ňom prečítajte: tu.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri