Nepozeraj na baziliška!

Každé poriadne mesto je opradené rôznymi historkami, čím sú strašidelnejšie, tým lepšie. Viedeň ich má tiež niekoľko, jednou z najznámejších je príbeh o baziliškovi.

V roku 1212 v centre mesta žil aj pekár Garhiebl. Keď raz poslal slúžku po vodu, tá sa o chvíľu vrátila celá vystrašená, pretože zo studne vychádzal neopísateľný smrad a podivné krákanie. Jeden z učňov sa spustil dolu, a keď ho vytiahli, napoly omráčený im povedal, že v studni videl netvora s hlavou kohúta, na ktorej mal korunu so svietiacimi červenými drahokamami. Telo mal ako ropucha a chvost šupinatý a špicatý ako had. Ľudia rýchlo zavolali na pomoc učenca Leviho, ktorý im vysvetlil, že keď kohút znesie vajce, ktoré vysedí ropucha, vyliahne sa z neho nezvyčajné stvorenie – bazilišok, ktorého vychová had. Baziliškov dych páchne hnilobou a jeho pohľad usmrcuje (čo sa napokon stalo aj s neborákom učňom, ktorý sa spustil do studne). Bazilišok musí uvidieť sám seba, nič iné nepomáha, ak sa ho chceme zbaviť. Až keď sa uvidí, toho pohľadu sa tak zľakne, že bude mať z toho smrť. Pekár Garhiebl mal ešte jedného učňa – Hansa, ktorý bol zaľúbený do jeho dcéry, ale nechcel mu ju dať, lebo chcel pre svoju dcéru niečo lepšie. Hans sa ponúkol, že ak si bude môcť zobrať Annu za ženu, spustí sa dolu do studne. Keď jeho majster súhlasil, vyzbrojil sa zrkadlom, ústa a nos mu previazali šatkou, aby sa nezadusil od zápachu, a do uší mu nakvapkali vosk, aby neohluchol od strašného revu, keď bude bazilišok umierať. A tak sa aj stalo, bazilišok sa uvidel v zrkadle, zareval a bolo po ňom. Studňu zasypali kamením a už nikdy ju nepoužívali. Odvážny Hans za svoj hrdinský čin získal nielen pekárovu dcéru za ženu, ale aj večnú slávu. Prikrčený za zrkadlom ako za bojovým štítom, trochu váhavo vykukuje z fasády domu č. 7 na ulici Schönlaterngasse v starom meste. Na dome nájdete vyobrazené aj tajomné zviera, no chlieb sa už v dome nepečie. Pekáreň nahradila reštaurácia „U baziliška“, ponúkajúca typické viedenské špeciality, domáce i zahraničné vína.